Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-248-2008.pdf
PDF · 117.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24C/248/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci navrhovateľky O. nar. X.X.XXXX, bytom V., J. zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ondrušek & Partners, s.r.o., Koceľova 25, Bratislava, proti odporkyni Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX V. rd., C., U., W. U. XXXX, zastúpenej JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom, Nezábudkova 22, Bratislava, o určenie, že dôvod vydedenia nie je daný, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že dôvody vydedenia navrhovateľky poručiteľkou I. Q., rod. V., zomr. X.X.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 3.1.2006, nie sú dané.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľke trovy konania, súdny poplatok vo výške 99,50€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 644,21€, na účet právneho zástupcu navrhovateľky Advokátskej kancelárie Ondrušek & Partners, s.r.o., vedený v Tatrabanke, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 18.11.2008 sa navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu domáhala, aby súd určil, že dôvody o vydedení navrhovateľky jej matkou I. Q., rod. V., zomr. X.X.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 3.1.2006, nie sú dané.
Svoj nárok odôvodnila tým, že 5.7.2007 zomrela matka navrhovateľky I. Q., ktorá navrhovateľku notárskou zápisnicou zo dňa 3.1.2006 vydedila, ako dôvody vydedenia uviedla, že najmenej 15 rokov navrhovateľka s matkou neudržiavala žiadne kontakty, nenavštevovala ju, telefonicky nekontaktovala, čím neprejavovala opravdivý záujem, dôsledky vydedenia sa vzťahovali aj na vnuka poručiteľky Q. Q., nar. v roku 1985, jediným dedičom zo zákona sa stala odporkyňa, sestra navrhovateľky. Dôvody vydedenia považovala za nepravdivé, vzťahy s matkou až do jej smrti mali dobré, navštevovala matku podľa možností. Keď nebohý brat prehral na hracích automatoch 250.000,-Sk, matka navrhovateľku požiadala, aby jej poskytla uvedené peniaze a odvrátila tým exekučné vymáhanie, predaj bytu, ktorého bola vlastníčkou. Dňa 20.11.2002 zabezpečila, aby matka dostala 280.000,-Sk, čím sa podarilo odvrátiť exekúciu na jej byt v Bratislave. Naposledy bola v Bratislave 21.8.2006, strávili s matkou niekoľko dní, keď odchádzala do Austrálie, matka ju odprevadila na letisko Swechat vo Viedni. Nebola naplnená skutková podstata vydedenia, uvedenú skutočnosť namietala v konaní Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1D459/07.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že poručiteľka rozhodla závetom, spísaným zákonným spôsobom pred notárom, sama rozhodla o vydedení navrhovateľky. Spochybnila argumentáciu navrhovateľky, že navštevovala poručiteľku, na základe zmienky o jednej návšteve z roku 2006 nepokladala za oprávnené tvrdenie, že navrhovateľka prejavovala o matku skutočný záujem. Požičané peniaze boli určené na splatenie dlhov vlastného súrodenca účastníčok, nie na potreby
matky, bola spísaná dohoda o pôžičke a vrátení peňazí. Odporkyňa matku navštevovala pravidelne v rokoch 1990,93,95,97,99,2001,03,05,07, boli v pravidelnom telefonickom kontakte, v rokoch 1975 a 1985 pozvala poručiteľku do Austrálie na čas 3 mesiace a 12 mesiacov, zabezpečila všetky výdavky spojené s cestou a pobytom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok, výsluchom svedkov, oboznámením sa s notárskou zápisnicou z 3.1.2006, spismi tunajšieho súdu 1D 459/2007 a 7C 169/2002, ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Notárskou zápisnicou č. N1/2006, Nz 130/2006, NCR1s 125/2006 zo dňa 3.1.2006, poručiteľka I. Q., rod. V., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom O., F. XX požiadala notára X.. Q. S. o spísanie listiny o vydedení do notárskej zápisnice. Poručiteľka s ohľadom na zdravotný stav /nemohla čítať/ v prítomnosti dvoch svedkov - H. J. a S. S. do zápisnice uviedla, že všetko, čo vlastní alebo v čase smrti bude vlastniť, teda všetok hnuteľný aj nehnuteľný majetok zanecháva svojej dcére Q. Q. v celosti. Neopomenuteľných dedičov, dcéru O. V. a vnuka po nebohom synovi B. Q., Q. Q. vydeďuje, nakoľko títo o ňu neprejavujú opravdivý záujem, ktorí by ako potomkovia prejavovať mohli, resp. žiaden záujem. Menovaná O. V. už najmenej pätnásť rokov a vnuk Q. Q. od roku 2002 s ňou neudržiavajú žiadne kontakty, nenavštevujú ju, nezatelefonujú, resp. nenapíšu.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 8.9.208, č.k. 1D 459/07-27, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.11.2008 , bolo prerušené konanie o dedičstve po poručiteľke I. Q. a uložená povinnosť navrhovateľke, aby do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podala žalobu proti odporkyni o určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu z 3.1.2006.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že nebohú mamu navštevovala tak často, ako mohla, do Austrálie odchádzali s manželom pred dvadsiatimi rokmi, zo začiatku mali finančné problémy. Keď sa v roku 1992 usadili, chcela mamu pozvať na návštevu, odmietla, miesto nej pozvala brata na štyri mesiace. V roku 1995 prišli s manželom na Slovensko na deväť týždňov, celý čas bývali v u mamy v byte, na návšteve boli aj v roku 2003 a 2006, vtedy sa v maminom byte nedalo bývať, bol zaprataný starými vecami. Predložila fotografie z rokov 1995, 2003 a 2006, na ktorých bola poručiteľka s navrhovateľkou, synom navrhovateľky a rodinou. V roku 1995 priniesla mame zlatú retiazku, neskôr po odporkyni poslala zlatý náramok, po švagrinej zlatý nuget, vždy keď niekto zo známych z Austrálie išiel na Slovensko, poslala mame peniaze. V roku 2002 poslala mame 15.000,- dolárov, aby mohla zaplatiť dlžobu na byt, odporkyňa odmietla podieľať sa na tejto platbe. V roku 2006 jej matka povedala, že má na knižke vyše 100.000,-Sk a oznámila heslo „K.“ , uviedla, že doma má hotovosť okolo 30.000,-Sk a tiež oznámila, že odporkyňa prepísala byt na seba, aby neprepadol štátu a za prepis zaplatila 2.500,-Sk. O vydedení sa dozvedela až listom z notárstva, bola šokovaná, závet je lož, nie je pravdou, že neboli s mamou v styku a o mamu sa nezaujímala. Keď si brat zobral život, mama do telefónu plakala, že zostane na ulici, preto zaplatila dlžobu za byt. O maminej smrti jej odporkyňa dala vedieť až keď si bola istá, že pohreb nestihne, býva 850 km od letiska, keď odporkyňa odchádzala z Austrálie, neoznámila, že mama zomrela, o maminej smrti odporkyňa povedala, až keď ona bola na Slovensku. S mamou pravidelne telefonovala, raz alebo dvakrát za mesiac, v telefonickom kontakte bola poručiteľka aj s jej synom, bývajúcim v Austrálii u navrhovateľky. Vnuka Q. Q. nemala poručiteľka rada, nenavštevoval ju, k jeho otcovi mala dobrý vzťah, bol jej miláčikom, žili spolu v maminom byte. S odporkyňou vychádzali dobre, pred deviatimi rokmi sa presťahovala s rodinou do západnej Austrálie, vzťah sa narušil, prestali komunikovať, bývali vzdialené 5.000 km, fyzický kontakt nebol možný. Býva na rovnakej adrese ako v roku 2002, keď zomrel brat, odporkyňa jej vtedy telefonovala Od pani S. má vedomosť, že odporkyňa svedkyniam pri spisovaní listiny o vydedení za svedectvo ponúkla peniaze, pani J. si zobrala 500,-Sk.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v Austrálii býva od roku 1969, od začiatku po odchode sa kontaktovala s mamou, po šiestich rokoch pobytu pozvala mamu na šesť mesiacov do Austrálie, v roku 1985 na deväť mesiacov, všetky náklady spojené s cestou a pobytom hradila. Od roku 1990 každé dva roky chodila na Slovensko, v priemere zostala 8-11 týždňov, bývala u mamy a starala sa o ňu. Predložila výpisy telefonických hovorov, podľa ktorých každú sobou z Austrálie poručiteľke telefonovala. Počas návštev na Slovensku sa chodila pýtať na bytové, či na maminom byte nie sú nejaké nedoplatky, raz dlžobu vyplatila. Možno sa mama cítila byť voči nej dlžníčkou, navrhovateľka mala problémy komunikovať s mamou už od detstva. Mamin byt založil brat, ktorý v roku 2002 s mamou býval kvôli problémom so ženou, potreboval peniaze na hranie na automatoch, prehovoril mamu, aby založila svoj byt na finančnú pôžičku. Je pravdou, že peniaze poskytla navrhovateľka, nebol to však
mamin dlh, ale bratov, peniaze dostal veriteľ, brat sa v júli 2002 obesil. Mama jej povedala, že chce vydediť sestru, lebo je na ňu nahnevaná, tiež povedala, že chce vydediť bratovho syna.
Právny zástupca odporkyne konštatoval, že nebol daný právny titul na dôvodnosť podania žaloby. Rozpor s dobrými mravmi medzi sestrami a bratom existoval, čo bol zrejme hlavný dôvod, pre ktorý sa poručiteľka rozhodla urobiť závet a vydedenie. Predložil list brata účastníčok na rozlúčku, v ktorom zdôvodňuje dlžobné peniaze a priznáva sa k hazardu. Závet a vydedenie boli úmyslom poručiteľky, odporkyňa neprejavila v tomto smere žiadnu motiváciu.
Svedkyňa X. švagriná navrhovateľky, uviedla, že pani Q. poznala, videli sa tak dvakrát do roka, radila poručiteľke ako lekárka. Vzťah navrhovateľky a matky pokladala za normálny, obmedzený vzdialenosťou medzi Austráliou a Slovenskom. Po roku 1989 navštívila navrhovateľka trikrát Slovensko, vždy matku kontaktovala, počas pobytu bývala u nich, matkin byt nevyhovoval. Navrhovateľka vyplatila podlžnosť na byte, ktorý založil poručiteľkin syn a potom spáchal samovraždu. Poručiteľka by o byt prišla, navrhovateľka cez niekoho poslala z Austrálie peniaze, presnú sumu nevie. Od navrhovateľky má vedomosť, že táto s matkou telefonovala, poručiteľka svedkyňu dvakrát po roku 2002 oslovila, či nemá o navrhovateľke nové informácie. Poručiteľka nikdy nespomenula, že by sa k nej navrhovateľka ako dcéra správala nevhodne, nemala vedomosť o vydedení. Vzťah medzi účastníčkami bol na začiatku dobrý, švagriná zostala v Austrálii na podnet odporkyne, neskôr prišlo k rozporu pre byt po smrti ich matky. Naposledy bola v byte pani Q., keď jej oznámila smrť syna, k zdravotnému stavu poručiteľky sa nevie vyjadriť, pri poslednej návšteve v ambulancii mala problém rozlíšiť kto je sestrička a kto lekárka.
Svedok Ing. Vladislav Pikula, švagor navrhovateľky vypovedal, že pani Q. poznal ešte predtým, ako sa obe dcéry vysťahovali do Austrálie. Vzťah navrhovateľky a matky charakterizoval ako normálny, zaujímali sa jedna o druhú. Počas pobytu na Slovensku v rokoch 1995,2003,2006 navrhovateľka bývala u nich, k matke bývajúcej blízko, chodila na návštevu, matke pomáhala, chodili spolu na obed, prechádzky, vždy prišla asi na mesiac. O vydedení navrhovateľky sa dozvedel následne, vyjadril pochybnosť, či to pani Q. urobila pri plnom vedomí, nikdy sa nevyjadrila, že navrhovateľka ako dcéra sa správala zle. Má vedomosť o konkrétnej pomoci navrhovateľky matke, keď syn B. založil byt pani Q., vznikla potreba vyplatiť dlžobu, navrhovateľka poskytla matke finančné prostriedky vo výške 250.000-280.000,-Sk, odporkyňa odmietla podieľať sa finančne na vyplatení pôžičky. Poručiteľka navštívila fyzicky Austráliu, nevie, na pozvanie koho, čas trávila u obidvoch dcér.
Svedkyňa Q. priateľka navrhovateľky, vo svojej výpovedi uviedla, že poznala pani Q., v minulosti boli susedy, stretávali sa náhodne, trikrát ju navštívila v byte. Poručiteľka mala vzťah k obidvom účastníčkam dobrý, hovorila o nich pekne, žiadnu nepreferovala. V roku 1999 sa s manželom presťahovali do Prievozu, pani Q. niekoľkokrát stretla, hovorila, že sa teší, lebo dcéram sa darí, nikdy nespomenula problémy alebo nestarostlivosť niektorej. Navrhovateľka počas pobytu na Slovensku v roku 1995 bývala aj s manželom u mamy, v rokoch 2003 a 2006 bývali u V., pani Q. mala byt zaprataný vecami, ktoré predávala na burze. Keď bola navrhovateľka na Slovensku, trávila s mamou veľa času, v roku 1996 svedkyňa spolu s manželom navštívili Austráliu, navrhovateľka po nich poslala peniaze pre mamu. Navrhovateľka nemohla prísť na matkin pohreb, svedkyňa jej na požiadanie odporkyne telefonovala, nemali dobrý vzťah, kedy sa pohreb bude konať, navrhovateľku šokovala krátkosť termínu, pohreb sa uskutočnil za dva dni po smrti. Poručiteľka si nežiadala byť spopolnená a priala si pohreb s kňazom, čo odporkyňa nesplnila.
Svedok R. vypovedal, že navrhovateľku pozná 30 rokov, odporkyňu od roku 1995, poznal aj pani Q., komunikovali ako susedia. Do kontaktu s pani Q. naposledy prišiel, keď vyplácal dlh u notára za jej syna. Navrhovateľka ho telefonicky požiadala, aby zaplatil dlh, poručiteľka mala založený byt, o ktorý mohla prísť. Fyzicky odovzdal peniaze pánovi P. u notára za prítomnosti pani Q. Q., B. Q. v tom čase bol už mŕtvy, išlo o čiastku 270.000,-Sk. Keď navrhovateľka prišla na Slovensko, peniaze mu v plnej výške vrátila, dala mu austrálske doláre v hodnote poskytnutej sumy. Má vedomosť, že navrhovateľka za matkou chodila, myslí, že poručiteľka navštívila navrhovateľku v Austrálii.
Svedkyňa Q. manželka nebohého brata účastníčok, uviedla, že nebola v častom kontakte s poručiteľkou, manžel zomrel v roku 2002, po jeho smrti vzťah s jeho rodinou skončila. Odporkyňa jej prišla povedať, že na byt poručiteľky je dlžoba 280.000,-Sk, ktorý urobil nebohý muž, prehral peniaze na automatoch, v tom čase spolu nežili, býval u mamy. Od pána P. má vedomosť, že požičal nebohému mužovi peniaze, svokrin byt založili na dlžobu. Navrhovateľka svedkyňu požiadala, aby vec vybavila, kontaktovala manželov
S. a zúčastnila sa na notárstve odovzdávania peňazí, pán S. vyplatil pána P.. O vydedení vedela od pani S., ktorá jej túto skutočnosť oznámila po odchode odporkyne do Austrálie. Z vydedenia zostala prekvapená, jej syn nikomu nič nespravil, svokra ho ako vnuka nemusela, sám ju nevyhľadával. V čase, keď udržiavala styk s rodinou obe účastníčky mali záujem o svoju matku, po smrti manžela v roku 2002 sa s účastníčkami nekontaktovali.
Svedkyňa Q. vypovedala, že jej syn mal v dome poručiteľky obchod - večierku, pani Q. poznala z videnia, chodila denne do obchodu. Odporkyňa počas poslednej návštevy pred smrťou mamy požiadala svedkyňu, aby jej posielala SMS do Austrálie ako sa mama drží, dala jej kľúč od maminho bytu. V júli 2007 dva dni pani Múdru nevidela, telefonovala priateľke pani Q. a spolu išli do bytu pani Q. aj s manželom domovníčky, našli pani Q. mŕtvu. Následne volali políciu, pohrebnú službu a telefonovala odporkyni.
Svedkyňa W., priateľka odporkyne, uviedla, že s odporkyňou sú v pravidelnom kontakte, navštevujú sa osobne, navrhovateľku nepozná. S poručiteľkou sa priatelili, chodila k nej do bytu až do konca poručiteľkinho života, našla ju mŕtvu. Pani Múdrej sa venovala, mala rodinu v Rakúsku, vozila tam poručiteľku autom, robila to bezodplatne, z priateľstva. K odporkyni mala pani Q. vrúcny vzťah, keď potrebovala niečo väčšie kúpiť, odporkyňa prostredníctvom banky poslala peniaze, svedkyňa peniaze vybrala a odovzdala poručiteľke. Navrhovateľku nepozná, poznala len syna poručiteľky, ktorého matka milovala, on však robil zle, pani Q. často preto plakala. Má vedomosť o synovom zadĺžení a skutočnosti, že dlžobu zaplatila navrhovateľka. Pani Q. jej povedala, ž vydedila navrhovateľku aj vnuka, lebo tento sa o ňu nestaral, dôvod vydedenia navrhovateľky neuviedla, viac sa o vydedení nerozprávali.
Svedkyňa S. vo svojej výpovedi uviedla, že s pani Q. sa poznali XX rokov cez odporkyňu, s ktorou sa kamarátia. V. ju požiadala, aby svedecky dosvedčila napísanie závetu, súhlasila. V. Q. si bola vedomá toho, čo robí, nemala zdravotné problémy. Prítomní na notárstve boli okrem poručiteľky, notár, svedkyňa, pani J. a odporkyňa. Text rozprávala pani Q., notár písal. Nevedela, aký vzťah mala poručiteľka k navrhovateľke a vnukovi, navrhovateľka sa toľko nestarala o mamu ako odporkyňa, vnuk k babke nechodil, lebo si to nepriala. Nerozprávali sa s poručiteľkou, či má niektorú z dcér radšej. Povedala Q. Q. o tom, že babka napísala závet a vydedila vnuka, sú priateľky. Pani J. po podpísaní listiny na notárstve dala odporkyňa 500,-Sk, zrejme za to, že odišla z práce, nemyslí si, že to bolo za svedectvo na notárstve, svedkyňa neprevzala žiadne peniaze od odporkyne.
Svedkyňa H., priateľka odporkyne, vypovedala, že odporkyňa ju požiadala, aby svedčila na notárstve, že mama jej chce prenechať byt. Vedela, že poručiteľka chce vydediť navrhovateľku a vnuka, dôvody nepoznala. Pani Q. na notárstve hovorila text, nikto do toho nezasahoval, vedela posúdiť následky svojho konania. Nemá vedomosť, či niektorú z dcér preferovala alebo na niektorú sa sťažovala. Za svedectvo jej odporkyňa poskytla finančnú odmenu 500,-Sk ako ušlú mzdu z práce, v tom čase bola na dôchodku a pracovala na skrátený 4-hodinový úväzok.
Svedok U. predmet sporu nepoznal, mal vedomosti o skutočnostiach odohratých roku 2002, kedy prerábal svoj rodinný dom, na inzerát sa prihlásil na murárske práce pán Q., ktorý poskytol najlepšiu cenovú ponuku 300.000,-Sk, z toho 250.000,-Sk malo byť na materiál, túto sumu chcel vyplatiť dopredu. Svedok nesúhlasil, na druhý deň prišiel pán Q. aj s pani Q., že potrebujú niečo vyplatiť, na tri mesiace žiadali poskytnúť peniaze. Trval na nejakej záruke, pani Q. uviedla, že má byt, išli k notárovi a spísali, že pani Múdra dáva do zálohy svoj byt. Po dohodnutej dobe troch mesiacov peniaze nevrátili, telefonoval pani Q.j, táto uviedla, že to má riešiť so synom, nevedela, kde sa syn nachádza, ďalšie telefóny nezdvíhala. Prostredníctvom právneho zástupcu podal žalobu na súd, ozvala sa nejaká pani z Austrálie, aby jej matke nebral byt, povedal, že potrebuje len svoje peniaze. Počas súdneho konania nejaký pán na pojednávanie priniesol peniaze, povedal, že sú od dcéry z Austrálie, vyplatil pôžičku 250.000,-Sk a trovy advokátovi. Pôžičku poskytol pani Q. syn sa nemal čím zaručiť, žalobný návrh smeroval proti pani Múdrej. Pani Q. vtedy nepovedala, na čo majú byť peniaze určené, uviedla, že potrebujú niečo vyrovnať. V žiadnom prípade nestál o byt pani Q., žiadal len vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, uspokojil sa s vrátením peňazí bez úrokov a náhradou vzniknutých trov.
Svedok Q. Q., vnuk poručiteľky, vo svojej výpovedi uviedol, že je priamo zainteresovaný vo veci dedičstva po babke, jedná sa o dvojgarzónku, ako dedičia prichádzali do úvahy dve sestry a jeho zosnulý otec. O skutočnosti, že babka spísala závet sa dozvedel až keď obdržal predvolanie na dedičské konanie, predtým mu niečo hovorila mama. Zostal prekvapený, s omamou nemal žiaden problém, mala
nezhody len s mamou, sám ju nevyhľadával, chodieval k nej s otcom, v prípade potreby omame pomohol. Žalobu o neplatnosť vydedenia nepodal, zo subjektívneho pohľadu si myslí, že nemá taký nárok na dedičstvo ako účastníčky. Babku videl naposledy štyri roky pred otcovou smrťou, potom ju nevyhľadával, na pohrebe nebol, lebo o pohrebe nevedel. Otec ukončil svoj život sám, myslí, že kvôli dlhom.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7C 169/02 súd zistil, že navrhovateľ U. P. sa domáhal uloženia povinnosti odporkyni I. Q. zaplatiť navrhovateľovi 250.000,-Sk s príslušenstvom titulom ústnej pôžičky zo dňa 3.4.2002, faktické prevzatie peňazí odporkyňa potvrdila podpísaním čestného prehlásenia z rovnakého dňa, v ktorom sa zaviazala pôžičku vrátiť do 3.7.2002. Uznesením zo dňa 27.1.2003, č.k. 7C 169/02-18, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.2.2002 súd konanie zastavil pre späťvzatie žalobného návrhu navrhovateľom, z dôvodu dobrovoľnej úhrady pôžičky zo strany žalovanej.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka /OZ/ dedičstvo na nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa §469a ods. 1 písm. b/ OZ poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
Podľa § 469a ods. 2 OZ pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedenie výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia ja na prípad, ak nededí niektoré dieťa a jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti.
Podľa §469a ods. 3 OZ o náležitostiach listiny o vydedení platia ustanovenia §476; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Podľa §476 ods. 1,2 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Vydedenie ako jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi dedičské právo, patriace mu podľa zákona, umožňuje poručiteľovi právnym úkonom zabrániť dedeniu zo zákona tomu z neopomenuteľných dedičov, ktorý kvalifikovaným spôsobom neprejavil o poručiteľa záujem v situácii, keď poručiteľ potreboval jeho pomoc. Okrem formálnym náležitostí /forma potrebná pre závet/ musí vydedenie spĺňať materiálnu náležitosť - existenciu konkrétneho dôvodu vydedenia vymedzeného zákonom, ktorý musí poručiteľ v listine o vydedení uviesť. Existenciu dôvodu vydedenia súd posudzuje so zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu, vychádzajúc z predpokladu, že dôvod vydedenia musel reálne existovať v čase urobenia právneho úkonu o vydedení. K platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §469a OZ, pri riešení skutkovej otázky a posudzovaní dôvodov vydedenia je potrebné zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, či poručiteľ sám mal záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy.
V prípade vydedenia navrhovateľky poručiteľka v listine o vydedení, spísanej formou notárskej zápisnice za prítomnosti dvoch svedkýň, uviedla, že navrhovateľka neprejavuje ako potomok opravdivý záujem o poručiteľku, najmenej pätnásť rokov s ňou neudržiava žiadne kontakty, nenavštevuje ju, nezatelefonuje, nenapíše. Navrhovateľka v konaní relevantnými dôkazmi preukázala, že v predmetnom čase pred spísaním listiny o vydedení dvakrát navštívila Slovensko, v roku 1995 a 2003, osobne kontaktovala svoju matku, čo potvrdili svedecké výpovede manželov V. a S., navrhovateľka predložila fotografie zobrazujúce poručiteľku a rodinu navrhovateľky počas uvedených návštev. Žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil negatívny vzťah poručiteľky k navrhovateľke, sťažnosti poručiteľky na správanie navrhovateľky, ktoré by vykazovali znaky nezáujmu dcéry o svoju matku ani slovne prejavený úmysel navrhovateľku vydediť z konkrétneho dôvodu. Vzťah poručiteľky ako matky k navrhovateľke ako dcére charakterizovali svedkovia pozitívne, nepotvrdili preferovanie niektorej z dcér na úkor druhej. Navrhovateľka v roku 2002 poskytla finančné prostriedky na zaplatenie dlžoby voči veriteľovi pánovi P., z okolností poskytnutia pôžičky vyplynulo, že peniaze zrejme potreboval syn poručiteľky, avšak zmluvný vzťah uzavrela s p. P. poručiteľka, od ktorej po nevrátení poskytnutých peňazí tieto súdnou cestou aj vymáhal. V prípade exekučného vymáhania súdneho rozhodnutia reálne hrozilo, že poručiteľkin byt sa stane predmetom výkonu rozhodnutia, navrhovateľka poskytnutím peňazí na zaplatenie dlžoby odvrátila hroziacu ujmu poručiteľke. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka mala s nebohou
matkou štandardný vzťah, obmedzený vzdialenosťou medzi Austráliou a Slovenskom a s tým spojenými finančnými nákladmi, pri hodnotení skutkových okolností, poručiteľka reálne nemala dôvody uvádzané v listine o vydedení, navrhovateľka ako dcéra a neopomenuteľný dedič prejavovala dostatočný záujem o svoju matku, poskytla matke pomoc v prípade potreby.
Súd mal vážne pochybnosti o pravdivosti tvrdení svedkýň J. a S. o tom, že text listiny o vydedení na notárstve diktovala spontánne poručiteľka, ktorá vzhľadom na zdravotný stav /nemohla čítať/, vysoký vek a samotný obsah, z ktorého je zrejmé, že text koncipovala osoba právne zdatná, pravdepodobne notár alebo poverená osoba, nie poručiteľka. Skutočnosti, že odporkyňa poskytla jednej z osôb prítomných ako svedkýň na notárstve, finančnú odmenu, údajne ako ušlú mzdu, spísanie listiny o vydedení sa realizovalo počas návštevy odporkyne na Slovensku a prítomné svedkyne sú priateľkami odporkyne, vyvolávajú dojem, že odporkyňa mala úmysel získať na úkor ostatných dedičov majetkovú výhodu. Ak by sa poručiteľka chcela odvďačiť odporkyni za poskytovanú pomoc a opateru, preukázateľne matke poskytnutú, mohla vec riešiť napr. právnym úkonom darovania nehnuteľnosti.
Vydedenie je špecifickým jednostranným právnym úkonom poručiteľa, dôvody vydedenia nesmú vyvolávať žiadne pochybnosti o svojej pravdivosti a o dôvodnosti úmyslu poručiteľa vydediť oprávneného dediča. Súd nemal v konaní za preukázané, že by navrhovateľka v čase pätnástich rokov pred spísaním listiny o vydedení neudržiavala s poručiteľkou žiadne kontakty, údajný nezáujem o matku vyvrátili predovšetkým svedecké výpovede a preukázaná a nikým nespochybnená konkrétna pomoc v podobe poskytnutia finančných prostriedkov na zaplatenie dlžoby veriteľovi, v prípade navrhovateľky dôvody vydedenia neboli dané. Dôvody vydedenia vnuka poručiteľky súd neskúmal, nakoľko neboli predmetom žalobného návrhu, voči navrhovateľke podľa záverov súdu právny úkon vydedenia platný nie je.
O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p., navrhovateľke ako úspešnému účastníkov v konaní priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v súdnom poplatku vo výške 99,50€ a trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci za rok 2008 po á 48,76,-€ /prevzatie veci, písomné podanie žaloby/, tri úkony za rok 2011 jeden za 14,25€ ako Ľ-tina výpočtového základu / účasť na pojednávaní 9.5.2011, odročené bez prejednávania veci/, jeden za 57,-€ /účasť na pojednávaní 7.9.2011/, jeden za 114,-€ /účasť na pojednávaní 2.11.2011, trvajúcom viac ako dve hodiny/, tri úkony za rok 2012 po á 58,69€ /účasť na pojednávaniach 16.1.2012, 27.2.2012, 23.4.2012/ + režijný paušál 2x6,33€, 3x7,41€, 3x7,63€ + 20%DPH podľa §11 ods.1 písm. a/, §14 ods.1,5, §15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení č. 232/2010 Zb. Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty právny zástupca navrhovateľky predložil, platiteľom dane je od 9.6.2010.
O povinnosti odporkyne zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľky súd rozhodol podľa §149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach, na podpísanom súde. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom rozhodnutie súdu alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak odporkyňa dobrovoľne nesplní povinnosť, uloženú týmto rozsudkom, je možné navrhnúť exekúciu.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podaný návrh.