Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-40-2011.pdf
PDF · 93.46 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/40/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci navrhovateľky: F.. Ľ. C., rod. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. F.. B. XXXX/XX, K., zastúpenej JUDr. Vierou Cakovou, advokátkou, Rázusova 6, Trnava, proti odporcovi: D.. V.J. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R.. F.. B. XXXX/XX, K., v súčasnosti bytom K.. K. X, K., zastúpenému Weis & Partners, s.r.o., IČO: 47 234 776, so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému V.J. C., nar. XX.X.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo F.. Ľ. C., rod. V., nar. X.X.XXXX a D.. V. C., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 16.7.1988 v Trnave zapísané v knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru v K. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod radovým č. XXX, rozvádza.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Maloletý V. C., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľke s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca sa zaväzuje s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého V. sumou 400,-eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
III. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
IV. Rodičia maloletého V. uzavreli dohodu o úprave styku nasledovného znenia:
Odporca je oprávnený stretávať sa s maloletým V. každý párny týždeň od piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy 16.00 hod. do piatku 18.00 hod.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 1.12.2011 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil práva a povinnosti k maloletému V. na čas po rozvode manželstva.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to sobášnym listom; rodným listom maloletého; zárobkami navrhovateľky a odporcu; Správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 8.3.2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, žijúci v platnom manželstve, ktoré uzavreli dňa 16.7.1988, u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili dve deti Ľ.R. C., Z.. X.X.XXXX, v súčasnosti už plnoletá a V. C., Z.. XX.X.XXXX. Posledným spoločným bydliskom účastníkov bola K., ul. F.. B. XXXX/XX, čím je podľa § 88 ods.1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod ich manželstva.
Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že trvá na podanom návrhu, manželia žijú oddelene, nemajú záujem o obnovenie spolužitia.
Navrhovateľka pred súdom uviedla, že manželstvo uzatvárala z lásky asi po dvojročnej známosti, manželstvo bolo harmonické a funkčné, k vážnemu narušeniu vzťahu došlo pred jeden a pol rokom, keď odporca nadviazal dôvernú známosť s kolegyňou z práce. Dovtedy pokladala manželstvo za funkčné, harmonické, odporcu si vážila, podporovala ho v jeho kariére. Vzhľadom na deti mala záujem udržať manželstvo za predpokladu, že známosť ukončí, keďže sa tak nestalo, podala predmetný návrh, nakoľko chovanie odporcu pokladá za nemorálne a neprípustné, nechce zotrvať s ním v spoločnej domácnosti a v manželstve. Ich vzťah resp. manželstvo už nevytvára vhodné prostredie na výchovu maloletého syna, ktorý je vystavený stresovým situáciám vyvolaných odporcom. Manželstvo si neplní svoju spoločenskú funkciu, v súčasnosti už nežijú v spoločnej domácnosti, keď odporca dňa 6.12.2011 odišiel zo spoločnej domácnosti, odišiel na základe jej výziev, keď už nemalo význam, aby ďalej takto spolu žili, žil izolovane vo svojej izbe.
Ďalej navrhovateľka uviedla, že je zamestnaná ako lekárka, jej priemerný čistý mesačný príjem je v súčasnosti okolo 1.000,- eur, od januára 2012 boli platy zvýšené zhruba o 200,- eur na základnom plate, čo ešte v potvrdení uvedené nie je. V súčasnosti okrem tohto príjmu iný príjem nemá. S odporcom vlastnia rodinný dom, v ktorom býva, výlučne vlastní pozemky v F., ktoré zdedila po rodičoch asi 2,5 hektára, tieto pozemky sú v nájme, z čoho je príjem asi 60,-eur ročne. Spolu s odporcom vlastnia stavebný pozemok v F.. Je spoluvlastníkom, titulom dedičstva po rodičoch, rodičovského domu.
Obe deti bývajú s ňou v domácnosti, dcéra Ľ. ešte nie je samostatne zárobkovo činná, študuje 5. ročník VŠ v Prahe, syn V. navštevuje sextu Hollého Gymnázia v Trnave. S deťmi sú len bežné výdavky, syn V. sa aktívne venuje tenisu, s čím sú výdavky asi 300,-eur mesačne. Venuje sa tiež poľovníctvu, v tom ho podporuje odporca.
Splnomocnený zástupca odporcu uviedol, že odporca súhlasí s rozvodom manželstva, keď vzťahy medzi manželmi sú rozvrátené, manželstvo je nefunkčné. Odporca sa nestotožňuje s tým, čo uviedla navrhovateľka ako dôvod rozvratu manželstva, keď nadviazanie známosti odporcom, odporca vníma ako následok určitých skutočností. Manželstvo si z dlhodobejšieho hľadiska neplnilo svoje funkcie, keď príčinou bola skutočnosť, že medzi účastníkmi dlhodobo pretrvávala názorová rozdielnosť v podstatných otázkach týkajúcich sa rodiny, manželstva.
Odporca uviedol, že manželstvo podľa jeho názoru nebolo usporiadané a v poriadku už asi 15 rokov z dôvodu názorových nezhôd. V tomto vzťahu nepociťoval, že by bol partnerom navrhovateľky, pociťoval, že tento vzťah nie je v poriadku, keď navrhovateľka nepotrebuje partnera, ale potrebuje sluhu.
Ďalej odporca uviedol, že vykonáva funkciu generálneho riaditeľa, jeho priemerný čistý mesačný príjem je 1.200,- eur, okrem toho má 50,-eur mesačne za funkciu predsedu predstavenstva Holsteinskej asociácie, okrem tohto príjmu iný príjem nemá. Býva v 1-izbovom byte v K. od decembra 2011, kedy odišiel zo spoločnej domácnosti, byt je v jeho výlučnom vlastníctve, výdavky v súvislosti s bývaním sú okolo 80,-eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Okrem bytu, v ktorom býva vlastní s navrhovateľkou majetok tak ako to uviedla.
Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky - Fakultná nemocnica Trnava zo dňa 31.1.2012 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky v období júl 2011 až december 2011 bol 882,-eur.
Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu - Agropartner, s.r.o., Plavecké Podhradie zo dňa 27.1.2012 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem odporcu za obdobie júl 2011 až december 2011 bol 1.187,-eur.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 8.3.2012 súd zistil, že na referáte realizovali pohovory s rodičmi maloletého V. ako i s maloletým V. na základe ktorých bolo zistené, že otec akceptoval požiadavku syna ostať v starostlivosti matky. Zároveň bolo rodičom doporučené, aby sa vzájomné kontakty syna s otcom neprerušili a boli podporované pravidelnými a intenzívnymi stretnutiami aj mimo bydliska syna.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (ods. 1) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (ods. 2)
Podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (ods. 1) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (ods. 2) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. (ods. 3) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. (ods. 4)
Podľa § 62 ods. 2, 3, 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov(ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (ods. 3). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (ods. 5)
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 63 os. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.(ods. 1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. (ods. 2)
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd manželstvo môže rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (§ 23 ods. 1 Zákona o rodine). Na príčiny rozvratu manželstva súd pri rozhodovaní iba prihliada (§ 23 ods. 2 Zákona o rodine).
V danej veci mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je v súčasnosti nefunkčné, účastníci konania od decembra 2011 nežijú v spoločnej domácnosti, keď už i predtým, minimálne jeden a pol roka boli v manželstve vážne problémy. Od odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti nedošlo ani k pokusu o obnovenie spolužitia. Účastníci konania sa nezhodli na tom, čo bolo príčinou rozvratu manželstva, keď navrhovateľka príčinu videla v nadviazaní mimomanželskej známosti odporcom, čo odporca nepoprel, tvrdil však, že to bol následok dlhoročnej názorovej rozdielnosti v podstatných otázkach.
Vzhľadom na vyjadrenie oboch účastníkov konania, že nemajú záujem zotrvať v manželstve súd konštatuje, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto vyhovel návrhu a manželstvo rozviedol, keď zotrvanie v manželstve nie je ani v záujme maloletého V..
Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia a konštatovanie, že manželstvo je trvalo rozvrátené, nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie za účelom zisťovania príčin rozvratu manželstva, keď účastníci konania ani nenavrhli žiadne dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení.
S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ( § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). V danej veci odporca spočiatku žiadal zveriť maloletého Vladimíra do striedavej starostlivosti, v priebehu konania uzavreli rodičia maloletého Vladimíra dohodu o úprave práv a povinností, ktorá podlieha schváleniu súdom.
Súd dospel k záveru, že uzavretá rodičovská dohoda je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keď k úprave práv a povinností sa vyjadril i sám maloletý na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, a to tak, že chce zostať v starostlivosti matky. Čo sa týka výšky výživného, súd vychádzal zo skutočností, že navrhovateľka má priemerný čistý mesačný príjem od januára 2012 podľa jej vyjadrenia, minimálne vo výške 1.000,-eur, odporca má priemerný čistý mesačný príjem spolu s príjmom za funkciu predsedu predstavenstva minimálne vo výške 1.237,-eur, obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére Ľ., ktorá študuje. S maloletým V. sú bežné výdavky, venuje sa aktívne tenisu s čím sú spojené výdavky asi 300,-eur mesačne.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku.
Nakoľko rodičia maloletého uzavreli dohodu o úprave styku s maloletým V. pred vyhlásením rozhodnutia o rozvode manželstva, dohoda o styku sa stala súčasťou rozhodnutia o rozvode manželstva. (§ 25 ods. 1 Zákona o rodine)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.