Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Sd-305-2011.pdf
PDF · 79.77 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sd/305/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľky: Z. D., nar. XX. U. XXXX, bytom T. XXX/XXX, F., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 26. októbra 2011 o vdovskom dôchodku, takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 26. októbra 2011 ako vecne správne.
Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 16. novembra 2011 domáhala, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 26. októbra 2011, ktorým rozhodla, že podľa § 74, § 81 ods. 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) v znení neskorších predpisov jej od 27. septembra 2011 priznala vdovský dôchodok v sume 93,60 Eur mesačne. V návrhu uviedla, že táto suma sa jej zdá veľmi nízka. Navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa na podklade podaného odvolania sa k veci dňa 6. decembra 2011 vyjadrila. Podrobne uviedla na akom podklade (skutkovom a právnom) dospela k záveru, že navrhovateľke priznala vdovský dôchodok v sume 93,60 Eur mesačne. Navrhovateľke vysvetlila zákonný postup pri výpočte jej vdovského dôchodku s vymedzením obdobia dôchodkového poistenia, rozhodujúceho obdobia na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy, osobné mzdové body, pomerné zníženie vdovského dôchodku, valorizačný mechanizmus zvýšenia dôchodkovej dávky, a preto žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Navrhovateľka bola na pojednávanie, ktoré sa konalo 23. apríla 2012 predvolaná písomne, čo potvrdila svojim podpisom na doručenke zo dňa 2. marca 2012. Na pojednávanie sa nedostavila a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila. Súd preto podľa § 101 ods. 2 a § 250g ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľky, napadnutým rozhodnutím odporkyne, dávkovým spisom, vyjadrením zástupkyne odporkyne na pojednávaní a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno priznať úspech.
Ako vyplýva z obsahu súdneho a administratívneho spisu odporkyne, navrhovateľka sa stala poberateľkou vdovského dôchodku od 27. septembra 2011 - odo dňa smrti jej manžela U. D.. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia získal zomrelý manžel - poistenec ku dňu jeho smrti 4.032 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 17 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Pozostalý manžel navrhovateľky zomrel ako 39 ročný a potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku u poistenca nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej 8 rokov a zisťuje sa ku dňu smrti (§ 74 ods. 1 písm. b zákona). V rozhodujúcom období (§ 63 ods. 3 zákona) sa určili kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, t.j. kalendárne roky 1986 až 2010, pričom do tohto obdobia nepatria kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 priznaného a vypláceného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Osobné mzdové body sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok podľa stanoveného vzorca (§ 255 ods. 3 zákona v znení neskorších predpisov) a jeho hodnota je 0,3. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka, čo v posudzovanom prípade znamená za rok 1986 122 dní, za rok 1991 130 dní a za rok 1992 109 dní, a preto za tieto obdobia patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 4,4498, pričom v rozhodujúcom období bolo úhrnom získaných 2.667 dní dôchodkového poistenia, t.j. 7,3069 rokov dôchodkového poistenia (§ 63 ods. 1 zákona). Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vytvára priemerný osobný mzdový bod 0,6089. Podľa § 63 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov sa k priemernému osobnému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta 16% z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je potom hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,6715. Ku dňu smrti manžel navrhovateľky (27. septembra 2011) získal 4.032 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie odo dňa smrti do dosiahnutia jeho dôchodkového veku, ktorý by dosiahol dovŕšením 62 rokov veku (5. januára 2034) a to v súlade s § 65 ods. 2 zákona. K obdobiu dôchodkového poistenia sa preto pripočíta 8.136 dní, ktoré spolu s obdobím dôchodkového poistenia predstavujú 12.168 dní, t.j. 33,3370 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 497/2010 Z.z. sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2011 vo výške 9,5756 Eur. Suma invalidného dôchodku nebohého manžela navrhovateľky je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálnej dôchodkovej hodnoty, čo predstavuje v číselnom vyjadrení 214,40 Eur mesačne. Suma vdovského dôchodku je 60% tejto sumy, t.j. 128,70 Eur mesačne.
Okrem nároku pre navrhovateľku, vznikol nárok na tri pozostalostné dôchodky, ktorých úhrn by presahoval sumu jeho dôchodku, t.j. sumu 214,40 Eur mesačne o 85,90 Eur, preto bol vdovský dôchodok navrhovateľky upravený tak, aby úhrn pozostalostných dôchodkov (vdovského a sirotských) nepresiahol 100% dôchodkovej dávky zomretého, na ktorú by bol mal nárok ku dňu smrti a to v súlade s ustanovením § 81 ods. 6 zákona. Po znížení tak vdovský dôchodok navrhovateľky je 91,90 Eur mesačne. K sume vdovského dôchodku navrhovateľky jej bolo priznané zvýšenie podľa platného valorizačného mechanizmu, naposledy tak, že napadnutým rozhodnutím jej bol zvýšený vdovský dôchodok o 1,8 %, čo je o 1,70 Eur mesačne, na sumu 93,60 Eur mesačne.
Podľa § 74 ods. 1 zákona nárok na vdovský dôchodok má vdova po manželovi, ktorý bol ku dňu smrti poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. suma vdovského dôchodku je 60% starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti.
Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 73 ods. 1 zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Podľa § 81 ods. 6 zákona okrem iného, ak úhrn pozostalostných dôchodkov po tom istom poistencovi presiahne sumu dôchodku, na ktorú mal alebo by mal zomretý poistenec nárok ku dňu smrti, sumy pozostalostných dôchodkov sa pomerne znížia tak, aby suma jeho dôchodku nebola prekročená.
Podľa § 82 zákona v znení neskorších predpisov dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, t.j. roku, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 30. apríla príslušného kalendárneho roka.
Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2011, sa určilo percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2011 na 1,8 %.
Preskúmavané rozhodnutie považuje krajský súd za zákonné. Odporkyňa pri jeho vydávaní nepochybila, pretože ho vydala na podklade predložených a dostupných dôkazov. Napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, logické, v dostatočnom rozsahu odôvodnené a preto aj súdom preskúmateľné.
Na podklade týchto skutočností bolo potom potrebné napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 26. októbra 2011 ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdiť.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal a odporcovi sa v zmysle § 250k O.s.p. trovy konania nepriznávajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.