Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-56-2012.pdf
PDF · 75.77 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/56/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému t.č. neexistujúci právny subjekt EPAL HOLDING, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 735 922, na vymoženie pohľadávky vo výške 881,07 Eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Veronikou Kučavíkovou so sídlom exekútorského úradu Žilina, Ulica Republiky 30, 014 01 Žilina, pod spis. zn. EX/239/10, na odvolanie oprávneného zo dňa 11.októbra 2011 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/319/2010-13 zo dňa 05. augusta 2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým bola oprávnená zaviazaná nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 66,63 Eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, z r u š u j e a vec okresnému súdu vracia na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súd nedotknuté.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú pod sp. zn. EX/239/10 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „Exekučný poriadok“), v nadväznosti na ustanovenie § 103, §107 ods. 4, § 19 O.s.p.; § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 881,07 Eura s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/113/2009-63 zo dňa 11. 08. 2009. Poverením č. 5601 054272 zo dňa 01. 03. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Veroniku Kučavíkovú so sídlom exekútorského úradu Žilina, Ulica Republiky 30, 014 01 Žilina. Súd následne z výpisu z obchodného registra zistil, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2K/11/2010-42 zo dňa 14.06.2010, ktoré sa stalo právoplatným dňa 07.07.2010 zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka EPAL HOLDING, s.r.o., so sídlom 974 05 Banská Bystrica, Zvolenská cesta 37, IČO: 36 735 922. Z uvedeného dôvodu bol povinný dňa 29. 07. 2010 vymazaný z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania, okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnený je ich povinný uhradiť súdnemu exekútorovi v sume 66,63 Eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 14 ods. 1, § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška"). Súd uviedol, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, výmaz povinného z obchodného registra a teda jeho faktickú nemajetnosť, je na mieste aplikácia ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Preto súd uznal súdnemu exekútorovi
odmenu spolu vo výške 66,63 Eura pozostávajúcej z paušálnej odmeny v sume 33,19 Eura, náhrady hotových výdavkov v sume 26,80 Eura za poštovné a 20% DPH z odmeny, t.j.6,64 Eura, ktoré je povinný uhradiť oprávnený.
Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra, v danom prípade nebolo možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal.
Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolaním napadol len výrok, ktorým súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 66,63 Eur. Uviedol, že podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku je súd povinný zvážiť, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Poukázal na nález Ústavného súdu SR č.k. II ÚS 12/05 zo dňa 13.01.2005, podľa ktorého ustanovenie § 203 Exekučného poriadku obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie a aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstúpené v súvislosti s výkonom určitej profesie sú vyvážené výhodami súvisiacimi s touto profesiou. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia zmenil tak, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekučného konania nepriznáva.
Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983 nemožno v danom prípade použiť na postavenie súdneho exekútora. Naopak, je potrebné zobrať do úvahy rozhodnutie Ústavného súdu II ÚS 31/04, ktorým bola riešená otázka trov exekučného konania a povinnosť priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi. Nepriznanie trov exekúcie by bolo zásahom do práva garantovaného v čl. 20 Ústavy SR.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).
Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 22.02.2010 sa oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky v sume 881,07 eura s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku vydaného Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/113/2009-63 zo dňa 11. 08. 2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 01. 03. 2010. Podaním datovaným dňom 25.06.2009 súdny exekútor podal na exekučný súd podnet na zastavenie exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného. Súčasne s podnetom na zastavenie exekúcie si súdny exekútor uplatnil a vyčíslil trovy exekúcie v sume 62,49 Eur, k úhrade ktorých navrhoval zaviazať oprávneného. Súd následne z výpisu z obchodného registra zistil, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2K/11/2010-42 zo dňa 14.06.2010, ktoré sa stalo právoplatným dňa 07.07.2010 zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka EPAL HOLDING s.r.o., so sídlom 974 05 Banská Bystrica, Zvolenská cesta 37, IČO: 36 735 922. Z uvedeného dôvodu bol povinný dňa 29. 07. 2010 vymazaný z obchodného registra. Exekučný súd následne exekúciu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Exekučný súd sa pri rozhodovaní o vyhlásení exekúcie za neprípustní a jej zastavení exekúcie nie náležite vyporiadal s otázkou, či existuje niektorý zo zákona predpokladaných dôvodov, ktoré umožňujú súdu uložiť povinnosť oprávnenému znášať trovy exekúcie. Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný, a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému.
Pri úvahe ohľadom povinnosti znášať trovy exekúcie súd vychádzal z ustanovenia § 203 ods. 2 podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Okresný súd rozhodol však o zastavení exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, lebo exekúcia považoval za neprípustnú v dôsledku zániku povinného, ktorý tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Preto odvolací súd musí konštatovať, že uznesenie
okresného súdu je nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje vadu konania, ktorú je možné charakterizovať ako odňatie možnosti konať pred súdom. Z tohto dôvodu muselo byť uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušené a vrátené na ďalšie konanie.
Pokiaľ ide o otázku, či v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že došlo k zániku povinného, možno oprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie, treba poznamenať, že dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol. Len v situácii, keď k tejto objektívnej skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať.
Exekučný poriadok v ustanovení § 203 ods. 1 a 2 presne stanovuje podmienky, za naplnenia ktorých možno uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie. Pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zániku - straty právnej subjektivity povinného. Samotná skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania nezakladá automaticky skutočnosť uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. V danom prípade nie je naplnený ani druhý zákonný predpoklad v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na uloženie povinnosti zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie oprávnenému, keďže okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Výrok uznesenia okresného súdu, ktorým súd vyhlásil exekúcie za neprípustnú a zastavil ju, nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2011. Odvolací súd záverom poukazuje aj na ustálenú judikatúrou Ústavného súdu, konkrétne na rozhodnutia sp.zn. III. ÚS 351/2007, IV. ÚS 236/2008, I. ÚS 377/2008, I. ÚS 438/2008, IV. ÚS 38/2008, III. ÚS 128/2008, III. ÚS 432/2008, II. ÚS 27/2008, v ktorých súd konštatoval, že ust. § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať. Samotná skutočnosť pripúšťajúca v konečnom dôsledku vznik situácie, keď nebudú uspokojené nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.