Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/159/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a členiek JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa KARMAZ - Ing. Milan Karkalík, Bratislava, Belopotockého 6, IČO : 11658681, zastúpeného JUDr. Milošom Maďarom, PhD., advokátom, Banská Bystrica, Skuteckého 1, proti odporcovi L. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A., F. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, Bratislava, Vazovova 9/A, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 13 609,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 17. februára 2011 č. k. - 227, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 13 609,51 eur s 9% úrokom z omeškania od 17.7.2001 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 5 235,81 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením a a tým, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu na úkor navrhovateľa. Vychádzal z toho, že vyšetrovaním polície a vykonaným dokazovaním nebola preukázaná vedomosť odporcu o pôvode vozidla z trestnej činnosti. Vozidlo odporca riadne kúpil, v ktorom čase polícia nezistila pochybnosti o čísle karosérie alebo motora, a nemal preto dôvod pochybovať o pravosti týchto údajov. Nebola zistená manipulácia s údajmi odporcom. Vozidlo používal aj v zahraničí, čo tiež nasvedčuje tomu, že o pôvode vozidla z trestnej činnosti nemal pochybnosť a konal v dobrej viere. Nemožno konštatovať, že by na strane odporcu došlo k akémukoľvek zavineniu, či už úmyselnému alebo nedbanlivostnému. Stotožnil sa s názorom súdu v trestnom konaní, že nárok je potrebné uplatniť voči iným osobám, ktoré bezdôvodné obohatenie spôsobili. Spod obžaloby bol oslobodený, čo podľa názoru súdu prvého stupňa potvrdzuje dobrú vieru odporcu užívať vec ako vlastnú a realizovať svoje vlastnícke právo. Dospel k záveru, že odporca nadobudol vozidlo zákonným spôsobom - kúpou, pričom ku vzniku vlastníctva došlo odovzdaním a prevzatím veci zároveň s úhradou kúpnej ceny. Vzhľadom k uvedenému, neboli dané dôvody na odstúpenie od zmluvy, ktorý právny úkon je neplatný, resp. neúčinný a javí sa zo strany navrhovateľa svojvoľným a účelovým. V prípade neplatnosti zmluvy by boli jej účastníci povinní vrátiť si vzájomne svoje plnenia, pričom na strane navrhovateľa nie je možné vrátiť vozidlo za protihodnotu vrátenia kúpnej ceny vozidla zo strany odporcu, v dôsledku čoho by práve na strane navrhovateľa mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. S poukazom na nie celkom

jednoznačné závery polície, odporučil navrhovateľovi domáhať sa nápravy cestou prešetrenia postupu orgánov polície. Výrok rozsudku o trovách konania odôvodnil neuplatnením si náhrady trov konania úspešným odporcom.

Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu v zmysle jeho návrhu alebo alternatívne podľa rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a podľa vec vrátiť na ďalšie konanie tomuto súdu. Odvolanie odôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami na základe vykonaných dôkazov a nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle a Podľa odvolateľa, kúpil vec - motorové vozidlo, za ktoré zaplatil kúpnu cenu 13 609,50 eur (410 000 Sk), od niekoho - odporcu, kto nebol vlastníkom veci, z čoho vyplýva, že prevod vlastníckeho práva k vozidlu je od počiatku absolútne neplatný podľa , keďže nikto nemôže previesť na iného viac práv než mu prináleží, a to ani v dobrej viere. V zmysle kúpnu zmluvu môže ako predávajúci platne uzatvoriť len vlastník veci, nakoľko iba ten je oprávnený s vecou disponovať. Vyslovil názor, že v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie z dôvodu plnenia z neplatného právneho úkonu, alternatívne o bezdôvodné obohatenie z dôvodu plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko z dôvodu právnej istoty, po odobratí vozidla, odstúpil od kúpnej zmluvy a žiadal vrátiť kúpnu cenu. Podľa navrhovateľa, predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Uviedol, že on nie je v žiadnom právnom vzťahu z predchádzajúcimi majiteľmi alebo držiteľmi predmetného vozidla, a je na odporcovi, aby si od nich žiadal to, čo on žiada od neho. On zaplatil kúpnu cenu odporcovi, ktorý uvedenú skutočnosť potvrdil. Účastník neplatnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú vec, splní svoju reštitučnú povinnosť voči druhej strane podľa tým, že vydá vec jej vlastníkovi. Podľa navrhovateľa, predmetná povinnosť v zmysle bola z jeho strany splnená, nakoľko uznesením OR PZ Bratislava II. bolo predmetné vozidlo vrátené pôvodnému majiteľovi, zatiaľ čo odporca si svoju povinnosť v zmysel nesplnil a kúpnu cenu mu nevrátil, čím sa aj naďalej obohacuje na jeho úkor. Analogicky je možné na daný prípad aplikovať aj českú judikatúru, v zmysle ktorej o synalagmatický vzťah nejde, ak kupujúci zaplatil predávajúcemu kúpnu cenu nehnuteľnosti, jej vlastníctvo však na kupujúceho v dôsledku neplatnosti kúpnej zmluvy prevedené nebolo.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že ide o identické vozidlo, čo vyplýva aj z dôkazov zabezpečených v trestnom konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. . Prvostupňový súd správne vyhodnotil dôkazy a v súlade so zákonom rozhodol.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.

Odvolací súd postupoval v danej veci podľa , podľa ktorého, ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. Odvolací súd zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. a listinnými dôkazmi : kúpnou zmluvou z 3.8.2000, odstúpením od zmluvy z 3.10.2000 a z 18.4.2001, listom odporcu zo 16.7.2001,

Predmetom konania je bezdôvodné obohatenie.

Navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania, doručenom súdu 27.2.2002, si uplatnil právo na zaplatenie 13 609,51 eur (410 000 Sk) so 17,6% úrokom z omeškania od 4.10.2001 do zaplatenia.

Svoj nárok odôvodnil bezdôvodným obohatením získaným odporcom na jeho úkor plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko od kúpnej zmluvy odstúpil. Uviedol, že 3.8.2000 uzavrel s odporcom kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia 1,9 TDI SLX, č. motora 230401 a č. karosérie TMBZZZIU3W2172813. Pri prihlasovaní vozidla do evidencie dopravného inšpektorátu, uvedený subjekt zistil podozrenie z manipulácie s výrobným číslom a číslom karosérie a následne mu Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava V vozidlo odobralo a zaistilo. Vyšetrovaním polície bolo zistené, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti a bolo vrátené pôvodnému majiteľovi. Navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie kúpnej ceny v odstúpení od zmluvy z 3.10.2000 a 18.4.2001. Odporca namietal, že on vozidlo nadobudol do vlastníctva legálne, nakoľko pri prepise na dopravnom inšpektoráte nebola zistená žiadna manipulácia s vozidlom. Vozidlo bez problémov používal aj v zahraničí a o jeho pôvode z trestnej činnosti nemal vedomosť.

Z rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26.6.2007 sp. zn. vyplýva, že obžalovaný odporca bol oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trnave sp. zn. z 28.1.2005 pre trestný čin podvodu podľa účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že 3.8.200 uzatvoril v Trnave kúpnopredajnú zmluvu so spoločnosťou KARMAZ Bratislava, zastúpenou Ing. Milanom Karkalíkom, ktorej predmetom bol predaj osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia 1,9 TDI SLX, číslo motora 230401 a číslo karosérie TNBYYYIU3W2172813 za sumu 410 000 Sk.

Rozhodnutím OR PZ Bratislava zo 14.10.2000 č. TS : ORP-858/PS-2000 bolo rozhodnuté o zaistení predmetného osobného motorového vozidla pre podozrenie, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti. Podľa vyjadrenia Car Detect Slovakia pôvodné číslo karosérie patrí vozidlu tmavozelenej metalízy BA-793 AP. Podľa záverov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava na predmetnom vozidle bolo zistené, že karoséria vozidla je pokrytá súvislou vrstvou zelenej metalízy na všetkých častiach bez stôp po mechanickom poškodení a úpravách. Tmavá zelená metalíza je pôvodná farba vozidla a na vozidle došlo k výmene celej časti nosiča výrobného čísla karosérie. Preskúmaním predloženého tlačiva série SC a jeho porovnaním s pravým tlačivom identickej série bolo zistené, že vykazujú vzájomné rozdielne charakteristické znaky. Predložený série SC č. 432712 je falzifikát, tlačivo nie je zhodné s úradne vydávanými , spôsob vyhotovenia zápisov nie je používaný pri úradnom vydávaní , je vyhotovený ofsetom. Odtlačok s textom Škoda auto Slovensko, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava je odtlačkom vykonaným nie pečiatkou.

Uznesením OÚV PZ Bratislava II z 10.12.2001 č. ČVS:OUV-397/51-02-04/1998 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin krádeže na základe oznámenia Ing. Arch. D. F. z 2.5.1998 ohľadne odcudzenia osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia TDI SLX ABCF1AE zelenej metalízy, v. č. motora AGR 230401, VIN : TMBZZZ1U3W2172813.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Bezdôvodné obohatenie je chápané ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, naproti tomu vzniká i právo toho, na ktorého úkor k obohateniu došlo požadovať vydanie toho, o čo sa druhý (ďalší) zo subjektov tohto záväzku obohatil. Zároveň je však (v § 451 ods. 2 a v § 454) bezdôvodné obohatenie vyjadrené aj ako predmet, ktorého sa záväzok z bezdôvodného obohatenia týka, teda ako majetkový prospech získaný plnením : a/ bez právneho dôvodu - ide o plnenie, kedy od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, plnilo sa, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní, napr. účastníci sa domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, b/ na základe neplatného právneho úkonu (absolútne i relatívne

neplatného) - ide o situáciu, že bolo plnené na základe neplatného právneho úkonu, kedy neexistuje právny dôvod plnenia od samého začiatku, c/ z odpadnutého právneho dôvodu - napr. uzavretie dohody o obstaraní nejakého tovaru (veci) a odovzdanie peňazí na jeho kúpu, ktorá sa potom neuskutočnila, ide o situáciu kedy v dobe plnenia existujúci právny dôvod plnenia je daný, ale tento následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, ktorá nastala neskôr, stratil svoje právne účinky, a to bez ohľadu nato, či s účinkami ex tunc alebo ex nunc, d/ získaného z nepoctivých zdrojov - napr. prospech získaný trestnou činnosťou, tiež aj činnosťou, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, prospech z nedovoleného podnikania, zo špekulácie a pod., a e/ toho, čo mal po práve plniť niekto iný - napr. platenie celého nájomného jedným z rozvedených manželov za užívania spoločného bytu po rozvode manželstva, nespočíva vo zväčšení majetku obohateného, ale v tom, že jeho aktíva boli zbavené pasív v dôsledku splnenia jeho záväzku inou osobou (§ 454). Záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevzniká v dôsledku protiprávnosti, ale vzniká mimozmluvne pri splnení určitých podmienok stanovených v zákone. Nejde tu o vznik záväzku priamo zo zákona, ale o vznik záväzku na základe zákona (porovnaj ). Ak má byť podľa vydané všetko, čo bolo nadobudnuté bezdôvodným obohatením, má tu ísť vlastne o navrátenie do predošlého stavu (cieľom je reparácia). Základnou povinnosťou je naturálna reštitúcia. Ak to nie je možné (v prípade zničenia alebo opotrebovania veci), musí byť poskytnutá peňažná náhrada ako ekonomická protihodnota toho, čo nemôže byť už vydané. Rozhodujúce je, či prospech z bezdôvodného obohatenia existoval v dobe vzniku obohatenia. Pre vznik záväzku k vydaniu predmetu bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje, aby takto vzniknutý prospech bol získaný protiprávnym úkonom. K všeobecným predpokladom vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia patrí predovšetkým skutočnosť, že došlo k získaniu určitého majetkového prospechu - obohatenia na strane neoprávneného nadobúdateľa. V majetkovej sfére obohateného sa prejaví buď vo zväčšení jeho majetku, alebo v tom, že nedôjde k zmenšeniu majetku obohateného, aj keď sa tak po práve malo stať. Obohatenie jedného subjektu musí byť súčasne ujmou subjektu druhého. Obohatenie musí byť bezdôvodné.

Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Prípad plnenia bez právneho dôvodu, je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytnúť náhradu.

Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vymedzená vo všeobecnosti v ustanovení § 451 ods. 1 a v § 456 je v ustanovení § 457 konkretizovaná. Ide o dve formy získania bezdôvodného obohatenia, a to o bezdôvodné obohatenie získané neplatnou zmluvou alebo zrušenou zmluvou.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že len vlastník je oprávneným predmet svojho vlastníctva previesť na iného. Pokiaľ vlastníctvo k veci prevedie nevlastník, nepochybne nakladá s právom, ktoré mu nepatrí, a takýto právny úkon, kúpna zmluva, je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle , nakoľko odporuje zákonu. V danom prípade bolo zistené, že odporca previedol na navrhovateľa vlastnícke právo k predmetnému osobnému motorovému vozidlu kúpnou zmluvou z 3.8.2000. Následne orgány činné v trestnom konaní po zistení, že predmetné vozidlo pochádza z trestnej činnosti, predmetné vozidlo navrhovateľovi zaistili a následne vrátili pôvodnému majiteľovi. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že k bezdôvodnému obohateniu u odporcu neprišlo, pretože nemal vedomosť o tom, že predmetné vozidlo pochádza z trestnej činnosti, nedošlo uňho k zavineniu, konal v dobrej viere. Inštitút bezdôvodného obohatenia je konštruovaný ako záväzkovoprávny

vzťah, ktorého naplnenie skutkovej podstaty nepredpokladá zavinenie. Z uvedeného vyplýva, že nie je rozhodujúcim, či odporca vedel alebo nevedel o pôvode predmetného vozidla, ale rozhodujúcou je skutočnosť, že prijal plnenie od navrhovateľa na základe neplatnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že odporca nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla a na navrhovateľa previedol vlastnícke právo k predmetnému vozidlu, ktorým ale nedisponoval. Keďže navrhovateľ zaplatil odporcovi kúpnu cenu predmetného vozidla vo výške 410 000 Sk, o ktorej skutočnosti nebolo sporu, je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi neprávom prijatú kúpnu cenu na základe plnenia z neplatného právneho úkonu. Pretože právna úprava na ochranu vlastníckeho práva ( ) zakladá vlastníkovi právo na vydanie veci od toho, kto ju neprávom zadržuje, kupujúci z neplatnej zmluvy tým, že odcudzenú vec vydá nie účastníkovi zmluvy, ale priamo vlastníkovi, splní povinnosť vydať vec vlastne za predávajúceho, ktorý by totiž po vzájomnom vrátení plnenia z neplatnej zmluvy bol tiež povinný vlastníkovi vec vydať. Kupujúci tak súčasne splní aj svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo synallagmatického záväzku voči predávajúcemu. Obdobné musí platiť aj za situácie, kedy kupujúci túto povinnosť splní prostredníctvom príslušných štátnych orgánov, ktorým vec vydá. Do procesu, ktorý smeruje k vráteniu veci získanej trestnou činnosťou, totiž podľa osobitných predpisov vstupujú štátne orgány s tým, že na jeho podstate a výsledku - vrátení veci vlastníkovi, sa nič nemení.

Z uvedeného vyplýva, že odporca je povinný vrátiť navrhovateľovi kúpnu cenu, ktorú prijal na základe absolútne neplatnej zmluvy. Navrhovateľ naproti tomu už plnil, keď predmetné vozidlo odovzdal štátnemu orgánu, ktorý ho vrátil vlastníkovi. Odvolací súd dospel k odlišnému záveru než súd prvého stupňa, nakoľko dospel k záveru, že po splnení si povinnosti navrhovateľom v zmysle , zostáva splniť si povinnosť vrátiť prijaté plnenie na základe neplatnej zmluvy odporcom navrhovateľovi.

Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Pri bezdôvodnom obohatení čas splnenia účastníkmi nebýva spravidla dohodnutý, ako je tomu aj v danom prípade, nie je ustanovený ani právnym predpisom, a ani určený v rozhodnutí. Odporcovi vznikla preto povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi na jeho požiadanie. Z listu odporcu, adresovanom navrhovateľovi a datovanom 16.7.2001 vyplýva, že najneskôr v tento deň bolo odporcovi doručené navrhovateľovo odstúpenie od zmluvy z 18.4.2001, ktorého súčasťou bola aj výzva navrhovateľa na vrátenie kúpnej ceny. Z uvedeného možno dospieť k záveru, že uvedená výzva je kvalifikovanou výzvou navrhovateľa smerovanou odporcovi na vydanie 13 609,51 eur (410 000 Sk). Odporca bol povinným v zmysle splniť dlh navrhovateľovi prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Splatnosť dlhu nastala 17.7.2001, a keďže odporca doposiaľ nárok navrhovateľa neuspokojil, bol od 17.7.2001 až doposiaľ v omeškaní.

Podľa prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska ( o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Dvojnásobok diskontnej sadzby v rozhodnom období bol 9% (2 x 4,5%), preto odvolací súd určil výšku úrokov z omeškania od dňa nasledujúceho od doručenia kvalifikovanej výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, od 17.7.2001. Úroková sadzba sa stanovuje na 365 dní, na kalendárny rok. Uvedené vyplýva už zo samotného pojmu uvedenej sankcie, úrok, čiže zaplatenie sankcie vyjadrenej v percentách za kalendárny rok. Uvedenie, že ide o ročný úrok je nadbytočným vzhľadom k charakteru sankcie.

Odvolací súd v zmysle rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 13 609,51 eur s 9% úrokom z omeškania od 17.7.2001 do zaplatenia a vo zvyšku príslušenstva o zaplatenie úroku z omeškania nad výšku 9% do 17,6% zamietol a zamietol aj úrok z omeškania od 4.10.2000 do 16.7.2001.

Podľa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle podľa a úspešnému navrhovateľovi v konaní priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách jeho právneho zastúpenia advokátom podľa troch vyhlášok vzťahujúcich sa na rozhodné obdobie trvania konania o danej veci. Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnej pomoci (účinnej od 1.7.1990 do 31.3.2002) sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určená podľa hodnoty veci je z hodnoty veci 410 000 Sk vo výške 2 510 Sk (83,32 eur). Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (účinnej od 1.4.2002 do 31.12.2004), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určená podľa hodnoty veci alebo práva je z hodnoty 410 000 Sk vo výške 8 750 Sk (290,45 eur). Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (účinnej od 1.1.2005 doposiaľ), ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 410 000 Sk (13 609,51 eur) je 9 150 Sk (303,73 eur). Podľa vyhlášky č. účinnej do 31.5.2009, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena u daň z pridanej hodnoty a od 1.6.2009 o daň z pridanej hodnoty sa zvyšuje odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky. Predchádzajúci právny zástupca vykonal tieto úkony : prevzatie a príprava zastúpenia 18.2.2002, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej 18.2.2002, účasť na konaní pred Okresným súdom Trnava v dni : 17.9.2002 (odročené bez prejednania veci) a 12.11.2002, odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej - odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania 20.4.2005, účasť na pojednávaní na Okresnom súde Trnava 28.11.2006 a odvolanie proti rozhodnutiu - uzneseniu o zložení preddavku na znalecké dokazovanie 16.1.2007, spolu 1137,15 eur. Advokátovi patrí aj paušálna náhrada výdavkov za rok 2002 4 x po 3,88 eur = 15,52 eur, za rok 2005 1 x 4,98 eur = 4,98 eur, za rok 2006 1 x po 5,44 eur = 5,44 eur a za rok 2007 1 x po 5,92 eur = 5,92 eur, spolu 31,86 eur. Advokátovi patrí aj náhrada cestovných výdavkov Banská Bystrica

- Trnava a späť (336 km), kedy sa zúčastnil pojednávaní, pri spotrebe 7,1 l/100 km = 23,856 l/336 km, cestovné 23,856 x 1,228 eur = 29,30 eur v dni 17.9.2002 a 12.11.2002 a 28.11.2006 vo výške 28,63 eur pri cene pohonných hmôt 1,20 eur/l. Spolu cestovné výdavky 87,23 eur. Náhrada za stratu času patrí advokátovi za 16 začatých polhodín v dňoch 17.9.2002 a 12.11.2002 vo výške 260 eur (16 x 490 Sk = 7 840 Sk) a 28.11.2006 za 8 začatých polhodín po 273 Sk = 2 184 Sk = 72,48 eur. Spolu náhrada za stratu času 332,48 eur. Súčasný právny zástupca vykonal tieto úkony právnej služby : prevzatie a príprava zastúpenia 30.4.2008, odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Trnava 2.5.2008, účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Trnave 12.5.2010 a účasť na pojednávaní na Okresnom súde Trnava 14.1.2011, jeden úkon po 303,73 eur spolu s DPH 20% vo výške 60,75 eur, spolu 1 336,42 eur. Advokátovi patrí aj náhrada paušálnych výdavkov za rok 2008 2 x po 6,33 eur = 12,66 eur, za rok 2010 1 x po 7,21 eur a DPH 20% vo výške 1,44 eur a za rok 2011 1 x po 7,41 eur a DPH 20% vo výške 1,48 eur. Spolu paušálna náhrada výdavkov s DPH je 30,20 eur. Cestovné náhrady advokátovi patria za dve účasti na pojednávaniach 12.5.2010 a 14.1.2011 Banská Bystrica - Trnava a späť za 336 km pri spotrebe 5,9 l/100 km = 19,824 l a cene pohonných hmôt 1,135 eur/l 22,50 eur a 20% DPH vo výške 4,50 eur a pri cene

pohonných hmôt 1,164 eur/l = 23,08 eur a 20% DPH vo výške 4,62 eur. Spolu cestovné náhrady 54,70 eur. Náhrada za stratu času patrí advokátov 12.5.2010 za 8 začatých polhodín po 12,02 eur = 96,16 eur a 20 % DPH vo výške 19,23 eur a 14.1.2011 za 8 začatých polhodín po 12,35 eur = 98,80 eur a 20% DPH vo výške 19,76 eur. Spolu náhrada času patrí vo výške 233,95 eur. Za roky 2011 a 2012 patria advokátovi trovy za písomné podanie na súd vo veci samej 14.2.2011, účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Trnava 17.2.2011, odvolanie 30.3.2011, odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej - proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku 3.5.2011 a účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Trnave 23.4.2012, za jeden úkon 303,73 eur a 20% DPH 60,75 eur, za odvolanie proti uzneseniu 151,87 eur a 20% DPH 30,37 eur. Spolu odmena s DPH za úkony právnej služby 1 640,15 eur. Paušálna náhrada výdavkov patrí za rok 2011 4 x po 7,41 = 29,64 eur a 20% DPH vo výške 5,93 eur a za rok 2012 1 x po 7,63 eur a 20% DPH vo výške 1,53 eur. Spolu paušálna náhrada výdavkov a DPH je 44,72 eur. Cestovné výdavky sú 66,37 eur a strata času 240,58 eur. Spolu trovy navrhovateľa sú 5 235,81 eur.

Odvolací súd v zmysle podľa priznal úspešnému navrhovateľovi v konaní náhradu trov konania titulom jeho právneho zastúpenia vo výške 5 235,81 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.