Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_3S-68-2011.pdf
PDF · 104.75 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/68/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu PIENSTAV, a.s. Levočská 27, Prešov, IČO: 00 188 034, zastúpeného JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce Košice, Masarykova č. 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. augusta 2011, číslo: S/2011/01430-2.1, O-133/2011 na základe žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25.08.2011 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona o inšpekcii práce) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 14.06.2011 č. P: 212/2010-R2 S/7326/10/10036/11 (ďalej len prvostupňový správny orgán), ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 700 € za porušenie ustanovenia § 118 ods. 1 v nadväznosti na § 129 ods. 1 a § 130 ods. 2, 4, 8 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonníka práce) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán vykonal v období od 07.06.2010 do 17.06.2010 u žalobcu inšpekciu práce zameranú na kontrolu pracovnoprávnych a mzdových predpisov podľa Zákonníka práce, kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnania podľa zákona č. 82/2005 Z.z.
Z vykonanej inšpekcie vypracoval protokol č.: IPV-45-24-2.3/P-P-E 24, A25-10 zo dňa 16.06.2010, ktorý prevzal Ing. V. T., člen predstavenstva žalobcu dňa 17.06.2010. V protokole uviedol, že skutočnosti a nedostatky zistené pri výkone inšpekcie práce uvedené pod bodom III. ods. B uznávajú, avšak nariadenie termínu ich odstránenia do 30 dní nemôžu splniť, nakoľko spoločnosť od 15.06.2010 má súdom povolenú reštrukturalizáciu. V zmysle vyššie uvedených skutočností bol protokol dňa 17.06.2010 uzavretý ako prerokovaný. V súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce bolo žalobcovi opatrením nariadené odstrániť zistené nedostatky a o ich odstránení písomne informovať prvostupňový správny orgán do 20.07.2010.
Následne oznámením zo dňa 03.11.2010 č. P: 212/2010-Z, S/7326/16348 začal prvostupňový správny orgán správne konanie vo veci uloženia pokuty vo výške 700 € žalobcovi.
K oznámeniu o začatí správneho konania sa písomným podaním zo dňa 09.11.2010 vyjadrili žalobca v reštrukturalizácii a JUDr. X. B., ktorý bol uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 3R/1/2010-112 zo dňa 08.06.2010 ustanovený do funkcie reštrukturalizačného správcu žalobcu a zároveň bola povolená reštrukturalizácia žalobcu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.06.2010. Žalobca a správca zhodne uviedli, že z ust. § 121 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len ZoKR) a z komentára k § 121 tohto zákona vyplýva, že zamestnanci si mali svoje pohľadávky z titulu nevyplatenej mzdy prihlásiť do reštrukturalizačného konania prihláškou v zákonom stanovenej lehote, čo sa aj stalo a pripojili odpis „Konečného zoznamu pohľadávok kontrolovaných zamestnancov“. Tiež poukázali na to, že ak by žalobca v reštrukturalizácii vyplatil mzdu zamestnancom dopustil by sa právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok podľa výroku č. 5 písm. h) uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 3R/1/2010-112 o povolení reštrukturalizácie, ako aj zločinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Trestného zákona, preto vzhľadom na tieto skutočnosti je oznámenie o začatí správneho konania nezákonné a nesprávne, a je potrebné ho zastaviť.
Skorším rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04.01.2011 bola žalobcovi v reštrukturalizácii uložená pokuta vo výške 700 € za to, že žalobca nevyplatil zamestnancom časť zúčtovaných miezd za mesiac 12/2009 a celé sumy zúčtovaných miezd za mesiace 1/2010 až 4/2010, čo je v rozpore s ustanovením § 118 ods. 1 v spojení s ustanovením § 129 ods. 3 Zákonníka práce. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 20.01.2011, ktoré odôvodnil tak, že pokuta 700 € mala byť prvostupňovým správnym orgánom prihlásená do reštrukturalizačného konania v zmysle § 121 ZoKR, a keďže prvostupňový správny orgán v zákonom stanovenej lehote tak neurobil, táto pohľadávka zanikla. Žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím zo dňa 31.05.2011 napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu procesnej vady.
Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 14.06.2011 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 700 € za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm. a) prvom bode (pracovnoprávne predpisy) zákona o inšpekcii práce, a to konkrétne za porušenie ustanovení § 118 ods. 1 v nadväznosti na § 129 ods. 1 a § 130 ods. 2, 4 a 8 Zákonníka práce v tom, že žalobca porušil povinnosť poskytnúť zamestnancom T. A., P. F. a Q. T. za vykonanú prácu časť zúčtovaných miezd za mesiac 12/2009 a celé sumy zúčtovaných miezd za mesiace 1/2010 až 4/2010. Nedostatky boli zistené pri výkone inšpekcie práce v období od 07.06.2010 do 17.06.2010.
Ďalej je v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uvedené, že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie. V odvolaní opätovne poukázal na to, že pokuta 700 € mala byť prvostupňovým správnym orgánom prihlásená do reštrukturalizačného konania v zmysle § 121 ZoKR, a keďže prvostupňový správny orgán v zákonom stanovenej lehote tak neurobil, pohľadávka zanikla. Uviedol, že sám správny orgán v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že „nedostatky preukázane existovali a vznikli ešte v období predchádzajúcom vstupu spoločnosti do reštrukturalizácie“ a keďže prvostupňový správny orgán v zákonom stanovenej lehote tak neurobil, táto pohľadávka v zmysle § 121 ods. 1 ZoKR zanikla. Zdôraznil, že k nevyplateniu miezd nedošlo v dôsledku úmyselného porušenia právnych predpisov, ale z dôvodu jeho druhotnej platobnej neschopnosti, a zamestnanci si napokon uplatnili svoje nároky v rámci reštrukturalizácie. Žiadal, aby žalovaný ako príslušný odvolací orgán zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, respektíve ho zmenil a upustil od uloženia pokuty, ktorá by mohla ohroziť plnenie reštrukturalizačného plánu.
Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal v zmysle § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) právny a skutkový stav a dospel k záveru, že zo strany prvostupňového správneho orgánu bolo relevantnými dôkaznými prostriedkami dostatočne preukázané porušenie § 118 ods. 1 v nadväznosti na § 129 ods. 1 a § 130 ods. 2, 4, 8 Zákonníka práce ktorého sa dopustil tým, že porušil povinnosť poskytnúť zamestnancom T. A., P. F. a Q. T. za vykonanú prácu časť zúčtovaných miezd za mesiac 12/2009 a celé sumy zúčtovaných miezd za mesiace 1/2010 až 4/2010. Stotožnil sa so závermi prvostupňového správneho orgánu, ktorý správne posúdil vyjadrenie
žalobcu a akceptoval dôvody, prečo nemohli byť nedostatky z protokolu zo dňa 16.06.2010 odstránené, to však nič nemení na skutočnosti, že nedostatky preukázateľne existovali a vznikli ešte pred vstupom žalobcu do reštrukturalizácie.
Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne relevantné vecné dôkazy, ktoré by vyvrátili porušenie príslušných ustanovení právnych predpisov. Mal za to, že prvostupňový správny orgán sa v konaní spoľahlivo vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a výšku uloženej pokuty považuje za primeranú, prihliadajúc na závažnosť zistených porušení a na ich následky.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. Nesúhlasil so závermi žalovaného ako odvolacieho orgánu, s jeho postupom a rozhodnutím, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že k nevyplateniu miezd zamestnancom došlo v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti žalobcu, pretože mu odberatelia nevyplatili splatné faktúry. V čase vykonávania inšpekcie práce bola už začatá reštrukturalizácia žalobcu, následne schválený reštrukturalizačný plán, v ktorom sú prísne kritéria pre žalobcu a ich nesplnenie by malo za následok vyhlásenie konkurzu. Všetky finančné prostriedky boli prísne sledované dozorným správcom a sú presne rozvrhnuté na obdobie siedmych rokov a uložená pokuta by mohla ohroziť plnenie tohto reštrukturalizačného plánu. Vzhľadom na tieto skutočnosti začatie správneho konania proti žalobcovi považuje za neúčelné, keďže žalovaný vedel, že zamestnanci si v reštrukturalizačnom konaní prihlásili svoje pohľadávky. Pokuta 700 € mala byť prvostupňovým správnym orgánom prihlásená do reštrukturalizačného konania v zmysle § 121 ZoKR a keďže nebola prihlásená, pohľadávka zanikla. Zdôraznil, že sám správny orgán v odôvodnení rozhodnutia poukázal, že „nedostatky preukázane existovali a vznikli ešte v období predchádzajúcom vstupu spoločnosti do reštrukturalizácie“.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na skutkové a právne zistenia uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, zvlášť poukázal na to, že pokuta za zistené porušenie povinnosti sa považuje za uloženú až právoplatnosťou preskúmavaného rozhodnutia a to dňa 31.08.2011, teda okamihom jej vzniku.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu vo veci uloženia pokuty vo výške 700 € podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona o inšpekcii práce), ktorý kontrolou zameranou na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov zistil, že žalobca porušil povinnosť poskytnúť zamestnancom T. A., P. F. a Q. T. za vykonanú prácu časť zúčtovaných miezd za mesiac 12/2009 a celé sumy zúčtovaných miezd za mesiace 1/2010 až 4/2010. Uvedené mal nepochybne preukázané pri výkone inšpekcie práce v období od 07.06.2010 do 17.06.2010, o výsledku ktorej vypracoval protokol zo dňa 16.06.2010. Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 17.06.2010, v ktorom uviedol, že nedostatok zistený pri výkone inšpekcie práce uznávajú, avšak nariadenie termínu odstránenia do 30 dní nemôžu splniť, nakoľko žalobca od 15.06.2010 má súdom povolenú reštrukturalizáciu.
Vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania poukázal žalobca aj správca žalobcu na to, že z ust. § 121 ZoKR a z komentára k § 121 tohto zákona vyplýva, že zamestnanci si mali svoje pohľadávky z titulu nevyplatenej mzdy prihlásiť do reštrukturalizačného konania prihláškou v zákonom stanovenej lehote, čo aj urobili (pripojený odpis Konečného zoznamu pohľadávok). Tiež poukázali na to, že ak by žalobca v reštrukturalizácii vyplatil mzdu zamestnancom dopustil by sa právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok podľa výroku č. 5 písm. h) uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 3R/1/2010-112 o povolení reštrukturalizácie, ako aj zločinu zvýhodňovania veriteľa podľa §
240 Trestného zákona, preto vzhľadom na tieto skutočnosti je oznámenie o začatí správneho konania podľa ich názoru nezákonné a nesprávne, preto žiadali toto konanie zastaviť.
Tieto skutočnosti tvoria aj základ žalobných námietok, pre ktoré žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku a kolektívne vyjednávanie.
Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom a druhom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur.
Podľa § 19 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
d) opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 130 ods. 2 prvá veta Zákonníka práce, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.
Podľa § 130 ods. 4 Zákonníka práce, mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak.
Podľa § 130 ods. 8 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný po vykonaní zrážok podľa § 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada, alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takomto postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných
prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.
Podľa § 116 ods. 4 ZoKR v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu.
Podľa § 120 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
Podľa § 120 ods. 2 ZoKR pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.
Podľa § 121 ods. 1 ZoKR prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
V reštrukturalizácii majú veritelia právo na uspokojenie svojej pohľadávky v súlade so schváleným reštrukturalizačným plánom. Toto právo nadobudnú len, ak svoje pohľadávky prihlásia riadne a včas. Márnym uplynutím zákonnej lehoty 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie právo uspokojiť sa podľa reštrukturalizačného plánu zaniká, na takúto pohľadávku sa v reštrukturalizácii neprihliada. V prípade schválenia plánu súdom sa právo veriteľa významným spôsobom zoslabí, jeho pohľadávka sa stane nevymožiteľnou (§ 155 ods. 2 ZoKR). Ten istý následok nastane aj v prípade, že prihláška nie je podaná stanoveným spôsobom a so stanovenými náležitosťami. V dôsledku zmeškania lehoty, alebo podania vadnej prihlášky sa veriteľ nestane ani účastníkom reštrukturalizačného konania. Prihlásiť je potrebné všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, a to aj v prípade, že ku dňu povolenia reštrukturalizácie ešte nie sú splatné (komentár k § 121 ZoKR).
Z uvedeného vyplýva, že do reštrukturalizačného konania je potrebné prihlásiť všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, a to aj v prípade, že ku dňu povolenia reštrukturalizácie ešte nie sú splatné.
V danom prípade je predmetom konania preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu o uložení pokuty vo výške 700 € za porušenie pracovnoprávnych predpisov, ku ktorému nepochybne došlo, čo v celom správnom konaní žalobca vôbec nepopieral. Vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu, ale aj v žalobe sa žalobca zameral len na spôsob úhrady tejto sumy, či na spôsob, akým sa majú svojich nárokov ( mzdy ) domáhať jeho zamestnanci. Preskúmavané rozhodnutie sa však týka uloženia sankcie žalobcovi za nevyplatenie miezd svojim zamestnancom za obdobie 12/2009 a 1/2010 až 4/2010 podľa ustanovení § 118 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 2, 4, 8 Zákonníka práce.
Žalobca ako zamestnávateľ bol povinný zaplatiť zamestnancom mzdu do konca nasledujúceho mesiaca (mzda za posledný mesiac 4/2010 bola splatná do 31.05.2010), túto svoju povinnosť však nesplnil. Zo strany žalobcu teda došlo k porušeniu pracovnoprávnych predpisov (Zákonníka práce), preto v súlade so zákonom o inšpekcii práce (§ 19 ods. 2 písm. a/) postupoval správny orgán, ak uložil žalobcovi pokutu vo výške 700 €.
Skutočnosť, že reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi bolo začaté uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 3R/1/2010-109 zo dňa 02.06.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.06.2010 a uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 08.06.2010 č.k. 3R 1/2010-112, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.06.2010 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu, nič nemení na tom, že nevyplatením mzdy zamestnancom za obdobie 12/2009 a 1/2010 až 4/2010 žalobca porušil a nesplnil si povinnosti podľa Zákonníka práce ešte pred jeho vstupom do reštrukturalizácie, čo správne konštatovali správne orgány a s čím sa v celom rozsahu stotožnil aj krajský súd. Súd považuje za potrebné uviesť, že správny orgán si pokutu za zistené porušenie povinnosti mohol voči žalobcovi uplatniť až právoplatnosťou preskúmavaného rozhodnutia, a to dňa 31.08.2011, teda okamihom jej vzniku. Z tohto dôvodu si ju žalovaný nemohol prihlásiť ako pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní podľa § 121 ods. 1 ZoKR v zákonnej lehote do 15.07.2010.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.