Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-161-2010.pdf
PDF · 72.12 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/161/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobkyne: G.. N. Č., bytom A. J.. Č.. XX, F., zast. advokátom JUDr. Petrom Hríbom, Búdkova ul. č. 26, Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo občanov so sídlom v Pezinku, Na Bielenisku č. 4, Pezinok, o 1 472,98 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 11. februára 2010 č. k. 4C 400/2008- 162, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 1 472,98 eur s prísl. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyni súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 88,23 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný uzavrel dňa 27. 9. 1991 so žalobkyňou a jej manželom G.. Q. Č. dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu, na základe ktorej sa žalobkyňa s manželom stali spoločnými užívateľmi družstevného bytu č. 6 nachádzajúceho sa na A. J.. Č.. XX Q. F.. Manželstvo žalobkyne a jej manžela bolo v roku 2001 právoplatne rozvedené a výlučným nájomcom predmetného bytu a členkou bytového družstva zostala žalobkyňa. Zmluvou z 27. 9. 2005 žalobkyňa previedla práva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom družstve na P. A. a G. A. a táto zmluva bola žalovanému predložená dňa 28. 9. 2005. V súvislosti s prevodom členských práv a povinností sa žalobkyňa dohodou uzavretou so žalovaným dňa 26. 10. 2004 zaviazala zaplatiť žalovanému nedoplatok na úhradách za služby spojené s užívaním predmetného bytu vo výške 25 600 Sk do 30. 6. 2005. Dňa 5. 9. 2005 žalobkyňa zaplatila žalovanému 25 600 Sk a dňa 27. 9. 2005 mu zaplatila penále 11 446 Sk. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovaný nesprávne vypočítal spotrebu vody za rok 2002 a keďže ona mu cenu nesprávne vypočítanej spotreby vody zaplatila, žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. V januári 2003, keď sa vykonával odpočet spotreby vody za rok 2002, žalobkyňa nebola v byte zastihnutá a napriek výzve ani sama nevykonala odpočet podľa meračov. Preto žalovaný pri stanovení spotreby vody za rok 2002 postupoval podľa vnútrodružstevnej smernice „Princípy rozúčtovania spotreby vody s pripomienkami“, ktorú schválilo zhromaždenie delegátov dňa 28. 11. 2002. Podľa tejto smernice sa pre byty bez meradiel a pre neprístupné byty stanovuje množstvo spotrebovanej studenej vody na osobu a na rok 31 m3 a spotreba studenej vody na prípravu teplej vody na osobu a na rok 25 m3. V januári 2004 žalovaný vykonal odpočet spotreby vody podľa meračov v byte žalobkyne. Spotrebu vody za rok 2003 potom vypočítal tak, že od celkovej nameranej spotreby vody za roky 2002 a 2003 odpočítal spotrebu za rok 2002 stanovenú podľa smernice. Žalobkyňa porovnala údaje o spotrebe vody za roky 2002 a 2003
a porovnala ich s rokmi 2001 a 2004 dospela k záveru, že spotreba vody v rokoch 2002 a 2003 bola nepomerne vyššia než v rokoch 2001 a 2004 a že teda žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa podľa súdu prvého stupňa nepreukázala, že žalovaný na jej úkor získal bezdôvodné obohatenie vo výške žalovanej sumy. K sume 1 472,98 eur (44 375 Sk) dospela na základe vlastných výpočtov správnosť ktorých nebola v konaní preukázaná. Keďže žalobkyňa v čase vykonávania odpočtu spotreby vody za rok 2002 nesprístupnila vodomer, a ani sama nedodala informácie o načítanom stave na vodomere, čím porušila smernicu o spôsobe účtovania spotreby studenej a teplej vody, žalovaný postupoval správne, keď spotrebu vody stanovil podľa smernice „Princípy rozúčtovania spotreby vody.“ S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedla, že smernica žalovaného „Princípy rozúčtovania spotreby vody“ je zmätočná, je v rozpore s v tom čase platnými právnymi predpismi a preto je absolútne neplatná podľa § 39 Obč. zák. žalovaný mal pri vyúčtovaní spotreby vody striktne vychádzať z odpočtov na meradlách, ktoré boli namontované v byte žalobkyne. Každý iný postup žalovaného bol nezákonný. Nezodpovedá skutočnosti záver súdu prvého stupňa, že žalovanému nedodala informáciu o načítaných stavoch na vodomeroch formou návratky do 15. Januára. Odpočet stavu vodomerov odovzdala osobne zamestnankyni žalovaného. Spotrebu vody za rok 2002 žalovaný určil svojvoľne naúčtovaním nereálnej spotreby 123,78 m3 studenej vody a 136,76 m3 teplej vody. V roku 2003 reálna spotreba studenej vody mala byť 39,39 m3 a teplej vody 20,50 m3. V roku 2004 bola reálna spotreba studenej vody 82,41 m3 a teplej vody 34,34 m3.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo preukázané, že žalobkyňa nesprístupnila byt na odpočet spotreby vody podľa meračov v jej byte za rok 2002 a ani odpočet spotreby vody nevykonala sama a neodovzdala žalovanému údaje získané z meračov. Tvrdenie, že odpočet stavu meračov odovzdala zamestnankyni žalovaného, v konaní ničím nepreukázala a zostalo teda iba v rovine jej tvrdenia. Nemožno preto vytýkať žalovanému, že spotrebu vody za rok 2002 určil podľa vnútrodružstevnej smernice „Princípy rozúčtovania spotreby vody“. Táto smernica nie je právnym úkonom v zmysle § 34 a nasl. Obč. zák. a preto nemožno uvažovať o jej neplatnosti v zmysle § 39 Obč. zák. Žalobkyňa síce v odvolaní poukazuje na to, že žalovaný mal pri vyúčtovaní spotreby vody striktne vychádzať z odpočtov na meradlách, ale nedáva odpoveď na otázku, ako to mal žalovaný urobiť, keď merače v svojom byte žalobkyňa nesprístupnila na vykonanie odpočtu spotreby vody. Je tiež správny záver súdu prvého stupňa, že žalobkyňa pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia vychádzala iba z vlastných výpočtov, keď porovnala spotrebu vody v rokoch 2002 a 2003 s rokmi 2001 a 2004 a na základe tohto porovnania dospela k záveru, že spotreba vody v rokoch 2002 a 2003 bola príliš vysoká. Žalobkyňa síce vychádzala z reálnych čísiel pokiaľ ide o spotrebu vody za roky 2001 a 2004, ale bez akéhokoľvek podkladu sa domnieva, že spotrebu vody na takejto úrovni mala aj v rokoch 2002 a 2003. Ako je to uvedené vyššie, reálnu spotrebu za roky 2002 a 2003 žalovaný nemohol zistiť z odpočtov na meradlách, pretože žalobkyňa svoj byt nesprístupnila. K tomu odvolací súd dodáva, že pojednávanie dňa 26. 3. 2012 odročil na termín 23. 4. 2012 práve za účelom výsluchu žalobkyne k výške nároku s tým, že jej prítomnosť na tomto pojednávaní mal zabezpečiť jej právny zástupca. Na pojednávanie dňa 23. 4. 2012 sa však nedostavila ani žalobkyňa a ani jej právny zástupca.
Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.