Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/21/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., H. XXX, zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom v Bratislave, Nám. Slobody 12, zastúpenégho JUDr. Katarínou ŠTrbovou, vedúcou kancelárie Centra právnej pomoci v Hlohovci, M.R. Štefánika 1 a W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., N., A. D. XXXX, zastúpeného Mgr. Hubertom Weisom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Martine, E. B. Lukáča 2 o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletú X. R. Q., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaväzuje prispievať na jej výživu sumou vo výške 90,- eur mesačne počnúc dňom 05.08.2011, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné otca za čas od 05.08.2011 do 30.04.2012 činí sumu 798,30 eura, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátku v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.

Súd upravuje styk otca s maloletou X. R. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú sobotu a nedeľu v párnom týždni v kalendárnom roku v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Matka je povinná dieťa na styk s otcom včas a riadne pripraviť a otec je povinný po realizácii styku dieťa matke včas a riadne odovzdať.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným Okresnému súdu v Trenčíne dňa 02.08.2010 domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí maloletú X. R. Q., nar. XX.XX.XXXX do jej výchovy a otca zaviaže prispievať na jej výživu sumou vo výške 30,- eur mesačne. Vo svojom návrhu poukázala na skutočnosť, že dieťa pochádza zo vzťahu s W. Q., pričom rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu doposiaľ upravené neboli. Matka poukázala ďalej na skutočnosť, že otec dieťaťa odišiel za prácou do F., odkiaľ sa v pravidelných dvojtýždňových intervaloch vracal. V apríli 2010 si vzal dcéru so sebou cca na jeden týždeň. 6. júla si dcéru opätovne vzal so sebou s tým, že ju o týždeň dva matke prinesie, avšak odvtedy dcéru nevrátil, pričom jej odmieta uviesť, kde sa s maloletou X. R. nachádza. Okresný súd v Trenčíne predbežným opatrením č.k.: - 20 zo

dňa 17.08.2010 uložil otcovi odovzdať maloletú X. R. do starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumu vo výške 25,- eur mesačne. Dňa 14.10.2010 podala matka na Okresný súd v Trenčíne návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej X. R. Q., ktorým žiadala maloleté dieťa zveriť do svojej výchovy a otca zaviať prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 90,- eur mesačne, počnúc dňom 01.10.2010. Okresný súd v Trenčíne uznesením č.k.: - 33 zo dňa 25.10.2010 preniesol svoju miestu príslušnosť na Okresný súd Nitra.

Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že návrh podávala z toho dôvodu, že s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti asi od roku 2004. Mali finančné problémy, tak otec dieťaťa odišiel za prácou do F.. Po dvoch týždňoch prišiel domov s tým, že chcel malú na týždeň so sebou, že mu tam je smutno, že si zoberie týždeň voľno. 5. júla si prišiel do T. pre dcéru opäť s tým, že si ju zoberie na dva týždne do F. a potom ju prinesie. Komunikovali spolu cez facebook, tie komunikácie však boli stále redšie a redšie. Po dvoch týždňoch, keď jej malú nevrátil, začala to riešiť, podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, neskôr to riešila cez Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže tak na Slovensku ako aj v Čechách. Pokiaľ sa aj niekedy vyjadrila, že nech si otec dieťa vezme, nemyslela to tak. Všetko sa v nej nahromadilo, že ich opustil a ona mu dôverovala. Chcela sa s dcérou rozprávať aspoň cez telefón, ale nebolo jej to umožnené. Neskôr už do N. nešla, pretože XX.XX.XXXX sa jej narodilo ďalšie dieťa, N. D., ktorého otcom je tiež W. Q.. Otcovstvo však uznané ani určené nebolo. Bývali spolu v T. v byte, ktorý patril otcovi dieťaťa. Zo začiatku sa hypotekárny úver splácal zo spoločných peňazí, no potom keď odišiel do F., mala iba rodičovský príspevok, úver platiť nemohla, takže nakoniec išiel byt do dražby. S deťmi sa presťahovala ku svojmu bratovi, na bývanie mu prispievala sumou 150,- eur mesačne. Okrem X. R. a N. má ešte vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom z rozvedeného manželstva. Čo sa týka návrhu otca na striedavú starostlivosť, s týmto ona nesúhlasí. Podľa nej je dcéra ešte malá na to, aby bola raz tu a raz tam. Po tej psychickej stránke je to skoro. Nemá nič proti tomu, aby ju otec navštevoval každý týždeň alebo každý druhý, ale iba za jej prítomnosti. Bojí sa. Od augusta je dcéra v jej starostlivosti, je s ňou doma. Od septembra by ju chcela dať do škôlky. Od augusta sa otec s dcérou nestretol, no asi štyrikrát sa rozprávali cez skype, párkrát si volali. Chcel ju vidieť aj osobne, no zatiaľ s tým ona nesúhlasila. V spoločnej domácnosti s ňou býva v súčasnosti aj jej priateľ, ktorý je ale pracovne v zahraničí. Doma strávi asi tak týždeň do mesiaca. Odkedy je dieťa u nej, otec na dcéru žiadne výživné neposlal.

Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že je pravdou, že si dcéru zobral do F. na týždeň. Už vtedy boli ich vzťahy naštrbené. Na rovinu jej povedal, že má priateľku, no ona tomu nechcela veriť. Keď dcéru po týždni vrátil, začala matka dieťaťa volať, emailovať nielen jemu, ale aj jeho rodičom, dokonca aj jeho priateľke, že nech si príde malú zobrať, že ona ju nechce. Bombardovala ho na facebooku. Keďže má svoju dcéru veľmi rád, po zvážení celej situácie sa rozhodol, že si ju vezme so sebou nastálo. Už dopredu vybavili škôlku, našli podnájom. Finančne mu pomáhali rodičia, priateľka a aj jej rodičia. Matka dieťaťa ho udala za únos, vypočúvali ho a keď im ukázal tie emaily, tak bolo to trestné konanie zastavené. Zistil, že to dala do televízie, kde klamala, že má byt. Bol to jeho byt. Nechal jej ho síce k dispozícii, avšak nezvládala platiť všetky poplatky, nakoniec sa ten byt predal v dražbe. Z výťažku sa uspokojil úver, nedoplatky na nájomnom. On auto nemá, ale využívajú auto, ktoré vlastní priateľka. Čo sa týka dieťaťa, ktoré sa matke narodilo, on ani nevedel, že už prišilo na svet. Priznáva, že ho to ani nezaujímalo, pretože ich pôvodná dohoda bola, že si to dieťa dá zobrať. Prišla s tým vlastne ona, že jej to odporučil aj lekár. Nakoniec sa dieťa narodilo. On má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, výživné má určené vo výške 50,- eur mesačne, so synom sa nestretáva. Rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne o odovzdaní dieťaťa nerešpektoval z dôvodu, že nemohol na to rozhodnutie reagovať, pretože sa to dozvedel až po odvolacej lehote. Ďalším dôvodom bolo to, že sa to nezakladalo na pravde. Tiež z toho dôvodu, že si nevedel predstaviť, že by dcéra mala od neho odísť a že by mal byť bez dcéry. Po tom, čo mu prišlo rozhodnutie z Brna, mal záujem dieťa odovzdať matke. Asi na siedmy deň po tom, čo mu prišlo rozhodnutie bol vo C., pokúšal sa jej dovolať, no nepodarilo sa mu to. Keď prišiel do R., nikto nebol doma. Na úrade sa pýtal kde bývajú, no nechceli mu takúto informáciu poskytnúť. Na druhý deň išiel na políciu do K. prihlásiť sa. Myslí si, že pre dieťa by bolo prospešné, keby bolo zverené do striedavej starostlivosti, mohlo by sa tak stretávať aj so starými rodičmi. Ak sa s ňou bude môcť stretnúť iba raz za dva týždne na dve hodiny, bude o toto ukrátená. On býva s priateľkou v podnájme, nájomné platia mesačne 15.000,- Kč a približne 4.800,- Kč sú náklady na energie, odpad a pod. Ďalej platí mesačne leasing za osobné motorové vozidlo, ktoré kupoval jazdené. Je to rok výroby 1999, mesačné splátky sú 4.501,- Kč plus poistka. Od 14.06.2011 podniká na základe živnostenského oprávnenia, prácu v hoteli ukončil. Priateľka podniká v oblasti sprostredkovania zamestnania na živnosť

a on predáva oblečenie cez internet. Príjmy majú zhruba rovnaké, okolo tých 20.000,- až 25.000,- Kč netto mesačne. Navrhuje akúkoľvek striedavú starostlivosť, ktorá bude vyhovovať matke a dieťaťu. Chce byť so svojou dcérou a urobí všetko pre to, aby s ňou mohol byť.

Splnomocnený zástupca matky na pojednávaní uviedol, že jednou z podmienok pre striedavú starostlivosť je to, že by mali byť lepšie zabezpečované potreby maloletého dieťaťa, čo v tomto prípade nebudú. Súd musí prihliadať na stabilitu výchovného prostredia. Maloletá žije so svojimi tromi súrodencami, tvoria rodinu, kolektív. Ďalej chce poukázať na to, že otec počas dvoch rokov zmenil štyrikrát adresu pobytu, čo neprispieva k stabilite výchovného prostredia. Správanie otca bolo posúdené ako únos, pretože otec dieťa neoprávnene zadržiaval na území iného štátu. Matka sa vyše roka nemohla so svojim dieťaťom stretnúť. Otec svojim konaním chcel vylúčiť matku dieťaťa z výkonu rodičovských práv, znemožňoval jej akékoľvek stretnutie s dieťaťom.

Splnomocnený zástupca matky v konečnom návrhu navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť výživné vo výške minimálneho výživného od 06.08.2011, teda odkedy sa dieťa nachádza v starostlivosti matky a od apríla vo výške 90,- eur mesačne, čo je určite primeraná suma k majetkovým pomerom otca. Čo sa týka úpravy styku, či už to budú stretnutia každý druhý víkend alebo každý tretí, toto ponecháva na súd, podmienkou však je, aby prebiehali za prítomnosti matky.

Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že čo sa týka návrhu na úpravu styku na dve alebo tri hodiny počas víkendu, treba si uvedomiť, že bydlisko jeho klienta je od bydliska dieťaťa vzdialené 700 km, takže návšteva dieťaťa je časovo aj finančné zaťažujúca. Pokiaľ by chcel klient navštíviť aj svojich rodičov v K., pri takejto úprave styku by to bolo nemožné a dieťa by bolo o stretnutia so starými rodičmi ukrátené. V prípade, že by súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti matke, žiada upraviť styk každý tretí týždeň od štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., aby otec dieťaťa mal možnosť navštíviť s maloletou aj svojich rodičov, ďalej upraviť styk počas veľkonočných sviatkov v párnom roku v piatok a v sobotu, v nepárnom v nedeľu a v pondelok. Počas vianočných sviatkov počas párneho roka od 24.12. do 25.12., v nepárnom roku od 26.12. do 27.12., počas letných prázdnin prvé tri týždne v mesiaci júl.

Právny zástupca otca v konečnom návrhu navrhol zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti so striedaním po jednom mesiaci, čo by fungovalo až do povinnej školskej dochádzky dieťaťa. V prípade ak súd návrh neakceptuje, navrhuje upraviť styk ako už navrhol a zaviazať otca výživným vo výške 50,- eur mesačne.

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu navrhol, aby súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal výživným od 06.08.2011 vo výške 50,- eur a od 01.04.2012 vo výške 90,- eur mesačne s tým, že styk navrhuje každý tretí týždeň od piatka do nedele bez prítomnosti matky a sviatky tak, ako navrhol právny zástupca otca.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, správu zo šetrenia pomerov cestou ÚPSVaR Trenčín, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku a prídavkov na deti, rodný list maloletého dieťaťa, predbežné opatrenie na č. l.: 20, správu k rozhodnutiu súdu, uznesenie o ustanovení opatrovníka otcovi, návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu, uznesenie na č. l.: 33, žiadosť o prinavrátenie lehoty, doplnenie údajov, rodné listy, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o poberaní materskej matkou, rozsudok ohľadom maloletej Q. a Q., návrh otca, odvolanie otca, emailovú komunikáciu rodičov, lekársku správu, potvrdenie o návšteve materskej školy, správu zo šetrenia pomerov u matky, uznesenie Okresného súdu Praha, zápisnicu z pojednávania pred Mestským súdom v Brne a zistil tento skutkový stav:

Maloletá X. R. Q., nar. XX.XX.XXXX pochádza zo vzťahu matky K. D. a otca W. Q.. Rodičia dieťaťa žili v spoločnej domácnosti od mája 2004 do apríla 2010, kedy otec odcestoval za prácou do F. republiky, kde nadviazal známosť s inou ženou. Otec si vzal maloletú X. do F. republiky po prvýkrát v apríli 2010, kedy ju po týždni riadne vrátil. V júli 2010 opätovne vzal dieťa so sebou, podľa vyjadrenia matky sa spolu

dohodli, že si dieťa berie na jeden až dva týždne, podľa vyjadrenia otca matka odmietala o dieťa ďalej zabezpečovať starostlivosť. Vzájomná internetová komunikácia ohľadom dieťaťa bola podľa matky stále menej častá, pričom otec jej odmietal uviesť, kde sa s dcérou nachádza. Okresný súd v Trenčíne preto uznesením č.k.: - 20 zo dňa 17.08.2010 uložil otcovi odovzdať maloletú X. do starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 25,- eur mesačne. Keďže pobyt otca bol súdu neznámy, ustanovil mu súd na doručenie predmetného rozhodnutia opatrovníka. Dňa 22.11.2010 požiadal otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu, pričom Okresný súd v Trenčíne uznesením č.k.: - 41 zo dňa 01.12.2010 návrh otca zamietol. Městský soud v Brně rozsudkom č.k.: - 36 zo dňa 09.06.2011 nariadil otcovi navrátiť maloletú X. R. do miesta jej obvyklého pobytu na území Slovenskej republiky a to do 10 dní do od doručenia rozsudku. Dieťa bolo do starostlivosti matky odovzdané otcovou priateľkou za asistencie polície dňa 05.08.2011 v F. republike.

Matka má okrem maloletej X. R. ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej Q. D., nar. XX.XX.XXXX, voči maloletej Q. D., nar. XX.XX.XXXX a maloletému N. D., nar. XX.XX.XXXX, ktoré dieťa pochádza podľa vyjadrenia matky zo vzťahu s otcom maloletej X. R., otcovstvo k tomuto dieťaťu však doposiaľ určené nebolo. Matka bývala s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti do apríla 2010 v byte, ktorý bol v osobnom vlastníctve otca. Po tom, čo otec odišiel za prácou do F. republiky, nebola matka schopná zo svojho rodičovského príspevku ďalej uhrádzať výdavky spojené s bývaním, tieto neuhrádzal ani otec dieťaťa, a preto sa stal uvedený byt predmetom dražby. Matka sa so svojimi deťmi následne presťahovala ku svojmu bratovi, v súčasnosti býva so svojím priateľom a deťmi v prenajatom byte vo C., za užívanie ktorého uhrádzajú sumu 350,- eur mesačne. Matkin priateľ je zamestnaný v zahraničí, jeho priemerný čistý mesačný príjem je okolo 1.000,- eur mesačne. Matka maloletých detí je aj naďalej na rodičovskej dovolenke, v čase keď bol realizovaný návrat maloletej X. R. poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 eura a prídavky na tri deti vo výške 65,97 eura. V súčasnosti je matka aj naďalej na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 194,10 eura a prídavky na štyri deti vo výške 90,16 eura. Na plnoletú Q. má matka určené výživné vo výške 58,- eur a na maloletú Q. v sume 41,- eur. Výdavky na deti majú bežný charakter a pozostávajú najmä z výdavkov na stravovanie, oblečenie, obuv, hygienické potreby, školské potreby a školské pomôcky a z ďalších výdavkov spojených s návštevou školských zariadení. Plnoletá Q. navštevuje I. v T., býva v podnájme, za ktorý matka uhrádza sumu 30,- eur mesačne, cestovné predstavuje sumu okolo 28,- eur mesačne. Maloletá Q. navštevuje 8. ročník Základnej školy vo C., cestovné predstavuje sumu okolo 11,- eur, za školské stravovanie uhrádza matka sumu 20,- až 25- eur.

Otec maloletého dieťaťa býva so svojou priateľkou v prenajatom rodinnom dome, kde výdavky spojené s bývaním predstavujú sumu okolo 19.800,- Kč (797,04 eura, - sumy prepočítané podľa denného kurzového lístka Európskej centrálnej banky zo dňa 19.04.2012). Otec ďalej uhrádza leasingovú splátku za osobné motorové vozidlo v sume 4.501,- Kč (181,19 eura) mesačne. Do 13.06.2011 pracoval otec ako recepčný v hoteli, ktorý prevádzkovala jeho priateľka, kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 25.000,- Kč (1.006,36 eura). Od 14.06.2011 podniká na základe živnostenské oprávnenia v oblasti internetového predaja odevov. Podľa daňového priznania dosiahol otec od 14.06.2011 do 31.12.2011 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 22.903 Kč (921,95 eura), v súčasnosti dosahuje podľa svojho vyjadrenia príjem vo výške 20.000,- až 25.000,- Kč (805,09 až 1.006,36 eura), rovnako ako aj jeho priateľka. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému Q. Q., nar XX.XX.XXXX, ktorú vyživovaciu povinnosť má určenú vo výške 50,- eur mesačne. Odkedy je maloletá X. R. vo výlučnej starostlivosti svojej matky, otec na jej výživu neprispel.

Podľa /ďalej len Zákon o rodine/, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne, pretože v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre to, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2010, kedy otec odcestoval za prácou do F. republiky, pričom nadviazal známosť s inou ženou. Maloletá X. R. bola viac ako jeden rok v starostlivosti otca, od jej navrátenia na základe rozhodnutia Městského soudu v Brne je dieťa vo výlučnej starostlivosti matky. Záujmom každého dieťaťa je nepochybne to, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov. Ak to však nie je možné, potom by malo byť dieťa v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má vytvorené pre jeho výchovu a starostlivosť lepšie podmienky a predpoklady a to za súčasného rešpektovania roly a neodškriepiteľnej dôležitosti druhého rodiča v živote dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa však v rozpore s rozhodnutím Okresného súdu v Trenčíne neoprávnene zadržiaval maloletú v zahraničí, nerešpektujúc tým rozhodnutie súdu ako ani rodičovské práva matky. Počas uvedeného, takmer ročného obdobia neumožnil matke okrem jediného rozhovoru prostredníctvom skypu žiadnu inú komunikáciu ani žiaden iný kontakt s maloletým dieťaťom. Otec nepovažuje rolu matky v živote dieťaťa za dôležitú, trvá na svojej výlučnej úlohe a počas uvedeného ročného obdobia sa snažil matku dieťaťa nahradiť svojou priateľkou. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď otca na pojednávaní, keď na otázku súdu, či dieťa o matke hovorí otec uviedol, že dieťa už matku nepozná, pre ňu je matkou už niekto iný a takto dieťa nazýva jeho priateľku. Naproti tomu matka aj napriek končiacemu sa vzájomnému vzťahu rodičov, podporovala rozvoj citových väzieb otca a dieťaťa a styku otca s dieťaťom nikdy nebránila. Súd preto vzhľadom na skutočnosť, že otec vôbec nerešpektuje rodičovské práva matky ako ani jej nenahraditeľnú úlohu v živote dieťaťa, návrhu otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nevyhovel a maloletú X. R. zveril do osobnej starostlivosti matky. V starostlivosti matky súd nezistil žiadne nedostatky, pričom maloleté dieťa má v prostredí tvorenom matkou a súrodencami vytvorené stabilné výchovné a rodinné prostredie. Súčasne so zverením dieťaťa do starostlivosti matky sa súd zaoberal aj vyživovacou povinnosťou otca, pričom súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 90,- eur mesačne, ktorú sumu súd považoval za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Súd nevyhovel návrhu matky, zaviazať otca výživným v minimálnej výške od času, odkedy je maloletá X. R. v jej starostlivosti a od apríla tohto roka zaviazať otca sumou vo výške 90,- eur mesačne, nakoľko otec dosahuje vyrovnaný príjem od svojho odchodu za prácou do F. republiky a to aj s prihliadnutím na druhú vetu § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej má dieťa právo sa podieľať na životnej úrovni rodičov. Keďže súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej X. R. sumou vo výške 90,- eur mesačne od 05.08.2011, vzniklo tak otcovi za čas od 05.08.2011 do 30.04.2011 zameškané výživné vo výške 798,30 eura /(90,- eur : 31 dní) x 27 dní + (8 mesiacov x 90,- eur)/, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur tak ako bežné výživné a to s poukazom na , pod následkami straty výhody splátok. Súd nevyhovel návrhu otca pokiaľ ide o úpravu styku s maloletým dieťaťom a upravil ho tak ako to uvádza výroková časť tohto rozhodnutia a za prítomnosti matky. Súd pri úprave styku otca s dieťaťom prihliadol najmä na skutočnosť, že otec nerešpektuje súdne rozhodnutia, prejavuje svojvôľu a nerešpektuje rodičovské práva matky. Preto je úprava styku otca s dieťaťom za prítomnosti matky v záujme dieťaťa a to až dovtedy, pokiaľ sa osvedčí pravidelná realizácia styku podľa rozhodnutia súdu. Až keď otec svojím správaním preukáže, že je ochotný plne rešpektovať rozhodnutia súdov a právny poriadok a nebude ohrozovať výkon rodičovských práv matky, bude môcť byť styk s dieťaťom rozšírený podľa jeho predstáv a bez prítomnosti matky. S poukazom na uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V Nitre, dňa 20. apríla 2012

Mgr. Mária Sitárová

s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia:

Kováčová Kristína