Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoE-128-2012.pdf
PDF · 87.13 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/128/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému
O.. D. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX T. T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, so sídlom Exekútorského úradu Obrancov mieru 874/3, 962 12 Detva, pod sp. zn. EX 120/07, o vymoženie pohľadávky vo výške 130,78 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/141/2007-19 zo dňa 4.3.2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.
Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 75,66 € v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia z r u š u j e a vracia vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zastavil. Súd rozhodol o zastavení exekúcie v nadväznosti na ustanovenia § 52 ods.1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zároveň pri posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad podľa Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993 (ďalej len „smernica“). Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 19.10.2005 posúdil ako spotrebiteľský a pri právnom posúdení tohto vzťahu aplikoval vnútroštátnu právnu úpravu spotrebiteľských vzťahov a aj Smernicu Rady 93/13/EHS. Uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Dodávateľ v nej dokonca uviedol konkrétny rozhodcovský súd, ktorý by výlučne spory rozhodoval, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Súd uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného, čo je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na súdoch, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného
vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, exekučný súd mal za to, že v danej veci boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pretože exekútor plnenie ešte nevymohol a povinnosť súdu postarať sa o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali, trvá permanentne počas celého exekučného konania. Následne súd s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodol o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 75,66 €, nakoľko zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, ktorý sa domáhal vedenia exekúcie bez náležitého exekučného titulu. O výške trov exekúcie súd rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Pokiaľ ide o tvrdenia súdu opierajúce sa o Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, oprávnený uviedol, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire, t.j. v rámci „európskeho práva“ majú len nepriamu záväznosť. Pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho poriadku. V danom prípade bola predmetná smernica do právneho systému SR implementovaná a slovenský súd ju preto nemôže používať ako prameň práva. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, oprávnený s poukazom na jej dojednanie obsiahnuté v bode 17. VPPÚ uviedol, že spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby podanej v súlade s ustanoveniami O.s.p. Z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov, rozhodcovská doložka má charakter voliteľnej doložky, keď ktorákoľvek strana sporu môže svojim návrhom založiť právomoc buď všeobecného súdu, alebo súdu rozhodcovského. Oprávnený poukázal aj na skutočnosť, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme ako aj na to, že povinný bol počas rozhodcovského konania nečinný. Vzhľadom na písomný charakter konania pred Stálym rozhodcovským súdom považuje tak za právne irelevantné, či bydlisko alebo sídlo jednej zo sporových strán je od sídla súdu vzdialené, podmienky prípravy na proces sú pre sporové strany vždy rovnaké. Poukázal na to, že podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. písm. r/ Občianskeho zákonníka. Má za to, že z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov, preto sa odvolateľ nestotožňuje s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Uviedol, že prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre dodávateľa úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Pritom je zrejmé, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Oprávnený zdôrazňuje naviac, že v zmysle príslušnej Smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. V danom prípade však nejde o ad hoc rozhodcovské konanie bez príslušného právneho podkladu, ale prebiehalo plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej namietal, že súladnosť exekučného titulu so zákonom bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Má za to, že predmetná exekúcia prebieha v súlade s platnými právnymi predpismi a nestotožnil sa ani s priznanými trovami exekúcie súdneho exekútora. Poukázal na to, že v priebehu exekúcie bola v prospech oprávneného vymožená iba jedna platba a to dňa 11.1.2008 vo výške 89,62 € a nie 217,16 €. Žiada preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Povinný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/141/2007-19 vo veci zastavenia exekúcie súhlasí.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a vo výroku o trovách exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.
Exekučný súd počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu vedenia exekúcie) je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého sa exekúcia vedie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Ani vydané poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata- veci už raz právoplatne rozhodnutej a to predovšetkým z dôvodu, že poverenie udelené súdnemu exekútorovi nemá charakter súdneho rozhodnutia. Keďže exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie, pokiaľ ide o námietku prípustnosti skúmania obsahových náležitostí rozhodcovského rozsudku, je nevyhnutné okrem už uvedených ustanovení Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej Zákon o rozhodcovskom konaní). Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor požiadal dňa 28.2.2007 exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým bol Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 3384/06 zo dňa 17.8.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.9.2006 a vykonateľnosť dňa 14.9.2006. Z daného rozhodnutia vyplýva, že rozhodcovský súd uložil povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 130,78 € spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 120,83 € od 25.3.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 89,52 €.
Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 19.10.2005, ako aj Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.
Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17. Všeobecných podmienok poskytovania úveru, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto
dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Všeobecných obchodných podmienok v rozhodcovskej doložke je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Odvolací súd sa v tejto súvislosti poukazuje aj na množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Z uvedeného záveru potom súdu vyplýva povinnosť nezákonne vedenú exekúciu ex offo zastaviť.
Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Súd po tom, čo exekúciu zastavil, pokiaľ rozhodoval o trovách zastavenej exekúcie, správne vyhodnotil procesné zavinenie oprávneného, ktorý sa nezákonne domáhal vedenie exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Súdny exekútor však vo vyúčtovaní trov exekúcie uviedol, že „trovy exekučného konania vo výške 125,88 € sme si zadržali z vymoženej sumy. Žiadame Okresný súd v Banskej Bystrici, aby vydal uznesenie o zastavení exekučného konania.“ Z uvedeného má odvolací súd za preukázané, že ak by okresný súd v rozhodnutí o zastavení exekúcie samostatným výrokom uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, tomu by vznikol nový exekučný titul na ich opätovné vymáhanie, hoci on už si trovy exekúcie v konaní uspokojil z vymoženej sumy. Preto by mal prvostupňový súd v ďalšom konaní na základe vyžiadaného exekučného spisu zistiť, aká suma bola v konaní skutočne vymožená, keďže súdny exekútor si uplatnil odmenu z vymoženej sumy 217,16 € a oprávnený v odvolaní uviedol, že bola vymožená dňa 11.1.2008 iba suma 89,62 €. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie zohľadní aj súdnym exekútorom uvedenú skutočnosť, že sumu 125,88 € si zadržal z vymoženej sumy, teda o trovách exekúcie nežiadal ani rozhodnúť.
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu vo výroku o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a vo výroku o povinnosti oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 75,66 € v lehote 3 dní podľa ustanovenia § 219 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom X:X.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.