Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/2/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: SKP, k.s., Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze", Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zastúpeného JUDr. Pavlom Konečným, advokátom, AK Hurbanova 14A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: D. U., H.. XX.XX.XXXX, C. A. XXXX, N. H., R..Č.. H. H. Z. zast. opatrovníkom Z. C. R. X. D. o zaplatenie sumy 1.078,81 eur, t a k t o

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.8.2011 domáhal voči žalovanej zaplatenie sumy 1.078,81 eur a náhrady trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že žalovaná dňa 07.09.2001 uzavrela so spoločnosťou DRUKOS, a.s. so sídlom ul. Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica Zmluvu č. 201019893 predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti DRUKOS a.s. dodať žalovanej hnuteľné veci - tovar, bližšie špecifikovaný v zmluve a záväzok žalovanej zaplatiť spoločnosti DRUKOS, a.s. nájomné vo výške 945,62 eur. Ďalej uviedol, že v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa žalovaná pri omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Predmetná pohľadávka bola radom postúpení následne postúpená na žalobcu. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť pôvodnému veriteľovi z titulu zmluvy peňažné plnenie v celkovej výške 945,62 eur v 30 mesačných splátkach vo výške 28,38 eur a nultú splátku vo výške 94,56 eur. Splátky bola povinná uhrádzať do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaná svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy splniť svoj záväzok riadne a včas porušila a dostala sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 737,90 eur. Nárok pôvodného veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy bol priznaný rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní pod sp. zn. . Žalobca si prostredníctvom tohto žalobného návrhu uplatňuje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú vyčísľuje za obdobie 4 roky spätne odo dňa napísania návrhu, t.j. od 15.7.2007. Poukázal, že žalovaná do dňa podania návrhu neuhradila ani časť istiny. Žalovaná svoj záväzok zaplatiť omeškanú istinu nesplnila a jej omeškanie s platením dlžnej sumy pretrváva. Zaplatenie istiny je zabezpečené zmluvnou pokutou určenou percentuálnu čiastkou denne z dlžnej sumy, ktorá na základe výpočtu predstavuje sumu 1.078,81 eur ( 0,1 % denne zo sumy 737,90 eur od 15.7.2007 do 15.7.2011, omeškanie 1 462 dní). Na záver uviedol, že žalobcom uplatňované právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniklo v súlade s článkom I. VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Keďže počas konania sa nepodarilo zistiť pobyt žalovanej a preto bola žalovanej ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v tomto konaní v osobe tajomníčky Okresného súdu v Humennom, ktorá vo veci uviedla, že rozhodnutie ponecháva na zvážení súdu podľa predložených listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, Zmluvou o nájme č. 201019893, Saldokontom k zmluve č. 201019893, Zmluvami o postúpení, vyjadrením žalobcu zo dňa 27.1.2012, vyjadrením opatrovníčky žalovanej a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalovaná ako nájomca a spoločnosť DRUKOS, a.s. ako prenajímateľ dňa 07.09.2001 uzavreli zmluvu o nájme s právom kúpy prenajatej veci č. 201019893, predmetom ktorej bol v zmluve uvedený nájom tovaru -O. E. XXX H.. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť cenu nájmu po navýšení v sume 28.488,-Sk s nultou splátkou v sume 2.840,-Sk a následne túto sumu splatiť v 30 mesačných splátkach po 855,- Sk s tým, že splátky sú splatné vždy do 15. dňa v mesiaci.

Podľa Článku I. bod 2b Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci (ďalej len ,,Všeobecné podmienky“), nájomca sa zaväzuje za predmet nájmu platiť nájomné a to v pravidelných splátkach nájomného v počte a vo výške podľa zmluvy o nájme mesačne vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci, až do úplného zaplatenia nájomného celkom podľa zmluvy. V prípade, že predmetom zmluvy o nájme je viac kusov tovaru a tieto nie sú nájomcovi dodané súčasne, je nájomca povinný začať platiť už za 1. dodaný kus tovaru v uvedených lehotách a to vo výške mesačného nájomného zodpovedajúceho zmluve vzťahujúceho sa k tomuto tovaru, pričom splátky nájomného v ďalších mesiacoch sčítava v náväznosti za ďalší doručený tovar podľa zmluvy.

Podľa Článku I. bod 3 Všeobecných podmienok, pre účely tejto zmluvy je platba uhradená včas pokiaľ je v stanovenej lehote suma predstavujúca nájomné pripísaná na účet prenajímateľ alebo dňom zaplatenia na príslušnej pošte v prípade platenia poštovou poukaz Nájomca je povinný uhrádzať nájomné v lehotách, vo výške a s uvedením variabilného symbolu v súlade s touto zmluvou a splátkovým kalendárom.

Podľa Článku I. bod 4 Všeobecných podmienok, pokiaľ je nájomca v omeškaní s úhradou nájomného podľa článku I. bod 2b tejto zmluvy je prenajímateľ oprávnený vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V prípade, že nájomca poruší iné povinnosti, na ktoré sa v zmluve zaviazal a ktoré súvisia so zaplatením nájomného ako je napríklad neuvedenie variabilného symbolu, platenie nájmu v inej výške ako je uvedené v splátkovom kalendári, je prenajímateľ oprávnený nájomcovi vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 10 000,- Sk za každé porušenie povinností a to aj opakovane do výšky 50 % obstarávacej hodnoty predmetu nájmu. Ustanoveniami o zmluvnej pokute nie je dotknutý nárok prenajímateľa na úrok z omeškania z titulu omeškania s plnením peňažného záväzku vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska.

Podľa Článku VIII. bod 1 Všeobecných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ nie je v tejto zmluve uvedené inak, spravujú sa právne vzťahy príslušnými ustanoveniami .

Z predloženého saldokonta k zmluve 201019893 vyplýva, že celková suma, ktorú bola žalovaná povinná z titulu uzatvorenie zmluvy o nájme uhradiť bola vo výške 28.499,- Sk. Celkovo žalovaná uhradil sumu 6.269,- Sk a teda výška dlžnej sumy bola 22.230,- Sk.

Následne došlo k radu postúpení vymáhanej pohľadávky a to až na obchodnú spoločnosť KFZ Sys. s.r.o. v konkurze, ktorej správcom konkurznej podstaty je a to nasledovne: správkyňa konkurznej podstaty A.. Z. R. za úpadcu Drukos a.s. v konkurze písomnou zmluvou zo dňa 16.3.2006 ako postupca postúpila pohľadávky postupníkovi A. D. spolu s dodatkom č. 1 zo dňa 27.3.2006. Tento ako postupca dňa 16.3.2006 uzavrel písomnú zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s dodatkom č. 1 dňa 27.3.2006 s postupníkom Obchodnou spoločnosťou Mediation KMCH s.r.o. so sídlom v Nitre. Táto spoločnosť ako postupca zmluvou zo dňa 23.2.2008 postúpila pohľadávky postupníkovi IVACO Comsultants Limited so sídlom v Seychelles. Táto spoločnosť dňa 17.5.2008 postúpila pohľadávky obchodnej spoločnosti AKROPOLIS estates, Nitra, pričom posledný postupník zmenil obchodné meno na KFZ Sys. s.r.o. so sídlom na Košútska 1342, Sládkovičovo. Na posledne menovaného postupníka bol vyhlásený konkurz Okresným súdom v Trnave a správcom konkurznej podstaty je žalobca, ktorý bol do tejto funkcie ustanovený uznesením Okresného súdu Trnava č.k. -491 zo dňa 10.11.2009 a takto je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 27.1.2012 uviedol, že dojednaná výška zmluvnej pokuty 0,1% denne za každý deň omeškania vzhľadom na zabezpečovaciu a donucovaciu funkciu, zároveň aj vzhľadom k tomu, že má okrem uvedeného slúžiť aj k úhrade všetkých prípadných škôd v majetkovej sfére veriteľa, ktoré bolo možné v čase uzavretia zmluvy dôvodne očakávať, je primeranou majetkovou sankciou za nesplnenie povinnosti dlžníka riadne a včas platiť počas obdobia niekoľkých rokov a to aj v zmysle dostupnej judikatúry. Ďalej uviedol, že s poukazom na charakter daného zmluvného vzťahu ako spotrebiteľského je potrebné brať do úvahy aj hodnotenie zmluvy v kontexte ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ktorý nahradil platnú úpravu v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Uvedený zákon je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES do slovenského právneho poriadku, pričom uvedená novela neponecháva celkom na voľnej úvahe súdov ich rozhodovanie ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky, ale bez ujmy pre dodávateľa zabezpečuje jednoduchšie, ale predovšetkým jednotnejšie pravidlá pri posudzovaní súhrnu sankcií spojených s porušením záväzku spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že v zmysle ust. ako aj v kontexte smernice, je za spotrebiteľský úver potrebné považovať každé dočasné poskytnutie finančných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej spotrebiteľovi veriteľom bez ohľadu na právnu formu, pričom v zmysle dôvodovej správy sa odloženou platbou rozumie aj splátkový nákup, resp. predaj. Teda ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch možno aplikovať aj na predmetnú zmluvu doloženú do súdneho spisu. V ďalšom poukázal na ustanovenie , nariadenia vlády SR č. v znení nariadenia č. 281/2010 z 9.6.2010 a citoval dôvodovú správu k predmetnej novele s tým, že týmto sa určuje maximálna možná výška súhrnu sankcií za omeškanie s platením peňažných záväzkov spotrebiteľov v rámci spotrebiteľských úverov, ktorá je zákonom povolená za jeden kalendárny rok a na podporu svojho tvrdenia citoval z predmetnej dôvodovej správy s uvedením príkladu poskytnutého úveru 1.000 eur, podľa ktorého výška všetkých sankcií v prepočte na rok, vyjadrená v percentuálnych bodoch, nesmie byť vyššie ako 70,23% a z opačného pohľadu potom dospeje k záveru, že ročný súhrn všetkých sankcií pri omeškaní spotrebiteľa je prijateľný, resp. primeraný až do výšky 70,23% z omeškaného plnenia dlžníka ročne.

Podľa ( ďalej len ,,“), môžu účastníci uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona.

Podľa a v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa , v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa a v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa a v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Podľa v znení účinnom od 1.1.2008, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa a o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 6 ods. 3 Zákona, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1 a 2 Zákona, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu a podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá nepomenovaná zmluva podľa , ktoré je označená ako zmluva o nájme s právom kúpy prenajatej veci. Touto zmluvou sa pôvodný veriteľ - spoločnosť DRUKOS, a.s., ako prenajímateľ zaviazal dodať žalovanému veci špecifikované v zmluve a tento sa zaviazal platiť dojednané nájomné až do úplného zaplatenia podľa zmluvy. Pre prípad omeškania s platením peňažného záväzku sa žalovaný v súlade s zaviazal platiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. a 54 v znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 3.12.2001.

Na základe vyššie uvedeného, nakoľko medzi účastníkmi konania bola uzatvorená formulárová zmluva s vopred určenými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, súd je toho názoru, že uvedená zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle príslušných ustanovení a ako takú ju súd aj posudzoval.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Je to dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší zmluvnú povinnosť. Využitie tohto inštitútu teda nemožno bez ďalšieho považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd má však za to, že využitie tohto inštitútu je potrebné hodnotiť v každom prípade individuálne, v závislosti na výške zabezpečenej pohľadávky a najmä v závislosti na výške dohodnutej zmluvnej pokuty tak, aby nevznikla značná nerovnováha právach a povinnostiach zmluvných strán.

Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na právny názor Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do .

Pokiaľ sa jedná o skutočnosti uvádzané právnym zástupcom žalobcu v písomnom podaní zo dňa 27.1.2012, tak tu súd poukazuje na to, že v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak ( prechodné a záverečné ustanovenia). Zástupca žalobcu mal za to, že na vzniknutý vzťah medzi účastníkmi tohto konania na základe uzavretej zmluvy je možné aplikovať ustanovenia tohto zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o nájme, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoju pohľadávku, bola uzavretá ešte v roku 2001, súd je toho názoru, že v zmysle citovaných prechodných a záverečných ustanovení takýto postup nie je možný a na daný právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a tiež príslušné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Súd sa ďalej zaoberal primeranosťou dojednanej sankcie za porušenie povinnosti žalovaným vo forme dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Žalobca primeranosť výšky, resp. vyčíslenej sumy zmluvnej pokuty považoval za nižšiu (o 33,73% pri ročnom súhrne všetkých sankcií pri omeškaní spotrebiteľa až do výšky 70,23%), než je celkový súhrn primeraných sankcií vzťahujúcich sa na omeškanie dlžníka s odkazom na § 3a nariadenia vlády č. 97/1995 v znení novely účinnej od 1.7.2010.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle § 10b citovaného nariadenia, ak došlo k omeškaniu pred 1. júlom 2010, výška sankcie za omeškanie spotrebiteľa sa riadi podľa predpisov účinných do 30.6.2010, takže na omeškanie žalovaného vzniknutého z právneho vzťahu s predchodcom žalobcu nemožno toto ustanovenie aplikovať, keďže k omeškaniu došlo pred účinnosťou uvedenej novely. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu v danej súvislosti súd žalobcovi dáva do pozornosti aj to, že dôvodová správa, na ktorú sa odvoláva, okrem ním prezentovaného znenia, pokiaľ sa jedná o primeranosť sankcie do výšky 70,23 %, ďalej uvádza: „Ak by totiž nebol upravený kumulatívne limit v podobe trojnásobku úroku z omeškania, tak by v niektorých prípadoch mohli sankcie prevyšovať hranicu až 70%. Takéto vysoké sankcie sú pre predkladateľa neakceptovateľné.“ Súd je preto toho názoru, že z hranice, ktorú zákonodarca, resp. predkladateľ považuje za neakceptovateľnú, nemožno relevantne odvodzovať primeranosť sankcie.

Pri hodnotení takto dojednaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd sa zaoberal aj ostatnými dojednanými zmluvnými podmienkami a bral zreteľ na povahu tovaru, ktorý bol predmetom zmluvy, na konečnú cenu takto zakúpeného tovaru, na skutočnosť, že istina z titulu nezaplatenia nájomného za poskytnutý tovar bola žalobcovi priznaná už v konaní vedenom pod sp. zn. na základe vydaného platobného rozkazu, ktorý je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, aj na okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá ako typová zmluva na predtlači, keď jednotlivé údaje boli do tejto zmluvy vpísané zástupcom spoločnosti, pričom ustanovenie o záväznosti Všeobecných obchodných podmienkach ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy sa nachádzalo v spodnej časti zmluvy o nájme v jednej vete s odkazom, že tieto sú na druhej strane bez prehlásenia žalovaného, že sa s nimi oboznámil, resp. že je si vedomý, že vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce pre neho z uzatvorenej zmluvy sú upravené a budú sa riadiť týmito podmienkami. Taktiež súd zohľadnil aj ostatné podmienky zmluvy o nájme ako je dojednanie o povinnosti platenia zmluvnej pokuty vo výške 10.000,-Sk za každé iné porušenie povinnosti a to aj opakovane uvedené v čl. I. bod 4, ako napr. neuvedenie variabilného symbolu alebo platenie nájomného v inej výške ako je uvedené v splátkovom kalendári, kde mal súd za to, že v súvislosti s porušením povinnosti žalovaného ako nájomcu bolo dojednaných viacero sankcií, pričom ustanovením o zmluvnej pokute nebol dotknutý nárok prenajímateľa na úrok z omeškania z titulu omeškania s plnením peňažného dlhu ako aj s poukazom na to, že v zmysle čl. VIII bod 2 prenajímateľ bol oprávnený upraviť výšku nájomného.

Ďalej súd bral zreteľ na to, že Všeobecné podmienky obsahovali iba ustanovenia upravujúce povinnosti žalovaného ako nájomcu a to v článku IV. a aj na skutočnosť, že prenajímateľ mal v zmysle čl. VII právo od zmluvy odstúpiť v prípade v tomto článku uvádzaných skutočností, no žalovaný ako nájomca mohol od zmluvy odstúpiť len v zmysle bodu 2 a to dohodou zmluvných strán. V zmysle uvedeného čl. VII. bod 3 písm. a) prenajímateľ mal právo od zmluvy odstúpiť aj v prípade, že je nájomca v omeškaní so zaplatením nájomného po dobu viac ako štyri týždne a následne bol nájomca podľa bodu 5 povinný predmet nájmu vrátiť do 3 dní od zániku zmluvy, s tým, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti má prenajímateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za každý začatý mesiac neoprávneného užívania predmetu nájmu.

Súd poukazuje aj na to, že právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ, pre prípad omeškania s platením nájomného mal právo predmet nájmu odobrať žalovanej, toto svoje právo nevyužil, ale zvolil si cestu uplatnenia svojho nároku súdnou cestou vrátane všetkých pre neho zo zmluvy vyplývajúcich sankcií.

Pre úplnosť vzhľadom na tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná bola v omeškaní po dlhší čas, aj keď si žalobou uplatňuje nárok len za štyri roky spätne od spísania žalobného návrhu, súd poukazuje na to, že je viac než pravdepodobné, že žalovaná bola v omeškaní už aj v čase podania návrhu v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom správca konkurznej podstaty pôvodného prenajímateľa spoločnosti Drukos, a.s., si neuplatnil nárok na zmluvnú pokutu, napriek tomu, že práve uvedená spoločnosť bola tou, ktorá žalovanej tovar poskytla a tým, že táto si svoje povinnosti neplnil, ona bola tou, ktorej bola spôsobená škoda. Nárok na zmluvnú pokutu vyplývajúcu z nesplneného záväzku si žalobou uplatnil až štvrtý postupník v rade, aj keď je pravdou, že s postúpením pohľadávky prešli na postupníka všetky práva súvisiace s pohľadávkou. Za tejto situácie, keď už existoval exekučný titul v konaní sp. zn. , ktorý súvisel s nesplnením záväzku žalovanej, táto sa mohla pri právnom vedomí bežného občana podľa názoru súdu domnievať, že vzájomné práva a povinnosti medzi ním a žalobcom, resp. jeho predchodcom, sú vysporiadané.

Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti je toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute v znení, tak ako je to vyššie uvedené, spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného, teda v neprospech spotrebiteľa a na škodu spotrebiteľa založilo nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takéto dojednanie v tomto prípade znamenalo podstatné zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa a súd preto dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve, je neplatné a v rozpore s dobrými mravmi, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Podľa ( ďalej len ,,“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, teda v danej právnej veci by mala žalovaná, ktorá bola v konaní úspešná, právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý úspešný nebol, avšak nakoľko žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, zo súdneho spisu jej žiadna náhrada trov konania nevyplýva, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.