Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_10C-17-2011.pdf
PDF · 103.25 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/17/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s. so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti odporcom: v 1. rade: D. X., nar. X.X.XXXX, bytom Y. č. XXX, XXX XX Y., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom JUDr. Oliverom Kolenčíkom, vyšším súdnym úradníkom Krajského súdu v Nitre v 2. rade: G. B., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V. X, XXX XX P., o zaplatenie 9.496,26 eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 1.600,59 eur a úroku z omeškania vo výške 20,70% ročne zo sumy 9.496,26 eur od 18.7.2009 do 17.6.2010
z a s t a v u j e .
II. Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 990,89 eur právnemu zástupcovi navrhovateľa HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovčova 12, Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Odporcovi v 1. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
V. Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným návrhom zo dňa 21.9.2009 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým žiadal zaviazať odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu istinu vo výške 9.496,26 eur, úroky z omeškania k 17.7.2009 vo výške 1.600,59 eur, úroky z omeškania vo výške 20,70% p.a. z istiny 9.4896,26 eur od 18.7.2009 do zaplatenia a trovy konania s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého odporcu.
Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa a odporca v 1. rade uzatvorili dňa 29.4.2005 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 814123/0059/5, na základe ktorej bol odporcovi v 1.rade poskytnutý úver vo výške 300.000.-Sk/ 9.958,18 eur/ s úrokovou sadzbou vo výške 10,70% p.a., pri ročnej percentuálnej miere nákladov 6,55% so splatnosťou do 25.4.2010. Úver mal odporca v 1. rade splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 215,75 eur /6.500.-Sk/ k 25. dňu mesiaca. Podľa čl. IV. bod 1 všeobecných obchodných podmienok k zmluve o spotrebiteľskom úvere sa zmluvné strany dohodli, že ak odporca v 1. rade neuhradí splátku úveru v požadovanej výške v dohodnutej lehote, má veriteľ právo úročiť sumu neuhradenej splátky úrokovou sadzbou zvýšenou o 10% až do času jej skutočnej úhrady. Na zabezpečenie návratnosti úveru navrhovateľ uzatvoril s odporcom v 2. rade ručiteľskú listinu zo dňa 29.4.2005, v ktorej odporca v 2.rade vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak tak neurobí dlžník.
Odporca v 1. rade sa dostal so splácaním úveru do omeškania, úver sa stal splatný 27.9.2005. Pohľadávku ku dňu 27.9.2005 predstavovala 9.969,80 eur a ďalej sa úročila úrokom z omeškania vo výške 20,70% ročne. Dňa 16. 7.2009 bola na účet navrhovateľa poukázaná platba vo výške 5.000 eur, ktorú navrhovateľ započítal na úrok z omeškania. Po započítaní pohľadávka navrhovateľa predstavovala celkovo 9.496,26 eur a úroky z omeškania vo výške 1.600,59 eur.
Súd vydal platobný rozkaz č.k. 27 Rob 678/2009-53 dňa 26.11.2009, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel. Platobný rozkaz bol pre jeho nedoručenie odporcovi v 1. rade zrušený uznesením 27 Rob 678/2009-65 zo dňa 1.12.2010 a súd nariadil pojednávanie. Pretože sa súdu napriek vykonanému dokazovaniu nepodarilo zistiť miesto, na ktorom sa zdržiava, bol mu do konania ustanovený opatrovník.
Zástupca navrhovateľa, vypočutý na pojednávaní, zotrval na písomnom návrhu. Na pojednávaní dňa 19.12.2011 vzal návrh v časti úrokov z omeškania do 17.7.2009 vo výške 1.600,59 eur späť a späť vzal aj úrok z omeškania vo výške 20,70% zo žalovanej istiny od 18.7.2009 do 17.6.2010, ktorý prepočítali vo výške 472 eur, lebo bolo zaplatených 3.500 eur, nevedel uviesť kým. Naďalej si uplatnil žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania vo výške 20,70% od 18.6.2010 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
Ďalej uviedol, že si navrhovateľ uplatňuje pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý nebol riadne splácaný a pohľadávka bola postúpená najskôr Invest Capitalu a potom navrhovateľovi. Uviedol, že úver mal splácať odporca v 1. rade mesačnými splátkami 6.500.-Sk, pretože úver nebol riadne a včas splácaný, došlo k jeho zosplatneniu a to dňa 27.9.2005. Žalovaná suma predstavuje zostatok nesplateného úveru. Úver bol zabezpečený ručiteľským vyhlásením odporkyne v 2. rade, ktorá prehlásila, že ak nebude plniť odporca v 1. rade, tak bude plniť za neho.
Opatrovník odporcu v 1. rade vzniesol námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke.
Odporca v 2. rade, vypočutý na pojednávaní ako účastník konania, potvrdil, že na požiadanie odporcu ručil na úvere, ktorý si odporca v 1.rade čerpal vo výške 300.000.-Sk z Poštovej banky. Potvrdil, že mu bolo oznámené aj postúpenie pohľadávky spoločnosťou Invest Capital. Uviedla, že zaplatila sumu 3.500 eur, voči žalobe spočiatku nemala žiadne námietky, žiadala, aby mohla pohľadávku splácať rozumnými splátkami. Potom, čo vzniesol námietku premlčania opatrovník odporcu v 1.rade, vzniesla aj odporkyňa v 2. rade námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ručiteľkou listinou, výzvou na splatenie úveru a príslušenstva, zmluvou o postúpení pohľadávky z 13.1.2006. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 8.1.2008, oznámením o postúpení pohľadávky, výpisy z úverového účtu, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, čiastočným späťvzatím návrhu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Právny predchodca navrhovateľa /Poštová banka, a.s./ uzavrel dňa 29.4.2005 ako veriteľ s dlžníkom
- odporcom v 1. rade Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 814123/0059/05, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver vo výške 300 000,- Sk. V zmluve boli presne špecifikované a dohodnuté podmienky poskytnutia tohto úveru. Úver bol zabezpečený ručiteľským záväzkom, ktorý uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa odporca v 2. rade / G. Z./ ako ručiteľ. V dôsledku neplnenia zmluvných povinností zo strany dlžníka, spočívajúce v nesplácaní dohodnutých splátok, navrhovateľ písomne dňa 27.9.2005 oznámil odporcom, že úver sa stal celý splatný k 27.9.2005 a oznámil im výšku celej pohľadávky k uvedenému dňu a to 300.350,11 Sk. Vyzval ich na úhradu dlžnej čiastky do 10 kalendárnych
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 1.2006 postúpila Poštová banka, a.s. ako postupca na postupníka Invest Kapital, a.s. so sídlom v Bratislave, okrem iného, aj pohľadávku voči odporcom vo výške 301.675,12 Sk s prísl. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8. 1.2008 postúpil postupca Invest Kapital, a.s. na postupníka - navrhovateľa pohľadávku voči odporcom vo výške 394.788,43 vrátane príslušenstva. Odporcom bolo postúpenie pohľadávky oznámené, čo potvrdila odporkyňa v 2. rade.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka /účinného v čase uzavretia zmluvy/ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Obč. zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. Obč. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 2 Obč. zákonníka, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Na základe zisteného skutkového a právneho stavu, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne. Navrhovateľ uzavrel s dlžníkom (D. X.) Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Odporca v 2. rade vyhlásil ako ručiteľ, že berie na seba voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Právny predchodca navrhovateľa túto zmluvu uzavrel ako podnikateľ, ktorý má v rámci svojej podnikateľskej činnosti, v predmete činnosti, okrem iného i poskytovanie úverov. Odporcovia sú fyzickými osobami, nie podnikateľmi, z ktorého dôvodu majú teda postavenie spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd posudzoval Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ako spotrebiteľskú, podľa platných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Z tohto dôvodu aj ručiteľský záväzok odporcu v predmetnej zmluve a z toho vyplývajúce práva a povinnosti, posudzoval podľa platných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Na spotrebiteľské vzťahy, o ktoré ide v tomto konaní, sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia pre spotrebiteľa výhodnejšie bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne.
Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol občianskoprávny vzťah, bola uzavretá ručiteľská listina v zmysle ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka. Opatrovník odporcu a aj odporca v 2.rade vzniesli námietku premlčania k navrhovateľovi.
Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo. Pri premlčaní možno rozlišovať dve štádiá, a to že uplynula zákonom ustanovená doba (premlčacia doba) a druhé štádium, že oprávnený subjekt svoje právo v tejto lehote nevykonal, hoci tak urobiť mal a mohol. Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Ak povinný subjekt toto oprávnenie využije a uplatní námietku premlčania pred príslušným súdom v ktoromkoľvek štádiu konania, nie je možné oprávnenej osobe premlčané subjektívne občianske právo priznať, nakoľko vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. Ak súd v rámci preskúmavania veci zistí, že vznesenie námietky premlčania je odôvodnené, nemôže veriteľovej žalobe vyhovieť a túto musí zamietnuť.
V predmetnej veci je predmetom konania zaplatenie sumy z titulu zmluvy o spotrebi-teľskom úvere a ručiteľskom záväzku za poskytnutý úver, ktorý súd považuje za úver spotrebiteľský. Keďže súd tento vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský, uzavretý na základe Občianskeho zákonníka, posudzoval všetky práva a povinnosti z neho vyplývajúce, a teda i premlčaciu lehotu podľa tohto právneho predpisu. Občiansky zákonník v ustanovení § 101 upravuje premlčaciu dobu ako trojročnú, ak v iných ustanoveniach neupravuje inú premlčaciu dobu. Na predmetný vzťah, ktorým je zaplatenie sumy (úveru), sa vzťahuje trojročná premlčacia doba. Navrhovateľ po tom, ako účastníci zmluvy o úvere nedodržali podmienky, dňa 27.9.2005 vyhlásil splatnosť celého úveru. Premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 28.9.2005, t.j. deň nasledujúci po dni splatnosti záväzku a v tento deň si navrhovateľom mohol prvýkrát uplatnil nárok na súde tak voči dlžníkovi, spoludlžníkovi ako aj ručiteľovi. Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok až v tomto konaní a to písomným návrhom, ktorý doručil súdu dňa 1.7.2010. Trojročná premlčacia lehota vo vzťahu k odporcovi, ako ručiteľovi začala plynúť dňa 28.6.2005 (nasledujúci deň po odstúpení od zmluvy) a uplynula dňa 28.6.2008. Návrh bol podaný 21.9.2009 / faxom/, ktorý bol doplnený dňa 22.9.2009. Tým, že navrhovateľ si návrh uplatnil voči odporcovi na súde až dňa 21.9.2009, došlo k jeho uplatneniu po uplynutí zákonnej (trojročnej) premlčacej doby a súd tak prihliadol na vznesenú námietku premlčania a žalobu voči odporcom z tohto dôvodu zamietol.
Súd preskúmaním vznesenej námietky premlčania skonštatoval, že táto bola vznesená oprávnene. Pri uplatnení trojročnej premlčacej lehoty je potrebné konštatovať, že navrhovateľ si svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil po uplynutí tejto doby. Dlžník a ručiteľ netvoria nerozlučné spoločenstvo, v tomto prípade ide o záväzok subsidiárny s tým, že plnením jedného z dlžníkov, resp. ručiteľa, zaniká povinnosť plniť ostatným povinným osobám. Z dôvodu, že v predmetnom záväzku nejde o nerozlučné spoločenstvo, práva a povinnosti vyplývajúce z tohto záväzku je potrebné osobitne sledovať a uplatniť u každého z nich. Preto aj plynutie premlčacej doby je potrebné aplikovať osobitne na každého účastníka vzťahu. Navrhovateľ bol oprávnený v prípade nezaplatenia sumy voči odporcom uplatniť si svoj nárok na súde a to deň nasledujúci po dni odstúpenia od zmluvy, t.j. od 28.9 2005 do 28.9.2008. V tejto lehote si však navrhovateľ svoj nárok voči odporcovi na súde neuplatnil.
V danej veci súd neakceptoval námietku navrhovateľa, vyjadrenú v písomnom podaní zo dňa 30.1.2012, v ktorej poukazuje na to, že odporca v 2. rade uhradil dňa 17.6.2010 sumu vo výške 3.500 eur, čím uznal žalovanú pohľadávku voči navrhovateľovi podľa § 323 ods. 2 v spojení s ust. § 407 ods. 3 Obch. zákonníka, podľa ktorého ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v danom prípade, vzhľadom na skutočnosť, že uzavretú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka a teda ide o občianskoprávny vzťah, všetky práva a povinnosti z tejto zmluvy vyplývajúce, posudzoval podľa platných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Ani jeden z týchto právnych predpisov neupravuje čiastočné plnenie dlžníka s následkami uznania zvyšku dlhu, ako Obchodný zákonník Obchodný zákonník v ustanovení § 323 ods. 2. Z uvedeného dôvodu súd neaplikoval v danej veci ustanovenie § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka (§ 100, § 101).
Na základe vyššie uvedených skutočností je preto potrebné konštatovať, že nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy od odporcu ako dlžníka aj od odporcu ako ručiteľa, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania obidvomi odporcami, je premlčaný. S poukazom na túto námietku premlčania vznesenú odporcami, ktorou sa premlčania dovolali a ktorú súd vyhodnotil ako opodstatnenú, nie je možné nárok navrhovateľovi priznať a z tohto dôvodu bolo potrebné jeho návrh voči odporcom zamietnuť v celom rozsahu, ktorý zostal predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu.
S poukazom na dôvod zamietnutia návrhu navrhovateľa (premlčanie jeho nároku), opodstatnenosťou a oprávnenosťou jeho nároku vo veci samej sa nezaoberal.
Súd konanie v časti istiny 1.600,59 eur a úroku z omeškania 20,70% ročne zo sumy 9.496,216 eur od 18.7.2009 do 17.6.2010 zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p., pričom bolo v konaní preukázané, že sumu 3.500 eur, ktorú si čiastočne započítal navrhovateľ na príslušenstvo, zaplatil odporca v 2.rade po podaní návrhu a preto navrhovateľ v tejto časti využil svoje dispozičné právo a vzal v uvedenej sumy návrh späť a preto súd v tejto časti návrh zastavil.
V zastavujúcej časti súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá, lebo k späťvzatiu časti došlo pre správanie odporcu.
Náhradu trov konania priznal súd podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, písm. a/, c/ d/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za nasledovné úkony právnej pomoci:
- príprava a prevzatie 25.8.2008...........................131,13 € + RP 6,95 €
- podanie žaloby 21.9.2009 ................................. 131,13 € + RP 6,95 €
- účasť na pojednávaní 19.12.2011 ......................131,13 € + RP 7, 21 €
- vyjadrenie 30. 1.2012 ....................................... 131,13 € + RP 7,41 €
Spolu: 553,04 €
Cestovné náhrady : cesta osobným motorovým vozidlom Opel Corsa na pojednávanie 19.12.2011 z Y. do P. a späť 2 x 92 km , spolu 184 km , zák. náhrada za 1 km v zmysel opatrenia MPSVR č. 632/2008 Z.z. pri pracovným cestách je 0,183 €/1km, t.j. 33,67 € a náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 5,3l/100km a cene benzínu 1,50 eur = 14,63 eur, spolu 48, 30 eur.
Okrem toho súd priznal aj náhradu za stratu času 4 polhodiny á 12,72 eur 12,35 eur spolu 49,40 eur.
Náhrada trov tak predstavuje 553,04 + 49,40 + 48,30 = 650, 74 + 20% DPH 130,15 = 780,89 eur. Okrem toho súd priznal aj alikvótnu časť súdneho poplatku 210 eur. Spolu 990,89 eur.
Základom teda bola suma 3.500 eur, pričom súd priznal náhradu za vyššiuvedené úkony, pričom vyjadrením z 30.1.2012 vzal návrh v tejto časti späť a preto už suma 3.500 eur nebola ďalej predmetom konania, z ostatných úkonov už súd navrhovateľovi za právne úkony jeho právneho zástupcovi náhradu trov konania nepriznal.
O náhrade trov konania v zostávajúcej časti, v ktorá zostala predmetom konania súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v tomto prípade úspešným odporcom (keďže návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania nároku zamietol) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.