Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/90/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Stredná obdobná škola, so sídlom v Prešove, Vodárenská č. 3, IČO: 017078466, právne zastúpeného JUDr. Kvetoslavou Draganovskou, advokátkou so sídlom v Prešove, Jarková č. 2, proti žalovanému Mgr. Y. Y., bytom T., L. W. č. XX, právne zastúpenému JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Svätoplukova č. 12, o zaplatenie 1.694,72 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.6.2011 č.k. - 86 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.694,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne od 19.11.2008 do zaplatenia v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 19.12.2008 domáhal vydania platobného rozkazu voči žalovanému, jeho zaviazaniu zaplatiť istinu vo výške 51.055,- Sk so 6,5 % -ným úrokom z omeškania od 19.11.2008 až do zaplatenia. Skorším rozsudkom zo dňa 1.2.2010 súd prvého stupňa žalobe vyhovel v celom rozsahu. Po podanom odvolaní Krajský súd uznesením zo dňa 24.2.2011 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom bolo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd prisvedčil žalovanému, že vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať len za splnenia podmienok ustanovených v a súd prvého stupňa sa týmito okolnosťami nezaoberal.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca mal so žalovaným uzavretý pracovný pomer, ktorý bol rozviazaný 31.5.2007 z organizačných dôvodov. Predtým prebiehalo súdne konanie o neplatnosť výpovede z roku 2005, ktoré žalovaný vyhral. V máji 2007 žalobca vyplatil žalovanému náležitosti týkajúce sa nového skončenia pracovného pomeru, teda aj nevyčerpanú dovolenku. Žalobca uviedol, že nevedeli, či majú nevyčerpanú dovolenku preplatiť, alebo nie. Nakoniec ju ale preplatili. Následne žiadali Prešovský samosprávny kraj ako svojho zriaďovateľa

a Inšpektorát práce, či žalovaný má nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky s poukazom na to, že reálne u žalobcu nepracoval. Následne prišli odpovede jednak z Inšpektorátu práce, ako aj z Prešovského samosprávneho kraja s tým, že nárok nie je dôvodný a suma bola vyplatená neoprávnene. Keď žalovaný podal žalobu na vyplatenie náhrady mzdy za predchádzajúce obdobie, zvažovali podanie vzájomného návrhu. Po skončení súdneho konania vyplatili žalovanému peniaze z nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, ktoré krátili o 51.055,- Sk. Avšak tieto peniaze následne museli doplatiť, a to na základe exekúcie, preto práve vymáhajú tých 51.055,- Sk, pretože náhrada za nevyčerpanú dovolenku žalovanému nepatrila. K námietkam žalovaného uvedeným v odpore, že to nebola náhrada za nevyčerpanú dovolenku, ale odmena, žalobca uviedol, že žalovaný odpracoval za rok 2007 dva týždne, preto nemohol dostať takúto odmenu. Takúto odmenu v školstve nedostane nikto za celý školský rok. Z opisu mzdového listu je zrejmé, že sa jedná o nevyčerpanú dovolenku. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a poukazoval na to, že keď mu bola daná májová výplata, dostal tam odstupné a bola tam uvedená aj odmena. Bral to ako odmenu, pretože na tejto škole pracoval od roku 2004 a teda ako odmenu za celé obdobie. Keďže sa v predchádzajúcom konaní o náhradu mzdy dohodli zmierom, kde ustúpil z niektorých požiadaviek s tým, že už so školou nechce mať nič spoločného, považoval to za odmenu.

Z predloženej výplatnej pásky za máj 2007 súd zistil, že položka 51.055,- Sk je v kolónke „Odmen. Iné“. Z priloženého mzdového listu žalovaného ďalej zistil, že čiastka 51.055,- Sk je z kolónky „Nečerpaná dovolenka“. Ďalej uviedol, že z listu Inšpektorátu práce v Prešove z 19.7.2007 vyplýva, že nevykonávanie práce z dôvodu skončenia pracovného pomeru, o ktorého neplatnosti rozhodol súd, nemožno považovať za právny titul na vznik nároku na dovolenku v zmysle uvedených ustanovení . Táto skutočnosť vyplýva aj z oznámenia Prešovského samosprávneho kraja žalobcovi zo dňa 26.6.2007.

Žalobca v konaní uviedol, že v tomto prípade bola žalovanému pri skončení pracovného pomeru vyplatená náhrada za dobu dovolenky, ktorá by mu bola prislúchala, ak by bol splnil zákonné predpoklady pre jej priznanie podľa ustanovenia . Keďže za výkon práce na účely dovolenky sa nepovažuje doba, počas ktorej nie je právoplatne rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, žalovaný nesplnil podmienky pre priznanie nároku zamestnanca na dovolenku. Žalobca mu však náhradu mzdy za dovolenku vyplatil, preto je založená pre zamestnanca povinnosť vrátenia tejto sumy. Skutočnosť, či bola dovolenka vyčerpaná, pre tento prípad nemôže byť relevantná. Kedy zákonodarca bol toto mal v úmysle, bolo by to v ustanovení uvedené.

Žalovaný v konaní tvrdil, že v čase výplaty po skončení pracovného pomeru k 31.5.2007 nemal vedomosť o tom, že by mu táto suma nemala patriť, bol teda dobromyseľný. Nikdy sa nedožadoval výplaty za nevyčerpanú dovolenku a z výplatnej pásky, ktorú predložil žalobca nie je zrejmé, že sa jedná o nevyčerpanú dovolenku. Žalovaný vedel, že to nie je odmena za dva týždne práce, ale keďže pracoval u žalobcu od roku 2004, považoval to za celé obdobie svojho pracovného pomeru. Navrhol, aby s poukazom na ustanovenie súd žalobu zamietol.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia , , , , , a , , a Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. a dospel k nasledovným záverom:

V odôvodnení svojho rozhodnutia zvýraznil, že účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v je zabrániť jeho vzniku na úkor iného a ak už takéto obohatenie vznikne, povinnosť toho, kto ho získal, vydať ho tomu, na úkor koho bolo získané. na rozdiel od Občiansko - právnej úpravy bezdôvodného obohatenia má určité špecifiká, pretože musí byť získaný v súvislosti s pracovným pomerom medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Predpokladom je, aby majetkový prospech bol získaný neoprávnene a tým vznikla druhému účastníkovi majetková ujma. Medzi protiprávnym konaním a majetkovou ujmou musí byť príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno v tomto prípade nesie ten, ktorý sa domáha vydania neoprávneného majetkového prospechu. Citovaný ods. 6 za určitých okolností dáva výhodu zamestnancovi. Zatiaľ čo zamestnávateľ je povinný bezdôvodné obohatenie vydať bez ohľadu na svoju prípadnú dobromyseľnosť, zamestnanec je v určitých okolnostiach chránený a to v prípade, že mu zamestnávateľ nesprávne určil alebo omylom

vyplatil určitú finančnú sumu. Zamestnanec je dobromyseľný, ak nevedel, alebo nemohol z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené. V tomto prípade nemôže zamestnávateľ neprávom žiadať vyplatené sumy od zamestnanca. Ide o právnu istotu zamestnanca ( ), pretože nemôže byť neplatnosť právneho úkonu na ujmu zamestnanca, ak túto neplatnosť nespôsobil sám. Lehota na vrátenie neprávom vyplatených súm je stanovená objektívne tri roky od ich výplaty.

V tejto veci však súd prvého stupňa nemal preukázané, že zamestnanec - žalovaný by mohol byť dobromyseľný pri prijatí výplaty zo strany zamestnávateľa. Predmetná suma 51.055,- Sk bola v kolónke výplatnej pásky „Odmeny a Iné“. Žalovaný sa v tomto konaní bránil tým, že považoval túto čiastku za odmenu. Súd však jeho tvrdeniu neuveril, pretože v prípade žalovaného sa nejedná o zamestnanca, ktorý by nepoznal svoje práva, situáciu v školstve, vyplácanie odmien a podobne. Súd neuveril ani tvrdeniu žalovaného, že si myslel, že je to odmena od roku 2004 za prácu, ktorú vykonával, pretože od 1.3.2005 reálne prácu u žalobcu nevykonával, pretože bol s ním skončený pracovný pomer, aj keď neplatne. Ak sa teda so zamestnávateľom súdil o neplatnosť skončenia tohto pracovného pomeru, nie je zrejmé, z akého titulu si vzdelaný zamestnanec, ktorý pracoval vo vedúcich funkciách dlhšiu dobu, mohol myslieť, že predmetná suma je odmenou. Táto dobromyseľnosť nebola nijako preukázaná. Žalovaný, podľa názoru súdu prvého stupňa musel vedieť, že predmetná suma mu bola vyplatená omylom, a preto citované ustanovenie sa podľa súdu nevzťahuje a nemôže vzťahovať na túto situáciu. Súd opätovne zdôraznil, že žalovaný je znalý pomerov a vedel, že takéto odmeny sa v školstve na Slovensku nikdy nevyplácali a nevyplácajú sa ani dlhoročným pracovníkom, ktorí majú odpracovaných na predmetnej škole viac rokov. On mal odpracovaných len niekoľko mesiacov a so svojim zamestnávateľom sa dlhé obdobie súdil. Žalovaný teda nemohol byť dobromyseľný, súd jeho tvrdeniam neuveril a považoval ich za účelové a neetické. Uzavrel, že pri svojom rozhodovaní postupoval v zmysle ustanovenia . Bolo preukázané, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil o predmetnú sumu, pričom žalobca preukázal vyplatenie tejto sumy a žalovaný vyplatenie tejto sumy nenamietal. Tvrdenia žalovaného o dobromyseľnosti súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nebral do úvahy, pretože podľa názoru súdu žalovaný vedel, alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy omylom vyplatené s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti. Súd z vykonaného dokazovania, predovšetkým opisu mzdového listu mal preukázané, že čiastka 51.055,- Sk bola vyplatená ako náhrada za nevyčerpanú dovolenku. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že žalovanému bola vyplatená náhrada za mzdu z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru a nie mzda a že žalovaný nespĺňal podmienku ustanovenú v . Žalovaný nevykonával u zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, alebo menšiu, kde by mal nárok na pomernú časť dovolenky. Preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení tak žalovanému nevznikol nárok na vyplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku. Preto s poukazom na ustanovenie , súd vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného na vrátenie nevyplatenej náhrady mzdy za dovolenku, pretože nárok na ňu nevznikol, a to v plnej výške 51.055,- Sk, čo predstavuje 1.694,72 Eur. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie vyplatenej náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku listom, ktorý bol žalovanému doručený 15.11.2008 a žiadal uvedenú sumu uhradiť v lehote 3 dní. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške ( ) 6,5 % od 19.11.2008 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ustanovenia

Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Má za to, že konajúci súd vec nesprávne právne posúdil, ak sa stotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého, nakoľko žalovaný nesplnil predpoklady pre priznanie dovolenky, vznikla mu povinnosť vrátenia vyplatenej náhrady mzdy za dovolenku, na ktorú mu ani nárok nevznikol a nie je relevantné, či ju vyčerpal alebo nie. V danej súvislosti žalovaný opätovne uvádza, že si nie je vedomý prijatia sumy 1.694,72 Eur (51.055,- Sk) titulom náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku. V súvislosti so skončením pracovného pomeru ku dňu 31.5.2007 mu bola žalobcom poukázaná suma vo výške 2.859,22 Eur (86.137,- Sk). Táto skutočnosť je zrejmá z výplatnej pásky za mesiac 5/2007. Z výplatnej pásky je taktiež zrejmé, že žalobca vyplatil žalovanému sumu 1.694,72 Eur (51.055,- Sk)

ako odmenu, resp. Iné. Žalovaný má za to, že mu vyplatená suma patrí ako odmena a nevidí dôvod na jej vrátenie. Žalovaný od žalobcu nikdy nežiadal náhradu mzdy za dovolenku, a preto nevedel, že v sume, ktorá mu bola poukázaná, je zahrnutá čiastka 1.694,72 Eur (51.055,- Sk) ako náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Tejto skutočnosti nenasvedčovalo ani správanie sa žalobcu v rámci konania na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . Žalobca sa vôbec o tejto skutočnosti nezmienil a prvá písomná výzva na vrátenie uvedenej sumy bola žalovanému doručená až 12.11.2008, t.j. po 18 -tich mesiacoch od vyplatenia uvedenej čiastky. Žalovaný má za to, že konajúci súd vec nesprávne právne posúdil, ak v rozpore s ustanovením § 222 ods. 6 Zákonníka prezumoval vedomosť žalovaného o neprávosti vyplatených súm a bez preukázania skutočnej vedomosti žalovaného o tom, že vyplatená suma mu nepatrí, ho zaviazal na úhradu istiny vo výške 1.694,72 Eur s úrokom z omeškania. Žalovaný je presvedčený, že žalobca ako nositeľ dôkazného bremena v súdnom konaní nepreukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia , t.j. nepreukázal, že žalovaný nebol dobromyseľný pri prijatí peňažného plnenia od žalobcu. Z daného dôvodu sa žalobca nemohol s úspechom domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného a rozhodnutie konajúceho súdu je najmä pre rozpor s ustanovením založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v ustanovení a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné:

Stotožnenie sa súdu prvého stupňa s tvrdením žalobcu o vyplatení náhrady mzdy za dovolenku súvisí so zisťovaním a ustálením skutkového stavu vo veci. V tomto smere uvedené skutkové zistenie, podľa názoru odvolacieho súdu, zodpovedá vykonanému dokazovaniu, najmä však mzdovým listom žalovaného a žalovaný v podanom odvolaní na nesprávnosť uvedeného skutkového zistenia ani nepoukazuje. Zdôrazňuje však nesprávne právne posúdenie veci súdom tým, že správny právny predpis nesprávne aplikoval. Podľa názoru žalovaného, žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný nebol dobromyseľný pri prijatí peňažného plnenia od žalobcu a z daného dôvodu sa nemohol s úspechom domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.

Žalovaný má za to, že mu vyplatená suma patrí ako odmena, čo je zrejmé z výplatnej pásky za mesiac 5/2007. Žalovaná suma v nej bola označená ako odmena, resp. Iné.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa s uvedenou námietkou dobromyseľnosti žalovaného náležitým spôsobom vyporiadal.

Ak záver o vedomosti žalovaného o tom, že mu plnenie nepatrí, alebo mu bolo poskytnuté omylom, založil na znalosti pomerov žalovaného v školstve, najmä na v znalosti všetkých okolností vyplácania odmien v školstve na Slovensku, keďže pracoval vo vedúcich funkciách v školstve dlhšiu dobu, nemožno

tomuto záveru súdu prvého stupňa nič vyčítať. Napokon aj zistenie súdu prvého stupňa, že žalovaný od 1.3.2005 reálne prácu u žalobcu nevykonával a dlhé obdobie sa so zamestnávateľom súdil, vyznieva v prospech uvedeného záveru. Samotné poukazovanie žalovaného na označenie žalovanej sumy ako odmeny vo výplatnej páske tak na spochybnenie uvedených záverov podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje.

Odvolací súd preto v súlade s ustanovením , napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.