Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-77-2007.pdf
PDF · 80.48 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/77/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: Q. B., bytom F. č.XX, XXX XX W. proti odporcovi: U.. S. O., sudca Krajského súdu Bratislava , Záhradnícka č.10, 813 66 Bratislava o ochranu osobnosti takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa X.X.XXXX žiadal, aby súd zaviazal žalovaného odporcu na zaplatenie sumy XX XXX,-Sk. Súd uznesením číslo konania 7 C 77/2007-10 zo dňa 28.9.2007 navrhovateľa vyzval na odstránenie vád návrhu. Navrhovateľ návrh doplnil písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX tak, že žiadal, aby súd zaviazal odporcu ospravedlniť sa navrhovateľovi, avšak navrhovateľ neuviedol znenie navrhovaného ospravedlnenia. Súd uznesením číslo konania 7 C 77/2007-13 zo dňa 29.10.2007 návrh navrhovateľa odmietol. Navrhovateľ počas odvolacieho konania návrh doplnil tak, že žiadal, aby odporca bol zaviazaný ospravedlniť sa navrhovateľovi v znení“ ospravedlňujem sa týmto B. Q., narodenému X.XX.XXXX, bytom F. za to, že som nerešpektoval jeho právnu osobnosť, jeho právo na bezodkladné konanie bez zbytočných prieťahov ako aj právo na žiadanie o prepustenie z väzby na slobodu, čo bolo spôsobené mojim nesprávnym úradným postupom“. Uverejnenie ospravedlnenia navrhovateľ žiadal ako náhradu za psychickú ujmu spôsobenú jeho osobe nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nekonaní odporcu, ktorý svojim konaním bránil navrhovateľovi 10 mesiacov žiadať o prepustenie z väzby, čo je navrhovateľovým právom vyplývajúcim zo zákona. Svojim konaním odporca navrhovateľa diskriminoval voči každému občanovi Slovenskej republiky, ktorý si toto právo uplatňuje.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Odporca uviedol že Krajský súd v Bratislave pod sp.zn. X T X/XXXX vedie trestné konanie proti obžalovanému B. Q. - navrhovateľovi a ďalším trom obžalovaným pre trestný čin vraždy v spolupáchateľstve podľa ustanovenia § 9 ods. 2 k ustanoveniu § 219 ods. 1, 2 Trestného zákona. Obžaloba pola podaná na Krajský súd v Bratislave dňa 30. 12. 2005. Podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave vec bola do dňa 31. 12. 2006 pridelené do oddelenia U.. U. X.. Po odchode uvedenej sudkyne na Najvyšší súd Slovenskej republiky, vec bola pridelená odporcovi a to dňa 11. 1. 2007. Spis odporca fyzicky prevzal dňa 15.1.2007, pričom vo veci začať okamžite konať. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu na pojednávaní dňa 23.4.2012 namietol nedostatok právomoci súdu vec prejednať v občianskom súdom konaní podľa § 7 O.s.p., nakoľko nejde o spor fyzických osôb vyplývajúci z občianskoprávneho vzťahu, v ktorom majú jeho účastníci rovnaké postavenie ( § 1, § 2 Obč. zák.), pretože uplatňovaný nárok sa týka postupu odporcu ako sudcu krajského súdu ( orgánu štátu), voči navrhovateľovi ako obžalovanému v trestom konaní, čo zakladá verejnoprávny vzťah osoby trestne stíhanej k štátu pri výkone verejnej (súdnej) moci, teda nejde o súkromnoprávny vzťah sudcu a trestne stíhanej osoby. Taktiež uviedol, že súdu v občianskom súdnom konaní neprináleží posudzovať správnosť, resp. zákonnosť postupu a rozhodnutí vydaných orgánmi činnými v trestnom konaní. Keďže nejde súkromnoprávny, teda ani o občianskoprávny vzťah, nemožno na daný prípad aplikovať normy Občianskeho zákonníka, a teda nemožno ho subsumovať pod ust. § 11 a nasl. Obč. zák. upravujúce ochranu osobnosti. Odporca v závere svojho písomného vyjadrenia namietol nedostatok právneho základu, pretože k údajnému „zásahu“ do práv navrhovateľa malo dôjsť v rámci výkonu úradného postupu stanoveného zákonom, teda pri výkone súdnej moci v rámci trestného konania , čím je vylúčená protiprávnosť konania ( neoprávnenosť zásahu). Odporca v tejto súvislosti poukázal na to, že neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je zásah, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Niektoré zásahy hoci zdanlivo odporujú objektívnemu právu, nemožno napriek tomu posúdiť ako neoprávnené vtedy, ak ja daná existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu. Odporca uviedol, že o neoprávnený zásah nejde v prípadoch, ak je zásah dovolený zákonom. Ide najmä o zákonné (úradné) licencie, resp. prípady, keď k zásahu dochádza v rámci výkonu iných práv ustanovených zákonom alebo keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu zákon ukladá, a to za predpokladu, že sa tak stalo primeraným spôsobom, smerujúcim k dosiahnutiu sledovaného legitímneho cieľa; pokiaľ teda k zásahu došlo v rámci súdneho alebo iného úradného konania, ktoré nevybočilo z rámca daného platnými právnymi predpismi (exes), nie je neoprávneným zásahom, ktorý by založil právo dotknutej osoby domáhať sa ochrany osobnostných práv. V závere svojho písomného vyjadrenia odproca poukázal na to, že subjektom zodpovedným za neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv môže byť, ako pôvodca zásahu, tak fyzická ako aj právnická osoba. Ak bol neoprávnený zásah do osobnosti spôsobený niekým, kto bol vedome použitý právnickou či fyzickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej či fyzickej osoby, a takto použitá fyzická osoba konala v rámci svojho poverenia, postihuje občianskoprávna sankcia podľa § 13 Obč. zák. zásadne samotnú právnickú či fyzickú osobu ( pri analogickom použití ustanovenia § 420 odst. 2 Obč. zák. v spojení s ustanovením § 853 ods. 1 Obč. zák. ), a použitá fyzická osoba zodpovedá len v rámci vnútorného vzťahu, a to za predpokladu, že pri činnosti tejto použitej fyzickej osoby bol zachovaný miestny, časový a vecný (vnútorný účelový) vzťah k plneniu úloh vyplývajúcich z činnosti právnickej či fyzickej osoby, a že sa tak nedopustila v tomto zmysle excesu z rámca vymedzenej činnosti právnickej či fyzickej osoby, kedy by občianskoprávna zodpovednosť za neoprávnený zásah postihovala priamo túto použitú fyzickú osobu. So zreteľom na uvedené odporca vzniesol námietku nedostatku pasívnej hmotnoprávnej legitimácie, nakoľko v predmetnej trestnej veci konal ako zákonný sudca pri výkone súdnej právomoci v trestnom konaní na základe a v medziach ustanovení trestného zákona, a preto môže byť nositeľom pasívnej legitimácie jedine štát - Slovenská republika, ako právnická osoba, pretože k údajnému „ zásahu“ malo dôjsť pri výkone jednej zo zložiek štátnej moci - súdnej, a to pri plnení si služobných povinností.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom odporcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh .Navrhovateľ sa termín pojednávania určený na deň 23.4.2012 nedostavil, doručenia predvolania mal riadne vykázané dňom 20.2.2012 z adresy Palisády č.37, Bratislava, dňom XX.X.XXXX z adresy Tyrolova č.27, Bratislava. Navrhovateľ svoju neprítomnosť na pojednávaní konanom dňa 23.4.2012 do vyvolania veci neospravedlnil, súd vo veci konal v jeho neprítomnosti súlade s ustanovením §101 ods.2 O.s.p.
Odporca zotrval pri jeho výsluchu na skutkových tvrdeniach uvedených vo svojich písomných vyjadreniach citovaných v úvode odôvodnenia rozsudku.
Podľa ustanovenia §11 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ / fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa ustanovenia § 13 ods.1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Súd vec prejednal v rámci občianskoprávneho konania, konanie z dôvodu nedostatku právomoci v zmysle ustanovenia §7 O.s.p. nezastavil, nakoľko navrhovateľ sa vo svojom návrhu domáhal ochrany osobnosti voči žalovanému odporcovi. Súd však návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca ako fyzická osoba pri výkone svojich práv nezasiahol do práv navrhovateľa chránených citovaným ustanovením §11 Občianskeho zákonníka. Žalovaný odporca nie pasívne vecne legitimovaný subjektom v konaní, nakoľko na základe vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že odporca vo vzťahu k navrhovateľovi konal ako zákonný sudca v trestnom konaní vedenom pod sp.zn XTX/XXXX na Krajskom súde v Bratislave pri výkone súdnej moci. Navrhovateľ pokiaľ nesúhlasil s postupom alebo rozhodnutím súdu - senátu, ktorého predsedom je žalovaný odporca, môže sa domáhať nápravy jedine cestou opravných prostriedkov, a nie prostredníctvom žaloby na ochranu osobnosti. Navrhovateľ podanou žalobou sa podľa jej obsahu dovoláva nesprávneho postupu respektíve nezákonného rozhodnutia vydaného v trestom konaní, podaním žaloby na ochranu osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ( lex generalis) obchádza osobitný zákon č. 514/2003 Z.z. ( lex specialis), ktorý odškodnenie za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup upravuje za splnenia všetkých zákonom špecifikovaných predpokladov a ktorý má v týchto prípadoch prednosť pred všeobecnou právnou úpravou Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia §142 ods.1 O.s.p. avšak úspešný odporca si náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý v koní úspech nemal neuplatnil, nakoľko v súvislosti s prejednávanou vecou mu trovy konania nevznikli. Z tohto dôvodu súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§205ods.2 O.s.p./