Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5C-100-2010.pdf
PDF · 94.53 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/100/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v právnej veci žalobkyne J. X. M.. N., T.. XX.X.XXXX, H. B. XXX, W., Č., zastúpenej JUDr. Oľgou Kreibikovou, advokátkou, Štefánikova 60, Košice proti žalovaným X/ C. I., T.. XX.XX.XXXX, H. V. Č.. XXX, 2/ Obec Vinné, zastúpenej V.. N. Y., starostom obce, IČO: 00325953, právne zastúpenej JUDr. Dušanom Černákom, advokátom, so sídlom Nám. Osloboditeľov 25, Michalovce, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti t a k t o
rozhodol:
Súd určuje, že žalobkyňa J. X.Á. M.. N., H. B. XXX, W., Č. M., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXX je výlučnou vlastníčkou parcely č. 2476/39 - ostatná plocha o výmere 274 m2 k. ú. D..
Súd v y h l a s u j e, že kúpna zmluva medzi žalovaným v 2. rade Obcou Vinné, predávajúcim a žalovaným v 1. rade C. I., kupujúcim zapísaná pod číslom V 4752/2008 zo dňa 28.01.2009 na W. Č.. XXXX k. ú. D., predmetom ktorého je prevod vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 2476/39 - ostatná plocha o výmere 274 m2, k. ú. D. je neplatná.
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni na trovách konania 858,07 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou parc. č. 2476/39 - ostatná plocha o výmere 274 m2, ktorá parcela je vedená na W. Č.. XXXX Y.. Ú.. D., a to na tom základe, že rozhodnutím Okresného úradu Michalovce, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 2001/00671-KN zo dňa 23.1.2000, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 25.6.2001 priznal tento úrad vlastnícke právo k uvedenej parcele žalobkyni, a to na základe zák. č. 229/1991 Zb.. Až následne sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaná v 2. rade dňa 28.1.2009 parcelu č. 2476/39 - ostatná plocha o výmere 274 m2 odpredala žalovanému v 1. rade do jeho výlučného vlastníctva a táto parcela v katastri nehnuteľností bola vyznačená na W. Č.. XXXX Y.. Ú.. D. ako výlučné vlastníctvo žalovaného v 1. rade. Určenia vlastníckeho práva k uvedenej parcele sa domáhala na tom základe, že tvrdila, že žalovaní jej vlastnícke právo k tejto parcele neuznávajú a určenia, že kúpna zmluva, ktorú uzavreli žalovaní medzi sebou dňa 20.8.2009 pod číslom V 4752/2008 je neplatná sa domáhala z toho dôvodu, že uvedenou zmluvou došlo k prevodu vlastníckeho práva k parcele č. 2476/39 - ostatná plocha o výmere 274 m2 zo žalovanej v 2. rade na žalovaného v 1. rade, pričom žalovaná v 2. rade nebola už dňa 28.1.2009 vlastníčkou tejto parcely.
Žalovaný v 1. rade uviedol, že sám je vlastníkom parciel č. 2476/40 - ostatné plochy o výmere 218 m2 a 2476/73 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2, ktoré parcely sú vedené na W. Č.. XXXX Y.. Ú.. D.. Parcela č. 2476/39 - ostatné plochy o výmere 274 m2 bezprostredne susedila s uvedenými nehnuteľnosťami a žalovaný v 1. rade aj túto parcelu už niekoľko rokov čistil, vyklčoval na nej porasty, pokosil trávu s tým, že sa o túto začal zaujímať, či by túto nemohol kúpiť, keďže by tým vytvoril prirodzený väčší celok okolo svojich nehnuteľností - vyššie citovaných dvoch parciel. Na správe katastra zistil, že vlastníkom uvedených nehnuteľností je Obec Vinné a preto tejto obci aj adresoval žiadosť o odkúpenie uvedenej nehnuteľnosti. Obec Vinné jeho žiadosti vyhovela a parcelu, ktorá je predmetom tohto sporu mu odpredala. O žiadnom reštitučnom konaní žalovaný v 1. rade nemal vedomosť. Parcela bola bez tiarch a bremien, preto dobromyseľne uzavrel kúpnu zmluvu a vyplatil žalovanej v 2. rade aj kúpnu cenu.
Žalovaná v 2. rade uplatnený nárok žalobkyne neuznala ani čo do základu. Uviedla, že žalovaná v 2. rade tak, ako je označená v tomto konaní nie je pasívne legitimovaným subjektom, pričom žalovaná v 2. rade pri predaji nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu žalovanému v 1. rade vychádzala iba z údajov katastra nehnuteľností, kde je jednoznačne zrejmé, že na W. Č.. XXXX Y.. Ú.. D. v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy figurovala žalovaná v 2. rade ako vlastníčka tejto nehnuteľnosti a preto bola aj oprávnená predať túto nehnuteľnosť žalovanému v 1. rade. Žalovaná v 2. rade nepoprela, že nebola účastníčkou reštitučného konania podľa zák. č. 229/1991 Zb., kde žalobkyňa vystupovala ako oprávnená osoba a žalovaná v 2. rade bola povinnou osobou. Žalovaná v 2. rade však nemala žiadnu možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť zápis v katastri nehnuteľností. Bolo vecou správneho orgánu v tomto prípade Okresného úradu Michalovce, ktorý vydal predmetné rozhodnutie ako aj správy katastra, aby na základe tohto rozhodnutia bol realizovaný zápis. Keďže zápis nebol realizovaný a vec bola vrátená Okresnému úradu Michalovce na ďalšie prejednávanie, nič nebránilo žalovanej v 2. rade odpredať túto nehnuteľnosť žalovanému v 1. rade. Žalobkyňa bola účastníčkou viacerých reštitučných nárokov voči žalovanej v 2. rade a o jej nárokoch bolo rozhodnuté viacerými rozhodnutiami, preto ani obec nemala prehľad o tom, čo všetko bolo žalobkyni vrátené a čo jej vrátené nebolo.
Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
Z listu vlastníctva Č.. XXXX Y.. Ú.. D. zistil, že na tomto sú vedené parcely č. 2476/39 - ostatné plochy o výmere 274 m2, č. 2476/40 - ostatné plochy o výmere 218 m2, č. 2476/73 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2. Na tejto parcele je vedená aj rekreačná chata pod súpisným číslom 19, všetko vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade. Všetky tri vyššie uvedené nehnuteľnosti získal žalovaný v 1. rade titulom kúpy na základe zmluvy ku ktorej bol vklad povolený v konaní V 4752/2008 z 28.1.2009.
Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že sporná parcela patrila jej nebohej matke H. N., ktorá v roku 1946 zomrela a po tejto v konaní D 107/46 okrem iných zdedila aj spornú parcelu. V roku 1948 na základe zák. č. 46/48 jej bola uvedená nehnuteľnosť odňatá bez náhrady. Následne si žalobkyňa ako oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok, okrem iných aj na túto parcelu podľa zák. č. 229/1991 Zb. na Okresnom úrade, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v Michalovciach a v konaní 2001/00671-KN tohto úradu rozhodnutím z 23.1.2000 bola jej táto parcela vrátená, teda stala sa vlastníčkou tejto parcely. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25.6.2001. Žalovaná v 2. rade využila aj mimoriadny opravný prostriedok a žalobou sa domáhala zrušenia tohto rozhodnutia na Krajskom súde v Košiciach, avšak neúspešne a krajský súd súd rozhodnutie okresného úradu ako je vyššie uvedené potvrdil. Keďže toto správne rozhodnutie nebolo Okresným úradom Michalovce dané na zápis, žalobkyňa to už nepovažovala za svoju chybu, nakoľko moment prinavrátenia vlastníckeho práva pre jej osobu bol najneskôr 25.6.2001. Z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa domnievala, že po tomto dátume už žalovaná v 2. rade platne odpredať spornú parcelu žalovanému v 1. rade nemohla.
Z výsluchu žalovaného v 1. rade súd zistil, že tento je vlastníkom ďalších dvoch parciel, ktoré susedia s parcelou č. 2476/39, ktorá je predmetom tohto sporu a na týchto má postavenú rekreačnú chatku. Keďže sa jedná o pomerne malý pozemok zisťoval na správe katastra, či s týmito jeho parcelami nesusedí nejaký vhodný pozemok, ktorý by mohol odkúpiť za účelom rozšírenia okolitého priestoru okolo jeho chatky. Zistil, že parcela č. 2476/39 susedí bezprostredne s jeho parcelou a že je vo vlastníctve Obce Vinné. Následne si preto podal žiadosť na Obecnom úrade vo Vinnom o odkúpenie tejto parcely. Obec Vinné reagovala na jeho žiadosť, dohodli sa na kúpnej cene a v roku 2008 uzavreli kúpnopredajnú zmluvu na základe ktorej žalovaný v 1. rade vyplatil kúpnu cenu a zmluva bola riadne daná na správu katastra a zrealizovalo sa vkladové konanie na základe ktorého sa stal aj vlastníkom tejto spornej nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že jeho nikto neupozornil na tú skutočnosť, žeby sa malo jednať o reštituovaný majetok, teda žeby tam mal byť niekto iný vlastníkom tejto parcely a nie Obec Vinné. Nebol tiež obcou upozornený ani na prebiehajúce reštitučné konanie na základe ktorého by mala byť táto parcela vydaná žalobkyni a z katastra nehnuteľností takéto skutočnosti zistiť nemohol. Ďalej uviedol, že pôvodné dve parcely č. 2476/40 a č. 2476/73 odkúpil v roku 2006 spolu aj s rekreačnou chatou od fyzickej osoby a nemal vedomosť o tom, aby v susedstve mal niektorý zo susedov problémy s reštituentmi, čo sa týka pozemkov pod ich rekreačnými chatkami. V dobrej viere si chcel rozšíriť pozemok okolo svojej chatky, preto aj podnikol vyššie popísané kroky a parcelu č. 2476/39 následne od Obce Vinné riadne odkúpil.
Z rozhodnutia Okresného úradu Michalovce, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 23.1.2000 č. 2001/00671-KN súd zistil, že citovaným rozhodnutím bolo žalobkyni priznané vlastnícke právo k parcele č. 2476/39 vo výmere 274 m2 - ostatná plocha v k. ú. Vinné podľa príslušných ustanovení zák. č. 229/1991 Zb..
Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1S 87/01-17 zo dňa 1.6.2001 súd zistil, že tento súd rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 2001/00671-KN zo dňa 23.1.2001 potvrdil. Ako navrhovateľka v tomto konaní vystupuje Obec Vinné a z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka Obec Vinné sa domáhala preskúmania citovaného rozhodnutia z toho dôvodu, že sa cítila byť aj naďalej vlastníčkou tejto parcely.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Žalobkyňa náležitým spôsobom preukázala, že sa stala vlastníčkou parcely č. 2476/39 - ostatná plocha o výmere 274 m2, a to na základe reštitučného nároku o ktorom rozhodol Okresný úrad Michalovce rozhodnutím č. 2001/00671-KN dňa 23.1.2000, ktoré rozhodnutie sa stalo právoplatným 25.6.2001, a to na základe splnenia reštitučných podmienok uvedených v zák. č. 229/1991 Zb.. Účastníčkou tohto reštitučného konania bola preukázateľne aj žalovaná v 2. rade, ktorá následne po vydaní tohto rozhodnutia sa mimoriadnym opravným prostriedkom, a to návrhom na preskúmanie domáhala preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia na Krajskom súde v Košiciach v konaní 1S 87/07. Krajský súd v Košiciach rozsudkom 1S 87/01-17 dňa 1.6.2001 rozhodnutie Okresného úradu Michalovce č. 2001/00671-KN z 23.1.2001 potvrdil. Žalovaná v 2. rade napriek tejto skutočnosti však dňa 28.1.2009, teda dávno po vydaní správneho rozhodnutia ako aj rozhodnutia krajského súdu uzavrela so žalovaným v 1. rade kúpnu zmluvu V 4752/2008, a to 28.1.2009 a na základe tejto odpredala žalovanému v 1. rade aj parcelu č. 2476/39 - ostatné plochy o výmere 274 m2, pričom ku dňu 28.1.2009 bola preukázateľne vlastníčkou tejto parcely žalobkyňa a žalovaná v 2. rade túto vedomosť v momente podpisu kúpnopredajnej zmluvy mala. Len v dôsledku administratívnych chýb nedošlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne na základe rozhodnutia č. 2001/00671-KN z 23.1.2000, keďže Správa katastra Michalovce zistila rozdiely vo výmerách avšak tieto rozdiely odstránené neboli, preto aj v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy medzi žalovanou v 2. rade žalovaným v 1. rade dňa 28.1.2009 bola táto zapísaná ako výlučná vlastníčka spornej parcely č. 2476/39 a preto aj následne túto odpredala a bol realizovaný zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade.
Keďže žalovaná v 2. rade mala rozhodne v roku 2009 vedomosť o tom, že nie je vlastníčkou spornej parcely č. 2476/39 súd považoval kúpnopredajnú zmluvu, ktorú uzavrela žalovaná v 2. rade so žalovaným v 1. rade dňa 28.1.2009 za absolútne neplatnú, nakoľko predaj bol realizovaný od nevlastníka a tento právny úkon odporuje zákonu. Vedome zo strany žalovanej v 2. rade bola využitá tá skutočnosť, že evidenčne bola naďalej vedená ako vlastníčka tejto parcely na Správe katastra Michalovce a túto skutočnosť využila na to, aby mohla uvedenú parcelu odpredať žalovanému v 1. rade.
Keďže zo strany žalovanej v 2. rade a nepriamo aj zo strany žalovaného v 1. rade bolo spochybňované vlastnícke právo žalobkyne k parcele č. 2476/39, ktorá je predmetom tohto sporu súd mal za to, že sú splnené podmienky aj pre určenie vlastníckeho práva v prospech žalobkyne a že táto má aj naliehavý právny záujem na určení tohto vlastníckeho práva k tejto parcele a preto súd vyhovel aj tejto časti žalobnému návrhu žalobkyne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu úspešnej žalobkyni priznal.
Pri náhrade trov konania súd postupuje podľa zásady zodpovednosti za výsledok ( zásada úspechu) vo veci samej.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O plnom úspechu možno hovoriť vtedy, keď súd svojím rozhodnutím vyhovel návrhu účastníka
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Pretože žalobkyňa mala vo veci plný úspech a žiadala náhradu nákladov, ktoré vznikli, súd jej v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP priznal náhradu trov konania a to trovy právneho zastúpenia advokátom v sume 858,07 eur.
Súd priznal trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v platnom znení.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyššie citovanej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch , alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V roku 2010 predstavuje 1/13 sumu 55,49 eur, v roku 2012 sumu 58,69 eur
Žalobkyni v zmysle § 14 vyhlášky patrí odmena za 3 úkony právnej pomoci v plnej výške 166,47 eur, a to: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, zastupovanie na pojednávaní 22.11.2010 t. j. 3 x 55,49 eur = 166,47. Vo výške 1/2 t.j. 27,74 eur za právny úkon - návrh na predbežné opatrenie. V roku 2012 patrí žalobkyni odmena v plnej výške za 2 úkony právnej pomoci v sume 117,38 eur, a to za účasť na hlavnom pojednávaní 26.03.2012 a 23.04.2012 ( 2 x 58,69 eur = 117,38 eur). Vo výške 1/2 t. j. 29,34 eur za právny úkon - štúdium spisu 21.02.2012 a vo výške 1/4 t. j. 14,67 eur za účasť na pojednávaní 27.02.2012.
Ďalej jej patrí režijný paušál v celkovej výške 59,36 eur za 8 úkonov právnej pomoci vyššie špecifikovaných podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky a to za 4 úkony á 7,21 eur = 28,84 eur a za 4 úkony á 7,63 eur = 30,52 (28,84+30,52=59,369).
Právnej zástupkyni žalobkyni patrí aj cestovné v zmysle preukázaných cestovných výdavkov (§ 16 ods. 4 vyhlášky) za účasť na jednotlivých pojednávaniach v celkovej uplatnenej výške 59,17 eur, a to za použitie motorového vozidla, priemerná spotreba 6,7 l/100 km, počet prejazdených km 597 (tam a späť) pri účasti na pojednávaní a cene pohonných hmôt 1,266 eur, 1,503 eur, 1,553 eur, 1,575 eur; a v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času, za čas strávený cestou do miesta, ktoré nie je sídlom advokáta v celkovej výške 251,40 eur a to za 4 polhodiny á 12,02 = 48,08 a 16 polhodín á 12,71 eur = 203,36 eur, (48,08+203,36=251,40). Žalobkyni bola priznaná aj náhrada za zaplatený súdny poplatok vo výške 132,50 eur, a to za návrh na nariadenie predbežného opatrenia 33,00 eur a za žalobu 99,50 eur ( 99,50+33=132,50). Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 858,07 eur, t. j. tarifná odmena 355,60 eur + režijný paušál 59,36 eur + súdny poplatok 132,50 eur + cestovné 59,17 eur + strata času 251,44 eur.
V predmetnej veci si právna zástupkyňa žalobkyne vyúčtovala celkovú odmenu vo výške 1.159,00 eur a z takto účtovaných trov súd nepriznal advokátke plnú úhradu za účasť na pojednávaní v zmysle § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky 27.02.2012, ale iba vo výške 1/4 odmeny, pretože na tomto pojednávaní nedošlo k prejedaniu veci samej a pojednávanie bolo odročené. Právnej zástupkyni žalobkyne nepriznal odmenu vo výške 1/3 18,49 eur a k tomu účtovaný režijný paušál 7,21 eur za rokovanie s klientom, keďže v spise sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci skutočnosť, že sa uskutočnilo rokovanie s klientom nepresahujúce 1 hodinu. Taktiež nebola priznaná odmena za 1 úkon právnej služby 55,49 eur + režijný paušál 7,21 eur za rozšírenie žaloby, pretože podľa názoru súdu nemôže byť priznaná odmena advokátovi, keďže žaloba mala byť určitá a úplná v zmysle právnych predpisov a absencia jej zákonom stanovených náležitostí nemôže byť na ujmu žalovaných a preto nepredstavuje úkon, zmena žaloby, účelne vynaložené trovy konania. Ďalej nebola priznaná náhrada trov vo výške 168,51 eur za cestovné a ubytovanie pre žalobkyňu, keďže v spise sa nenachádzajú doklady preukazujúce tieto výdaje.
Celková priznaná náhrada trov za právne zastúpenie žalobkyne predstavuje sumu 858,07 eur. Vo vyčíslení trov právneho zastúpenia, ktoré bolo súdu doručené žiadala právna zástupkyňa, aby priznaná náhrada bola poukázaná na jej účet, ktorý je vedený G. G. Z..G.. C. Y., T. Č. Ú.: XXXXXXXXX/XXXX. Žalovaní sú povinní priznanú náhradu trov konania zaplatiť na uvedený účet právnej zástupkyne, ktorá zastupovala úspešnú žalobkyňu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.