Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-956-2006.pdf
PDF · 142.4 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/956/2006
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Mliekarenská ul. č. 10, proti povinnému : K. M., O.. XX.XX.XXXX, V. U. Č.. XXX, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 2 564,23 € s prísl. a ďalších trov exekúcie, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v časti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom pod spisovou značkou Ex 1275/06 zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 114,26 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Oprávnený je povinný nahradiť rozhodcovi JUDr. Gustávovi Retovi hotové výdavky vo výška 1,00 € vzniknuté v súvislosti s predložením rozhodcovského spisu na účet rozhodcu JUDr. Gustáva Reta, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 010508* zo dňa 26.9.2006 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 2 564,23 € ( 77 250,- Sk ) s prísl. a ďalších trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-513/05/GR zo dňa 21.10.2005, vydaného rozhodcom JUDr. Gustávom Retom ( ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).
Oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.2005 a vykonateľnosť dňa 12.12.2005, a ktorým bol povinný zaviazaní zaplatiť oprávnenému sumu 78 250,- Sk, spolu s úrokom vo výške 6 % ročne od 16.9.2005 do zaplatenia, so zmenkovou odmenou vo výške 261,- Sk a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 1 500 Sk, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súdny exekútor v priebehu exekúcie podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2010 podal, postupujúc v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. ( Exekučný poriadok ), podnet na zastavenie predmetnej exekúcie, a to v nadväznosti na Smernicu EHS 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „ EP “), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Podľa §58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 35 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Podľa § 40 ods. 1 písm. a) Z.z. o rozhodcovskom konaní., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania ( §1 ods. 3 ).
Podľa § 45 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) alebo b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 45 ods.3 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ ZoRK “), proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Podľa § 159 ods. 2 O.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Exekučný súd je pri postupe podľa vyššie citovaného ustanovenia § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správností. Toto preskúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je
- napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. (IV ÚS 55/2011 ).
Pre posúdenie práve materiálnej stránky exekučného titulu si súd vyžiadal od rozhodcu celý základný spis, ktorý spis bol tunajšiemu súdu predložený dňa 14.3.201. Pri tomto preskúmaní zohráva dôležitú úlohu zistenie súdu že povinný zmluvu, na základe ktorej vznikol tento exekučný titul, uzatvoril ako spotrebiteľ, a preto sa na neho vzťahujú ustanovenia slovenského právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovenia právnych aktov prijatých orgánmi Európskej únie a venujúcich sa problematike ochrany spotrebiteľa.
Exekučným titulom, na základe ktorého prebieha predmetná exekúcia, bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 78 250,- Sk, spolu s úrokom vo výške 6 % ročne od 16.9.2005 do zaplatenia, so zmenkovou odmenou vo výške 261,- Sk a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 1 500 Sk, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z predloženého rozhodcovského spisu vyplýva, že povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu vznikla povinnému na základe Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 42414-12101 zo dňa 20.9.2004, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému pôžičku vo výške 66 000,- Sk s 34,57 % ročnou percentuálnou mierou nákladov. Poskytnutú pôžičku sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému prostredníctvom 12 mesačných splátok vo výške 5 500,- Sk. Na zabezpečenie pohľadávky oprávneného, povinný vystavil dňa 20.9.2004 vlastnú blankozmenku, ktorej obsah a podmienky vyplnenia dohol s oprávneným písomnou formou. Povinný si svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, v dohodnutých termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, neplnil, čím sa dostal so splácaním splátok pôžičky do omeškania, a tým sa všetky jeho záväzky stali okamžite splatné a oprávnenému vznikol nárok na zaplatenie nesplatenej istiny ako aj zmluvných pokút. Oprávnený vyplnil blankozmenku v súlade so zmluvou a dohodnutým obsahom a podmienkami vyplňovacieho práva, pričom zmenková istina pozostávala z dlžnej istiny pôžičky, ktorá je tvorená zostávajúcimi nesplatenými splátkami pôžičky podľa splátkového kalendára vo 38 200,- Sk a zmluvných pokút podľa zmluvy v celkovej výške 40 050,- Sk. Nakoľko povinný si svoju povinnosť, zaplatiť dlžnú sumu ( zmenková istina + zmluvné pokuty ), v deň splatnosti zmenky, t.j. dňa 12.9.2005 nesplnil, a to ani len čiastočne, podal oprávnený návrh na začatie rozhodcovského konania.
Súd preskúmaním Zmluvných dojednaní, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovej pôžičke, bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, zistil, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to rozhodcovská doložka. Zo Zmluvných dojednaní z čl. 16. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka ( 16.2.1 ) vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z rozhodcov presne a jednoznačne uvedených a špecifikovaných v predmetnej rozhodcovskej doložke, a to JUDr. Gustávom Retom; JUDr. Jánom Smetanom alebo JUDr. Marianou Mochnáčovou. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ.
Podľa § 25 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
Podľa písm. b) cit. ustanovenia, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3) ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Za plnenie právom nedovolené sa považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza z právneho úkonu (napríklad zmluvy), ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku možno definovať ako dobré mravy. V prípade, ak tomuto kritériu ( dobrým mravom ) zmluvná podmienka dohodnutá medzi zmluvnými stranami nevyhovuje, teda sa mu prieči a vyvoláva tak nepomer medzi zúčastnenými stranami, je neprijateľná. Nie však každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatná a neprijateľná. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať materiálne ako aj formálne náležitosti exekučného titulu, vzniknutého na základe Zmluvy, ktorá obsahuje zmluvné dojednania, ktorých súlad so zákonom a dobrými mravmi sa preskúmava taktiež. Súd je oprávnený takto postupovať nielen v súvislosti s preskúmavaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj na účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení) (IV ÚS 55/2011 ).
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší..
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. 4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.
Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva. Vyššie citovaná smernica ( ktorá v článku 3. ods. 1 obsahuje všeobecnú klauzulu vzťahujúcu sa na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami ) bola do slovenského právneho poriadku implementovaná dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. zo dňa 02.03.2004, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, pričom je nevyhnutné ju využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim ochrany spotrebiteľa. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy. Nakoľko smernica ako druh normatívneho právneho aktu je pre členské štáty Európskej únie záväzná čo do cieľa, ktorý sa má ňou dosiahnuť, pričom prostriedky akými tak jednotlivé členské štáty urobia ponecháva na tieto štáty, je potrebné aby exekučný súd pri ochrane spotrebiteľa ( cieľ, ktorý sa má dosiahnuť ) v danej veci postupoval v zmysle jej ustanovení.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to , že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ( 93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátneho súdu udeľujú právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.
Podľa vnútroštátneho práva, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teleologického výkladu, a teda vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.
V posudzovanej veci bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného zo dňa 18.8.2006, ktorým oprávnený žiadal vymoženie sumy vo výške 77 250,- Sk., nakoľko povinný do dňa začatia exekučného konania čiastočne uhradil jemu uloženú povinnosť, a to konkrétne vo výške 1 000,- Sk. Súd mal riadne preukázané, a to predložením Zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy o revolvingovej pôžičke, že súčasťou obsahu týchto dojendní, 16.2. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v Zmluvných dojednaniach neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a výkon práv na základe takejto doložky je výkonom v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky - neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK) je ničotný, nulitný, a teda neexistuje, čo pre exekučný súd znamená, že nemá podklad na základe ktorého by predmetná exekúcia mohla prebiehať. Exekučný súd svojím postupom napĺňa cieľ vyššie citovaného čl. 6 ods. 1 smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Záujem na ochrane spotrebiteľa nenapĺňa taktiež ani rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, prípadne ak sa v jej rámci vopred vzdá svojho práva zvoliť si spôsob riešenia prípadných sporov. V danom prípade je dokonca sloboda spotrebiteľa obmedzená aj tým, že v rozhodcovskej doložke sú presne určení rozhodcovia, ktorý by prípadný spor riešili, a v prípade keby uvedený rozhodcovia riešenie sporu nemohli prevziať, určenie ďalšieho rozhodcu je na VERITEĽOVI. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je priznané rozhodnutím, ktoré vykazuje materiálne vady, nakoľko ide o rozhodnutie vzniknuté na základe neprijateľnej podmienky, a teda rozhodnutie vzniknuté v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je v konečnom dôsledku ničotné, nulitné. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o vyššie spomenutú judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Z uvedeného vyplýva oprávnenie exekučného súdu ex offo preskúmavať a posudzovať súlad rozhodcovských rozsudkov ( predložených ako exekučné tituly ) so zákonom, či s dobrými mravmi.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že predmetnú exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu a preto rozhodol tak ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia a to v dôsledku toho, že rozhodca, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky dojednanej v rozpore s dobrými mravmi, a priznal tak oprávnenému právo na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský rozsudok tak trpí materiálnou vadou, ktorá umožňuje exekučnému súdu exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť, a to v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 v spojitosti s ustanovením § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK. Rozhodcovská doložka bola dojednaná nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami slovenského právneho poriadku a právneho poriadku Európskeho spoločenstva. Dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa a rovnako tak spôsobuje nulitnosť rozhodcovského rozsudku vzniknutého na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky, z čoho vyplýva že niet exekučného titulu, ktorý je podkladom pre každú exekúciu vykonávanú v zmysle ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z..
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie, príp. keď k zastaveniu exekúcie dôjde z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zavinenia oprávneného, nakoľko tento podal návrh na začatie exekúcie, na podklade nespôsobilého exekučného titulu, a preto súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich úhradu zaviazal oprávneného.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom a účinnom do 30.4.2008, ktoré sa vzťahuje na exekučné konania začaté do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd po preskúmaní súdnym exekútorom predloženej špecifikácie trov exekučného konania, ktoré žiada priznať k náhrade, ako aj exekučného spisu, ktoré dokumenty boli súdu predložené dňa 3.1.2012, súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov nasledovne :
A. odmena exekútora podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/95 Z.z.)
- žiadosť o udelenie poverenia ..................................................................................................... 15 min
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - DI ...................................................................................... 15 min
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - SP ...................................................................................... 20 min
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - SP ...................................................................................... 20 min
- upovedomenie o začatí exekúcie ............................................................................................... 30 min
- príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy .......................................................................... 30 min
- upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy ................................................................. 25 min
- exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy ..................................................... 30 min
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - SP ...................................................................................... 20 min
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - SP ...................................................................................... 20 min
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - SP ...................................................................................... 20 min
- upovedomenie o začatí exekúcie zriadením EZP ..................................................................... 30 min
- exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením EZP .......................................................... 50 min
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - SP ...................................................................................... 20 min
- upovedomenie o začatí exekúcie zriadením EZP ..................................................................... 30 min
- exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením EZP ............................................................ 50 min
spolu účelne vynaložený čas 425 min = 7,08 hod = 8 hod ( 1 hod á 6,64 € ) ............................ 53,12 €
DPH 20% .................................................................................................................................... 10,62 €
Spolu: 63,74 €
B. náhrada hotových výdavkov (§ 22, § 23 Vyhlášky č. 288/95 Z.z.)
poštovné ................................................................................................................................... 42,10 €
DPH 20 % z celkovej sumy hotových výdavkov ( 42,10 € ) ....................................................... 8,42 €
Spolu: 50,52 €
Trovy celkom ............................................................................................................................. 114,26 €
Súd posúdil a preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov exekučného konania a dospel k názoru, že súdny exekútor si nesprávne vyúčtoval k náhrade trovy exekučného konania, a preto sa s predloženou špecifikáciou trov nestotožnil. V časti časovej odmeny súd súdnemu exekútorovi nepriznal časovú odmenu za čas strávený pri úkonoch označených ako - príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu ( 40 min ), upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banky ( 30 min ) a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke ( 40 min ). Celkovo teda nepriznaný čas predstavuje 110 min, pričom súd súdnemu exekútorovi odmenu za tento čas nepriznal z toho dôvodu, nakoľko z predloženého exekučného spisu mal za preukázané, že vyššie uvedené úkony súdny exekútor uskutočnil bez toho aby pred ich vykonaním vopred zisťoval banky, v ktorých má povinný vedený účet spôsobilý na úhradu vymáhanej pohľadávky. Pri vykonávaní exekúcie súdnym exekútorom totiž vyplýva istá logická postupnosť krokov, ktorou je 1.zisťovanie majetku povinného ( vrátene dopytov na banky týkajúci sa vedenia nimi účtov povinného ), 2.vydanie ( a doručovanie ) príkazu na začatie exekúcie a 3.vydanie ( a doručovanie ) exekučného príkazu. Z uvedeného teda vyplýva, že súdny exekútor má najskôr zisťovať majetok povinného, a teda zistiť v ktorých bankách má povinný účet ( tieto úkony si potom vyúčtuje ako každé zisťovanie majetku povinného ). Po zistení, v ktorej z bánk má povinný účet, ktorý by mohol byť postihnutý výkonom rozhodnutia, vydať príkaz na začatie exekúcie a následne exekučný príkaz a zaslať len tej banke, v ktorej bol účet zistený. V danom prípade však k žiadnemu zisťovaniu účtov nedošlo a súdny exekútor len vydal 11 × príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a 11 × exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktoré adresoval do bankových inštitúcií pôsobiacich na území Slovenskej republiky. Nakoľko však účelným je len doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu takej banke, u ktorej skorším zisťovaním bol zachytený účet povinného potenciálne spôsobilým uspokojiť pohľadávku oprávneného a len za takéto doručenie patrí súdnemu exekútorovi odmena a rovnako tak aj náhrada hotových výdavkov spočívajúca v náhrade poštovného, súd súdnemu exekútorovi za vyššie uvedené úkony časovú odmenu nepriznal a taktiež v časti hotových výdavkov mu nepriznal časť poštovného týkajúcu sa neúčelného doručovania príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu ( 12,87 € ), upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banky ( 3,74 € ) a exekučných príkazov na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke ( 24,31 € ), čo je spolu 40,92 €. Dôvodom nepriznania časovej odmeny ako aj hotových výdavkov bola absencia skoršieho zisťovania účtov povinného, ktoré by boli spôsobilé a vhodné na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. V zmysle uvedeného súd tak súdnemu exekútorovi celkovo k náhrade priznal trovy vo výške 114,26 €.
Podľa § 139 ods. 1 O.s.p., svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku (svedočné). Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo svedkovi oznámené, že k výsluchu nedôjde. O tom súd musí svedka poučiť.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ten, komu súd uložil pri dokazovaní nejakú povinnosť, najmä aby predložil listinu, má tie isté práva ako svedok, ak nie je účastníkom. Musí ich uplatniť za tých istých podmienok ako svedok.
Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, k hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.
Vzhľadom k tomu, že rozhodca JUDr. Gustáv Ret si v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení súčasne s predložením rozhodcovského spisu uplatnil aj náhradu hotových výdavkov ( poštovné ) vo výške 1,00 €, súd mu túto náhradu vynaložených hotových výdavkov priznal, nakoľko si ju uplatnil riadne a včas. Potrebu žiadať rozhodcovský spis svojím správaním zavinil oprávnený, keďže podal návrh na začatie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, kde povinnosťou súdu je jeho preskúmanie. Vznik hotových výdavkov vo forme poštovného spôsobil teda svojím správaním oprávnený, a preto súd povinnosť ich uhradiť uložil práve oprávnenému.
Súd v danom prípade zastavil predmetné exekučné konanie, nakoľko daná exekúcia prebiehala na podklade rozhodcovského titulu, ktorý vznikol na podklade rozhodcovskej doložky uzatvorenej v rozpore s dobrými mravmi. O náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že túto súdnemu exekútorovi priznal a k jej úhrade zaviazal oprávneného, nakoľko tento zavinil zastavenie exekučného konania.
Súčasne súd rozhodol aj o náhrade hotových výdavkov súvisiacich s predložením rozhodcovského spisu a to tak, že rozhodcovi, ktorý rozhodcovský spis súdu predložil náhradu priznal a povinnosť vzniknuté hotové výdavky nahradiť uložil oprávnenému, nakoľko tento ich vznik, svojím správaním spôsobil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.