Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-107-2011.pdf
PDF · 84.91 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/107/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.04.2012 pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného I. C. pre prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zákona takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaného I. C. M. O. S. E. Č. Í. T. S. , nar. XX.XX.XXXX v K., bytom K., L.Á. E. XXX/XX spod obžaloby pre prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že
dňa 20.08.2010 v čase od 14.00 hod do 14.30 hod v Y., okres K., ako pracovník Technických služieb K., s.r.o. na základe objednávateľa predsedu predstavenstva KOLIBA a.s., T. W., Y., IČO: 36036838 I. C., nad rámec jeho pokynu vykonával výkopové práce bágrom Tatra UDS a to odvodňovací rigol pod mliekarňou KOLIBA a.s. Y., na parcele XX XXX/X, pričom poškodil 20-vláknový optický kábel výrobcu NOKIAS a miestny kábel TCEKPFLE 200 XN 0,6, čím uvedeným konaním spôsobil škodu spol. Slovak Telekom a.s., T. XX, J., IČO: 35763469 vo výške 20.305,72 eur,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Dňa 26.08.2011 bola súdu doručená obžaloba na obžalovaného I. C. pre prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zákona, ktorému sa kládlo za vinu nedbanlivostné ohrozenie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, a to verejného komunikačného zariadenia pri poškodení 20-vláknového optického kábla a miestneho kábla.
Obžalovaný I. C. na hlavnom pojednávaní využil ustanovenie § 34 Tr. poriadku a vo veci nevypovedal, uviedol však, že sa necíti byť vinný.
Vo veci boli vypočutí viacerí svedkovia, na základe ktorých sú zrejmé tieto okolnosti: Svedok W. N. vypovedal, že s obžalovaným išli na miesto na základe objednávky I. P. rozhodnutím pána V.. Na miesto išiel s tatrou a obžalovaný s UDS. Keď prišli na miesto samé, to, čo majú robiť, im vysvetľoval pán C. a pán C.. Mali podľa pokynu čistiť rigol potoka od D. až po kanalizáciu, možno 40-50 metrov. Pán C. ich upozorňoval, aby dali pozor na rúry, ktoré on tam má, plus kábel, ktorý sa mal nachádzať niekde medzi kanalizáciu a hlavnou cestou, nie na tom mieste, kde mali kopať s tým, že sa to má vytýčiť, ale že sa to bude robiť až na druhý deň. Nikto ich neupozornil, že na úseku, kde mali kopať, je niečo položené. Pokynom pána C. sa riadili a kopali len na úseku, ktorý im on ukázal. Na to, že sa niečo stalo, sa prišlo tak, že pri naberaní zeminy bagrom niečo podozrivé zbadali, išli sa pozrieť a zistili pretrhnutý kábel. K roztrhnutiu kábla došlo na úseku, na ktorom im kázal kopať pán C.. Keď došlo k pretrhnutiu kábla,
tak tam boli len s obžalovaným. Po tom, ako to zistili, volali pána C. aj pána C.. Pán C. prišiel možno za nejakú polhodinu-hodinu, ale v ten istý deň. Kým pán C. neprišiel, tak nepokračovali v prácach, ale čakali naňho. Polícia prišla na miesto prvá, pán C. prišiel až po nej a boli tam aj zástupcovia Slovak Telekomu. Pokiaľ mali kopať kanál, mal byť asi do hĺbky 1 meter, aby im plynule odtekala voda, navrchu mal mať šírku asi 2 metre, na spodku asi 1 meter. Kanál kopali len bagrom. To, že tam išli s tatrou a UDS bolo rozhodnutie pána V.. Pán C. bol uzrozumený s tým, že kanál budú kopať bagrom a nemal voči tomu námietky. Kanál bol čiastočne zalievaný vodou zo D., ale na miesto, kde došlo k pretrhnutiu kábla sa voda ešte nedostala, pretože tá odtekala tou rúrou a tú rúru potom mali vybrať von. Nemali presne určenú trasu nejakými vytyčovacími bodmi, kopali len na mieste pôvodného kanála, ktorý bol čiastočne zanesený.
Svedok I. J. uviedol, že je konateľom spoločnosti Technické služby mesta K. od 1. mája 2011, môže sa vyjadriť len k všeobecnému postupu za jeho pôsobenia. S pánom C. neboli žiadne pracovné problémy, takisto sa neudiala žiadna mimoriadna udalosť týkajúca sa pretrhnutia inžinierskych sietí. Pokiaľ by sa stalo, že by pracovníci natrafili na nejaké inžinierske siete, sú povinní prácu prerušiť, okolnosť oznámiť a to miesto v pásme 1,5 metra na každú stranu by sa kopalo ručne. Je na objednávateľovi, ako by riešil ručný výkop dotknutého miesta.
Z výpovede svedka I. C. súd zistil, že o tom, kadiaľ a na akom úseku sa bude kopať, rozhodol on, ako podklady pre rozhodnutie slúžili dokumenty vytýčených inžinierskych sietí, ktoré mali už z minulosti, keď mienili pozemok kúpiť. Kanál sa čistil preto, lebo došlo k upchatiu odtokového potrubia. Doklady o zakreslených inžinierskych sieťach boli staré približne rok, dva. Pokyn, na akom úseku a ako sa má kopať, zadával osobne pánovi C.. Boli tam len oni dvaja, bol tam ešte ďalší pracovník s tatrou, ale či počul tieto pokyny, uviesť nevie. Smer výkopu nebol presne vykolíkovaný, ale bolo možné to vidieť, keďže sa jednalo o pôvodný rigol, ktorý bol len zanesený. Dĺžka, šírka a hĺbka výkopu bola oznámená pánovi C. jeho osobou. Žiadne doklady pánovi C. ohľadom výkopu kanála nedával. Kanál sa mal kopať od ústia až po mestskú cestu, tá je bližšie ako cesta štátna. Prakticky cez tú miestnu cestu išiel ten pretrhnutý kábel. Pokiaľ určil trasu a dĺžku výkopu, tak uvádzal, že na tomto úseku určite nie sú inžinierske siete; v úseku medzi miestnou cestou a štátnou cestou sú inžinierske siete pomerne bohato zastúpené, približne každý jeden meter, niekde sú aj nad sebou. Tie bolo potom treba presne vytýčiť a nájsť ich ručne. O tom, že došlo k poškodeniu kábla, sa dozvedel pravdepodobne od niekoho z firmy, možno od pána C.. Išiel sa na miesto osobne pozrieť, videl tam roztrhnutý kábel. Trvá na tom, že sa kopalo aj na inom mieste, ako uviedol, ale nemyslí si, že to pán C. urobil schválne, pravdepodobne sa len neporozumeli. Osobne si myslí, že mu to vysvetlil dobre. T., pokiaľ mal obžalovaný kopať, nebol presne vytýčený nejakým kolíkom, bolo tam však vidieť odtokovú rúru. Pokiaľ sa týka kanála, jednalo sa o pôvodný kanál, ktorý bol zanesený a známky, že sa jedná o pôvodný kanál, boli až po hlavnú štátnu cestu. Pokiaľ žiadali Slovak Telekom o vytýčenie trasy káblov, bolo to z toho dôvodu, že nevedeli presne, v akej hĺbke sa káble nachádzajú, vedeli, kadiaľ idú, preto požiadali Slovak Telekom o toto vytýčenie. Toto robil pán C.. Nevie, kedy sa tá žiadosť realizovala, pokyn však pán C. dostal určite ešte pred skutkom, predsa len nejaký čas na vybavenie žiadosti trvá.
Svedok C. C. vypovedal, že dôvod, pre ktorý sa rozhodli vyčistiť odvodňovací kanál bolo poveternostného rázu, pretože ich zaplavovalo. Rozhodnutie padlo na mimoriadnej porade, pravdepodobne deň predtým. On sám tam dostal za úlohu dať vytýčiť siete. Zavolal Slovak Telekomu v piatok, bolo mu povedané, že majú stránkové dni v pondelok a stredu, tak tam zašiel hneď v pondelok. Porada sa uskutočnila za prítomnosti I. C., Š. T.R., Š. E., C. A.. Predpokladá, že dĺžku, šírku, hĺbku výkopu pracovníkom určil pán C.. Pokiaľ sa dozvedel o pretrhnutí kábla, v tom čase bol vo X., na miesto však prišiel.
Z výpovede svedka Š. E. súd zistil, že dňa 19.08.2010 sa zúčastnil porady, kde sa riešila situácia odvodňovacieho kanála. Pán C. ako majiteľ firmy doniesol nejaké doklady k inžinierskym sieťam, na základe toho sa rozhodlo, že kopať sa bude len po miestnu cestu. Vie, že sa z porady robil aj písomný zápis, ten poobede aj podpisoval. To, že sa niečo stalo zistili tak, že vypadla počítačová sieť.
Svedok Š. T. vypovedal, že sa zúčastnil poobede deň predtým porady, kde bolo rozhodnuté pánom C. a pánom C., kde sa bude kopať, oni mali k dispozícii aj doklady. Bolo povedané, že sa má kopať po starú cestu, on tam už predtým bol a vedel si to predstaviť. Z porady bol urobený záznam, tento aj podpísal.
V rámci vykonania dokazovania boli oboznámené aj listinné dôkazy: dodatočná zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, náčrtom a plánikom z č.l. 102-111, zápisnica o konfrontácii z č.l. 154-158, zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou z č.l. 179-184, mapy z č.l. 185-186, správy a RT z č.l. 187-189, výška škody z č.l. 190-196, výpis z OR z č.l. 197-199.
Prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zákona sa dopustí ten páchateľ, ktorý z nedbanlivosti ohrozí prevádzku všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 Tr. zákona a to verejného telekomunikačného zariadenia. Niet pochýb o tom, že dňa 20.08.2010 došlo pri čistení odvodňovacieho rigolu pod mliekarňou KOLIBA a.s. Y. k poškodeniu 20-vláknového optického kábla výrobcu NOKIAS a miestneho kábla TCEKPFLE 200 XN 0,6. Takisto niet sporu o tom, že tieto dva káble v zmysle § 286 Tr. zákona sú verejnými telekomunikačnými zariadeniami, ktorými sa rozumejú najmä zariadenia na vysielanie, prenos a príjem informácií po vedení, ďalej rádiovými, optickými a inými prostriedkami, ktoré využívajú elektromagnetické vlny. Takéto všeobecne prospešné zariadenie sa považuje za technicky zložitejšie verejné zariadenie, ktoré už podľa svojej povahy slúži potrebám veľkého, prípadne neobmedzeného okruhu osôb. Spáchanie tohto prečinu sa obžalovanému kládlo z nedbanlivosti. V rámci Trestného zákona § 16 je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ:
1. vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo 2. nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Pri skúmaní trestnej zodpovednosti z hľadiska príčinného vzťahu je korektívom zavinenie, ktoré musí pristúpiť k príčinnému vzťahu medzi konaním a následkom; pokiaľ na pričítanie následku stačí nedbanlivosť, treba, aby páchateľ aspoň podľa okolností a svojich osobných pomerov mal a mohol príčinný vzťah predvídať.
Na základe vykonaného dokazovania a vyjadrenia spoločnosti Slovak Telekom v spise na č.l. 195 - Protokol o poškodení telekomunikačného zariadenia má súd zato, že v bode 9, 10, 11 je uvedené, že neexistovalo vyjadrenie prevádzkovateľa telekomunikačného zariadenia o jeho existencii na mieste, nebolo vykonané zakreslenie poškodeného telekomunikačného zariadenia v dokumentácii stavby a takisto nebolo vykonané vytýčenie poškodeného telekomunikačného zariadenia v mieste poškodenia. Z odpovede Slovak Telekom-u v spise na č.l. 193-194 zo dňa 23.08.2010 - Vyjadrenie k existencii telekomunikačných vedení a rádiových zariadení sa vyžaduje touto spoločnosťou od žiadateľa splnenie viacerých povinností, a to mimo iné pri akýchkoľvek prácach, ktorými môžu byť ohrozené alebo poškodené zariadenia, zabezpečiť vykonanie všetkých objektívne účinných ochranných opatrení najmä tým, že sa pred začatím zemných prác vytýčia a vyznačia polohy zariadení priamo na povrchu terénu, že sa preukázateľne oboznámia zamestnanci, ktorí budú vykonávať zemné práce s vytýčenou a vyznačenou polohou tohto zariadenia a tiež s podmienkami, ktoré boli na jeho ochranu stanovené. Je zrejmé na základe vykonaného dokazovania, že ani jedna z takto uložených a vyžadovaných povinností na strane objednávateľa splnená nebola. Nebolo zároveň preukázané, že by bola akýmkoľvek spôsobom vytýčená dĺžka, šírka požadovaného výkopu a že by zamestnanci boli oboznámení, že na miestach, kde budú kopať, sú zabudované nejaké telekomunikačné zariadenia. Tým, že si objednávateľ nesplnil túto povinnosť, vystavil sa do rizika znášania zodpovednosti, keďže obžalovaný nemohol predvídať problémy pri vykonávaní svojej práce. Pokiaľ objednávateľ mal eminentný záujem zabezpečiť vyčistenie kanála, mal tak urobiť až po tom, čo by mal k dispozícii vyjadrenie Slovak Telekom-u. Ak takéto vyjadrenie nemal k dispozícii, nemal začínať realizáciu výkopu, ale mal počkať na stanovisko dotknutej strany, ktorá navyše nemala problémy promptne zareagovať na problémy objednávateľa a až po tom, čo by boli splnené všetky požiadavky, vo veci dať pokyn na čistenie kanála. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že samotný obžalovaný sa pýtal, či mu vedia poskytnúť informácie o inžinierskych sieťach a možno mať zato, že nemohol ani len predvídať, že k takejto situácii môže dôjsť. Za týchto okolností súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil v zmysle § 285 písm. b/ Tr. poriadku, nakoľko skutok nie je trestným činom, keďže pri ňom chýba subjektívny znak, a to zavinenie aspoň vo forme nevedomej nedbanlivosti.
V rámci adhézneho konania si poškodený Slovak Telekom a.s. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 20.305,72 eur, o tomto nároku však súd nerozhodoval, keďže tento nárok nie je možné uplatňovať v rámci adhézneho konania, keďže v zmysle civilných predpisov za takúto škodu obžalovaný nezodpovedá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).