Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-5P/353/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou v právnej veci navrhovateľa F. P., nar. XX.XX.XXXX, občana SR, bytom W. F. U. č. XXX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., IČO 35 918 225, so sídlom Bratislava, Sliezska 9 proti odporkyni Y. P., nar. XX.XX.XXXX, občianky SR, bytom W. F. U. č. XXX, zast. Mgr. Alešom Zollerom, advokátom, so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Považská 4, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu F. P., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, t a k t o

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov F. P., nar. XX.X.XXXX a Y. P., rod. A., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX pred Matričným úradom v W. F. U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W. F. U., vo zväzku Q.., ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom X rozvádza.

II. Maloletý F. P., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje do osobnej starostlivosti odporkyne. Obidvaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Navrhovateľ je povinný prispievať na výživu mal. F. P., nar. XX.XX.XXXX sumou 180,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám odporkyne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

IV. Súd upravuje styk navrhovateľa s maloletým F. každý nepárny víkend od piatku 16.00 hod. do nedele 16.00 hod. Počas letných prázdnin prvý týždeň v mesiaci júl, počas vianočných sviatkov od 26.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 16.00 hod.

Matka pripraví a odovzdá maloletého otcovi v mieste obvyklého pobytu dieťaťa a otec vráti maloletého matke v mieste obvyklého pobytu dieťaťa. V prípade nepredvídaných udalostí, ktoré by znemožnili realizáciu styku otca s maloletým sa vzájomne budú minimálne 24 hodín vopred rodičia maloletého informovať.

V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd rozhodol o rozvode manželstva účastníkov a upravil práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode a to tak, že schváli dohodu rodičov, v zmysle ktorej bude maloletý F. zverený do osobnej starostlivosti odporkyne, navrhovateľovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu sumou 180,-Eur mesačne a upraviť styk tak, že navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletým F. prvé celé tri víkendy v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a počas vianočných sviatkov od 25.12. od 11.00 hod do 27.12. do 17.00 hod. a dva týždne počas mesiaca každý rok s tým, že navrhovateľ maloletého vyzdvihne a odovzdá v bydlisku matky. Zároveň nech súd rozhodne o uložení povinnosti odporkyne pravidelne informovať odporcu o zdravotnom stave maloletého, o absolvovaných návštevách lekárov a ich výsledkoch, a to vždy pri odovzdaní maloletého F.. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo je trvalo rozvrátené a nie je možné očakávať obnovenie manželského vzťahu a citových väzieb. K priebehu manželstva uviedol, že bolo uzatvárané z lásky po takmer trojročnej známosti. Pred vstupom do manželstva žili v spoločnej domácnosti asi rok a pol a vzájomne dobre poznali svoje povahové vlastnosti. Kúpili si spoločne byt. K uzatvoreniu zväzku ich skôr viedlo tehotenstvo odporkyne. Navrhovateľ manželstvo kvalifikuje ako dobré len s menšími bežnými konfliktami. Vážnejšie problémy nastali až v súvislosti s tehotenstvom odporkyne, ktorá zostala výrazne podráždená, ovplyvniteľná zo stany svojej rodiny a nechala sa svojou rodinou úplne riadiť. Toto životné obdobie sa odrazilo na citovom prežívaní účastníkov, problémy a vzájomné nedorozumenia sa prehlbovali a situácia sa nezlepšila ani po narodení dieťaťa. Predmetom vzájomnej komunikácie bol len ich vzájomný syn a jeho potreby. Keď navrhovateľ prišiel z práce domov, čakal ho prázdny byt, manželka s dieťaťom boli spravidla vonku alebo u známych, po jej príchode si spravidla zase vzal syna a odišiel s ním sám na prechádzku až do času večernej hygieny a uspávania dieťaťa. Manželia spolu prestali viesť spoločnú domácnosť, každý si začal variť sám, v byte sa len obchádzali a prestali spolu intímne žiť. Po viacerých vzájomných rozhovoroch účastníci dospeli k záveru, že už navzájom k sebe nič necítia, nemajú záujem o nápravu svojho vzťahu a tento stav je nezvratný. Navrhovateľ považuje manželstvo už len za formálny zväzok a dňa 01.07.2011 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. V súčasnej dobe žije s partnerkou a jej deťmi, ktoré sú školopovinné, a preto v priebehu konania upravil návrh v časti úpravy styku. Navrhol upraviť styk ako u detí školopovinných, t.j. počas letných prázdnin 2 týždne v mesiaci júl a 2 týždne v mesiaci august. Každý párny kalendárny rok veľkonočné sviatky a počas vianočných sviatkov tak, ako bolo uvedené v návrhu a každý nepárny rok počas jarných prázdnin. Odporkyňa žije s rodičmi a bratom v spoločnej domácnosti. K úprave styku uviedol, že bola medzi účastníkmi uzatvorená dohoda, ktorá bola následne schválená rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -44 zo dňa 21.11.2011 a navrhovateľ žiada, aby bolo o úprave rozhodnuté podľa citovaného rozsudku a jeho doplnenia. Navrhovateľ sa považuje za tzv. aktívneho otca. Má záujem o starostlivosť o syna, nikdy sa jej nevyhýbal a je schopný maloletému synovi zabezpečiť potrebnú starostlivosť. Pomáhal odporkyni pri starostlivosti o maloletého, zúčastňoval sa vždy všetkých lekárskych prehliadok a zabezpečuje aj materiálne potreby syna. Podľa vyjadrenia navrhovateľa odporkyni systém pomoci zo strany navrhovateľa vyhovovala. Komunikácia s odporkyňou sa zhoršila po oznámení, že sa sťahuje a mieni si zariadiť novú domácnosť so svojou novou partnerkou. Odporkyňa mu dovoľovala tráviť čas len v W. F. U., ale nemohol si ho vziať so sebou domov a odporkyňa nesúhlasila, aby maloletý prespal u otca, i keď mu je schopný zabezpečiť kvalitnú starostlivosť.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva a zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti súhlasila. Svoj súhlas odôvodnila tým, že navrhovateľ mal v mieste výkonu svojho povolania dlhší čas počas trvania manželstva milenku, s ktorou udržuje pomer a žije s ňou a jej deťmi v súčasnosti. Navrhovateľ sám počas trvania manželstva dobrovoľne opustil domácnosť, narušil jej fungovanie, vystavil jej členov núdzi a podľa odporkyne úlohu „aktívneho otca“ dokázal znášať približne 180 dní od narodenia dieťaťa. Po ich uplynutí domácnosť definitívne opustil a niekoľko mesiacov nijako nezabezpečoval svoju rodinu, pretože si neplnil vyživovaciu povinnosť na dieťa a manželku a tiež plytval prostriedkami BSM v inej domácnosti na úhradu nájmu a potrieb inej rodiny, kde žil navrhovateľ v nelegitímnom zväzku. Podľa odporkyne až na základe správania navrhovateľa došlo v ich vzťahu k citovému ochladnutiu a z rozvratu manželstva viní navrhovateľa. Nesúhlasí však s úpravou styku s maloletým v rozsahu úpravy na čas do rozvodu, pretože rozvodom manželstva dôjde k zásadnej zmene pomerov. Odporkyňa navrhuje, aby odporca mal právo stretávať sa s maloletým synom prvé dva víkendy v mesiaci s poukazom na prirodzenú citovú potrebou maloletého dieťaťa, v záujme jeho zdravého vývoja, pričom namietala, že v domácnosti, kde sa navrhovateľ zdržuje a kde s maloletým dieťaťom trávi víkendy, predstavuje ich spoločné dieťa živú hračku a fotografie maloletého sú bez jej súhlasu zverejňované na internete. Podľa vyjadrenia odporkyne popri citovej manipulácie s ňou ako matkou, stretávaním s maloletým dieťaťom si navrhovateľ rieši predovšetkým osobnú prestíž a skutočný záujem dieťaťa nie je spôsobilý rozpoznať. Za takýchto okolností doterajšie usporiadanie pomerov nie je pre odporkyňu akceptovateľné - neosvedčilo sa. Odporkyňa nespochybňuje navrhovateľovo právo, ako otca dieťaťa, stretávať sa s maloletým, namieta však, že právu otca je nadradený záujem maloletého a tento vzhľadom na nízky vek dieťaťa dokáže prirodzene najlepšie rozlíšiť iba jeho matka. Navrhovateľ sa sám rozhodol začať iný život a otcovské putá ho v spoločnom zväzku neudržali. Nedokázal byť rodine oporou. Aktívny otec by sa podľa odporkyne mal podľa morálnych a spoločenských noriem zachovať inak. Odporkyňa nepopiera, že s pribúdajúcim vekom bude maloletý otca potrebovať viacej ako v súčasnosti, teda navrhovateľov čas zaujať miesto vo výchove príde, no vzhľadom na vek maloletého je opustenie domácnosti bez matky pre maloletého na dlhší čas ako niekoľko hodín, destabilizujúcim prvkom.

Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu účastníkov navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, výšku výživného ponechal na úvahe súdu a úpravu styku navrhol upraviť tak, ako bolo uvedené v opatrovanskom konaní, nakoľko matka uviedla, že maloletý je zvyknutý na tento rituál, iba upraviť čas od 16. hod..

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sobášnym listom, rodným listom dieťaťa, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, lekárskej správy, príjmov a výdavkov rodičov maloletého, rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -44 zo dňa 21.11.2011, a zistil súd tento skutkový stav:

Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v W. F. U.. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, a to F. P., ktorý sa narodil dňa XX.XX.XXXX. Ako bolo potvrdené lekárskou správou P.. U. vyvíja sa z hľadiska psychomotorického k veku primerane. Posledných 6 mesiacov navštevuje ambulanciu s matkou, s ktorou má vytvorený pekný vzťah. Od decembra 2011, kedy prekonal respiračný infekt, podľa údajov matky vyžaduje pri večernom zaspávaní prítomnosť matky. Od kojeneckého veku je v sledovaní detského nefrológa, podľa poslednej kontroly s miernou progresiou. Je dieťaťom s nezávažnou perinatálnou anamnézou. Od jesene doteraz mal 3-krát respiračné infekty. Pre prejavy dermatitídy na tvári sú potrebné ďalšie vyšetrenia.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -44 zo dňa 21.11.2011 bolo rozhodnuté o úprave práv a povinnosti rodičov na čas do rozvodu, a to tak, že maloletý F. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 180,-Eur mesačne a úprava styku bola upravená tak, že navrhovateľ je oprávnený sa stretávať s maloletým prvé celé tri víkendy v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov od 25.12. od 11.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod..

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 20.04.2012 bolo zistené, že matka býva s maloletým synom v 4-izbovom prenajatom byte spolu s jej rodičmi a bratom. Byt je čistý, udržiavaný, izby sú veľké a pekne zariadené. Matka s maloletým synom obýva jednu izbu, v ktorej má maloletý všetko potrebné. Maloletý je živé zdravé dieťa, na ktorom vidno, že mu nič nechýba. Matka sa o neho riadne stará a venuje sa mu. Má dostatok hračiek aj oblečenia. Maloletý je na matku citovo naviazaný a ona na neho. Nejaví žiadne známky utiahnutosti alebo strachu z cudzích ľudí. Vidieť na ňom, že je zvyknutý pohybovať sa medzi nimi. Otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť voči synovi, no neplní si vyživovaciu povinnosť voči manželke. Podľa vyjadrenia matky je navrhovateľ dobrým otcom, vie sa o syna postarať. Zo záveru vyplýva odporučenie v prípade rozvodu, upraviť práva a povinnosti tak, ako boli upravené na čas do rozvodu.

Z potvrdenia Vojenského útvaru Trenčín, zamestnávateľa navrhovateľa a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, bolo zistené, že navrhovateľ mal v období od 09/2010 do 08/2011 čistý mesačný príjem vo výške XXX,XX Eur a do augusta 2011 bol poberateľom prídavkov na dieťa.

Odporkyňa je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške XXX,XX Eur mesačne a prídavku na dieťa XX,XX Eur mesačne.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákona o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Obaja účastníci potvrdili, že manželský zväzok uzatvárali po vzájomnej náklonnosti, pričom navrhovateľ doplnil, že podstatným dôvodom pre uzatvorenie manželského zväzku bolo tehotenstvo odporkyne. Manželstvo obaja považovali za harmonické len na začiatku, odporkyňa do augusta 2010. V dôvodoch rozpadu manželstva sa navrhovatelia nezhodli. Navrhovateľ považuje za dôvod rozpadu manželstva skutočnosť, že sa odporkyňa zmenila počas tehotenstva, vznikali medzi nimi konflikty, ktoré navrhovateľ nechcel riešiť vzhľadom na tehotenstvo odporkyne. Avšak situácia sa nezlepšovala, naopak zhoršovala, došlo k odcudzeniu, čo viedlo z jeho strany k opusteniu domácnosti. Odporkyňa za dôvod rozpadu manželstva považuje navrhovateľov mimomanželský pomer s partnerkou, s ktorou udržiaval vzťah ešte pred uzatvorením manželstva, pričom nebral do úvahy tehotenstvo odporkyne. Zo strany navrhovateľa, bolo prisľúbené, že ukončí mimomanželský pomer, čo sa však nestalo. Súd považoval za dôvod rozpadu manželstva minimálnu vzájomnú komunikáciu, neriešenie vznikajúcich problémov, ktoré vznikali v zložitom období tehotenstva odporkyne ako aj postoj navrhovateľa k jeho mimomanželskému pomeru. Obaja účastníci sa zhodli, že ich vzájomné vzťahy sú v takej miere narušené, že už ani zo strany jedného nie je vôľa o obnovenie manželského spolužitia. Súd po zistení príčin, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, po preskúmaní ich postoja k možnosti obnovenia manželského spolužitia a po zohľadnení súhlasnej vôle účastníkov nezotrvávať v manželskom zväzku, ktorý je už len formálny, manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Súd pri rozhodovaní komu z rodičov zverí maloletého F. do osobnej starostlivosti vychádzal najmä z pomerov oboch rodičov a prihliadal na potreby maloletej F., ako aj vyjadrenie vôle rodičov maloletého. Z vykonaných šetrení bolo zistené, že obaja rodičia majú zabezpečené bývanie vhodné pre poskytnutie zodpovedajúcej starostlivosti maloletému dieťaťu. Osobnú starostlivosť doteraz zabezpečovala matka, pričom otec navrhol, aby maloletý F. bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Pri osobnej návšteve bola zistená silná citová naviazanosť maloletého F. na matku. S poukazom na prejavenú vôľu oboch rodičov, vek maloletého dieťa a pretože v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené nedostatky brániace rešpektovaniu prejavenej vôle oboch rodičov, súd rozhodol o zverení maloletého F. do osobnej starostlivosti a výchovy matky. Rodičia sa však nevedeli dohodnúť na rozsahu úpravy styku otca s maloletým synom. Otec navrhoval ponechať úpravu styku s maloletým synom v rozsahu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -44 zo dňa 21.11.2011, a to prvé celé tri víkendy v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov od 25.12. od 11.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod., pričom svoj návrh rozšíril a žiadal, aby mu súd priznal oprávnenie stretávať sa s maloletým aj cez letné prázdniny 2 týždne v mesiaci júl a 2 týždne v mesiaci august, každý párny rok počas veľkonočných sviatkov a v nepárny rok počas jarných prázdnin. Odporkyňa s úpravou styku v takomto rozsahu nesúhlasila s poukazom na skutočnosť, že spôsob, akým je doteraz upravený styk nefunguje, s poukazom na vek a zdravotný stav dieťaťa. Maloletý F. je dieťa vo veku jeden a pol roka, vyvíja sa a potrebuje oboch rodičov. Rodičia sú tu tými dospelými, ktorí mu napriek vzájomným nezhodám majú vytvoriť zdravé a podnetné prostredie pre rast a vývoj. U maloletého sa vyskytli častejšie respiračné ochorenia a má problémy s močovými cestami, ako aj výskyt kožnej dermatitídy. Nemožno vylúčiť vzhľadom na obdobie, ktorým rodičia prechádzajú aj vplyv vzniknutej atmosféry na zdravie dieťaťa, čo by malo byť pre oboch rodičov varovným signálom a mementom pre hľadanie kompromisu pri riešení otázky rozsahu a spôsobu stretávania sa maloletého s otcom. Nemožno čas strávený so synom kvantitatívne počítať. Súd nepopiera snahu otca stretávať sa so synom, práve naopak vyzdvihuje túto snahu otca, napriek rozpadu manželstva, ktorý má záujem o svojho syna a budovanie si vzťahu k nemu. No vzhľadom na to, že sa rodičia nevedeli dohodnúť, hľadal súd riešenie, ktoré by bolo v záujme predovšetkým maloletého, a preto upravil súd dobu počas, ktorej sa bude otec stretávať so synom každý nepárny víkend, aby dieťa, ktoré má momentálne zdravotné problémy malo pravidelnosť, nemenilo sa jeho prostredie tak často, ale súčasne bol zachovaný priestor pre budovanie a prehlbovanie si vzťahu s otcom. Súd apeluje na oboch rodičov, aby sa maloleté dieťa nestávalo nástrojom boja medzi rodičmi a ani neslúžilo na uspokojovanie potrieb oboch rodičov.

Druhý rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je povinný prispievať na výživu maloletého dieťa podľa svojich osobných a majetkových pomerov.

Matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške XXX,XX Eur a rodinných prídavkov. Otec je zamestnaný a jeho priemerný mesačný čistý príjem je vo výške XXX,XX Eur. Obaja rodičia sú bez ďalších vyživovacích povinností. Je nepochybné, že obaja rodičia majú svoje životné náklady. Matka žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a bratom, na náklady spojené s bývaním im neprispieva.

Otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej troma maloletými deťmi. Náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti má vo výške 700,-Eur mesačne vrátane služieb spojených s užívaním nehnuteľnosti, náklady na dopravu má vo výške 40,-Eur mesačne. Navrhovateľova priateľka dosahuje príjem vo výške XXX,-Eur. Na strane otca je teda životná úroveň vyššia, čím mu je umožnené podieľať sa na uspokojovaní potrieb maloletého F. vo výške 180,-Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súd pri určení vyživovacej povinnosti prihliadal na životné potreby maloletého pre všestranný telesný a duševný rozvoj, ako aj prihliadol na súhlasné stanovisko oboch rodičov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle veta prvá , podľa ktorej účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.