Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8C-139-2011.pdf
PDF · 175.1 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/139/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci žalobkyne P. S., N.. XX.X.XXXX, A. A. X, K., právne zastúpenej JUDr. Radomírom Jakabom PhD., so sídlom Bočná 10, Košice proti žalovanej Obci Slovinky, Slovinky 58, Slovinky, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Strižovským - advokátom, AK, Starosaská 11, Spišská Nová Ves o zaplatenie sumy 3.453,21 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 3.453,21 Eur a na účet právneho zástupcu žalobkyne Advokátska kancelária JUDr. Radomír JAKAB, PhD. trovy právneho zastúpenia vo výške 1805,37 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.7.2011 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 3.453,21 Eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodňovala tým, že v januári 2009 bola jej matke diagnostikovaná alzheimerova choroba s agresívnym a prudkým nástupom. Z tohto dôvodu bola žalovaná požiadaná, aby vydala rozhodnutie o odkázanosti jej matky na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Na základe tejto žiadosti vydala žalovaná rozhodnutie o tom, že p. S. K. je odkázaná na sociálnu službu v zariadení pre seniorov a dosiahla VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 28.5.2009. Žalovaná, v rozsahu svojej pôsobnosti, mala povinnosť, ak je život a zdravie osoby vážne ohrozený, inak do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o uzavretie zmluvy o poskytnutí sociálnej služby obci, zabezpečiť poskytnutie sociálnej služby. Žiadosť W.. K.Ľ. o uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bola žalovanej doručená dňa 23.6.2009, avšak doposiaľ žalovaná poskytnutie služby matke žalobkyni nezabezpečila. Zdravotný stav matky žalobkyne bol tak závažný, že si vyžadovala neustálu starostlivosť na profesionálnej úrovni. Dňa 3.9.2009 preto žalobkyňa, namiesto žalovanej uzavrela s poskytovateľom sociálnych služieb zmluvu o poskytnutí finančného príspevku. Od 3.9.2009 je matka žalobkyne umiestnená v zariadení pre seniorov v Šugove a za každý deň uhrádza namiesto žalovanej sumu 10,37 Eur. Doposiaľ uhradila celkovú sumu 3.453,21 Eur. Listom zo dňa 5.8.2010 požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, avšak napriek tomu, že žiadosť podala dňa 20.8.2010 v zákonom stanovenej lehote 6 mesiacov a ani po nej nemala žalovaná na prerokovaní tejto škody a riešení vzniknutej situácie záujem.
Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že už dva roky nemá žalovaná snahu riešiť spor a nevyvinula žiadnu aktivitu, aby minimalizovala dopady spojené so svojou nečinnosťou. Poukázal na to, že žalovanou vydané rozhodnutie, ktorým zrušila, na protest prokurátora č. Pd 2/10 - 3 zo dňa 13.1.2010, svoje rozhodnutie, nikdy nebolo doručené matke žalobkyne pani K. do vlastných rúk, i keď mala vedomosť o tom, kde sa pani K. zdržiava. Uvedená zásielka jej mala byť doručená do vlastných rúk, pretože išlo o dôležitú písomnosť a žalobkyňa byt tak mala možnosť využiť opravné prostriedky. Keďže jej nebolo zrušujúce rozhodnutie doručené, je právoplatné a vykonateľné pôvodné rozhodnutie, ktoré je záväzné pre obe strany. Žalovaná v tomto prípade mala povinnosť bezodkladne konať a poskytnúť matke žalobkyne sociálnu službu, čo neurobila. Poukázal na to, že zmluva o poskytovaní finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby uzavretá medzi KSK a KONTAKTOM, n.o. predložená žalovanou je len vzorovou zmluvou, takže je irelevantná tvrdenie žalovanej, v akom zariadení sa mali služby vykonávať, tobôž ak matka žalobkyne v tejto zmluve nefiguruje. Žalovaná mala povinnosť zabezpečiť pani K. v ústave pre seniorov sociálne služby a tiež povinnosť platiť finančný príspevok. Zo zákona o sociálnych službách vyplýva plnenie dvoch príspevkoch. Jeden príspevok ( na úhradu za sociálnu službu ) hradí samotný prijímateľ služby, ktorým je v danom prípade matka žalobkyne ( v zmysle § 72 a nasl. zákona o sociálnej službe a ak by táto nemala dostatok finančných prostriedkov, hradila by to žalobkyňa) a potom ide o príspevok na prevádzku poskytovanej služby, ktorý má platiť žalovaná ( v zmysle § 75 zákona o sociálnej službe) a práve uhrádzanie tohto príspevku za obdobie 9/2009 - 7/2010 žalobkyňa požaduje. Nejedná sa o finančné prostriedky spojené so stravovaním ale s uhrádzaním služieb spojených s obsluhou. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava k žiadosti o usmernenie k zák. č. 448/2008 o sociálnych službách uvádza, že obec ako samosprávny kraj má poskytnúť služby a zabezpečiť poskytovanie sociálnych služieb. Poukázal na vyjadrenie prokurátora z júla 2010, z ktorého vyplýva, že zo strany starostu obce doposiaľ nedošlo k vybaveniu protestu prokurátora. Starosta obce pritom mal rozhodnúť už dňa 12.2.2010, takže rozhodnutie zrejme nebolo v ten deň vydané, pokiaľ prokurátor, ktorý bol v júli 2010 na šetrení, takéto rozhodnutie ešte k dispozícii nemal. Na internetovej stránke Obce Slovinky sú ďalšie 2 zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, z ktorých vyplýva, že jednej obyvateľke obec zabezpečila službu deň po podaní žiadosti alebo v ten istý deň a v druhom prípade vybavila žiadosť už do 3 týždňov, čo vyplýva z článku 2 ods. 3 predmetnej zmluvy. Vo vzťahu k matke žalobkyne nedošlo k zabezpečeniu sociálnej služby ani v priebehu 2 rokov. Európsky súd pre ľudské práva sa vyjadroval k tomu, čo má byť považované za primeranú lehotu na vybavenie žiadosti. Poukázal na aktívnu legitimáciu žalobkyne v spore, na skutočnosť, že žalobkyňa svojim konaním zamedzila vzniku ešte väčších škôd tým, že plnila za žalovanú, čiže v zmysle § 415 a § 419 Občianskeho zákonníka postupovala v rámci všeobecných ustanovení s tým, že zákon č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje, aby účastníkom konania bola v danom prípade matka žalobkyne, ale samotná žalobkyňa. Nárok žalobkyni je dôvodný aj z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa obohatí ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Poukázal na to, že žalobkyňa sa domáha úhrady finančného príspevku pri odkázanosti v zmysle § 75 a § 76 Zákona o sociálnych službách v spojení s prílohou č. 5. Výška škody je vyčíslená tak, že sa jedná finančný príspevok, ktorý platila žalobkyňa neziskovej organizácii. Protest prokurátora považoval za neodôvodený z toho dôvodu, že k žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu sa nevyžaduje čestné prehlásenie o majetkových pomeroch. V zmysle § 74 ods. 3 písm. e/. zákona o sociálnych službách sa zdokladovať majetkové pomery vyžaduje až pri podaní žiadosti o uzavretie zmluvy, čo matka žalobkyne urobila. Uviedol, že došlo k duplicitnému vydaniu rozhodnutia starostom obce, čo bolo spôsobené zrejmou nesprávnosťou prvého rozhodnutia, teda sa nejedná o 2 samostatné rozhodnutie. Považoval za diskriminačné ak obec zabezpečovala, neskôr ako bola podaná žiadosť pani K., službu inému občanovi bez toho, aby takúto službu nezabezpečila aj pani K.. Tvrdil, že nesprávny úradný postup na strane žalovanej spočíval v jeho nečinnosti. Bolo vydané žalovanou rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, ktoré je doposiaľ právoplatné. Následne bola podaná žiadosť matkou žalobkyne o uzavretie zmluvy o poskytnutí sociálnej služby, ktorá mala všetky náležitosti v zmysle zákona a ktorá do súčasnej doby nebola žiadnym spôsobom vybavená. V dôsledku tohto postupu došlo na strane žalobkyne ku škode, ktorá bola riadne vyčíslená. Škoda spočíva vo výške finančného príspevku odkázanosti, ktorý by bola povinná uhrádzať obec, ak by nebola nečinná. Existuje teda príčinný vzťah medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom, takže ak by obec nebola nečinná, žalobkyni by nevznikla žiadna škoda. Vzhľadom k tomu, že Helena Karoľová nebola schopná sama zabrániť tejto škode, z dôvodu nedostatočných príjmových pomerov, ktoré už boli skonzumované úhradou pre domov dôchodcov, musela nevyhnutne zakročiť jej dcéra - žalobkyňa v záujme ochrany života a zdravia S.O. K.. Pokiaľ obrana žalovanej spočívala v tom, že jej nebola doručená zmluva o úhrade finančného príspevku, poukázal na to, že samotný starosta obce potvrdil vo svojej výpovedi, že sa mal stretnúť, za účelom uzavretia zmluvy, so štatutárnym orgánom neziskovej organizácie. Rovnako vo výpovedi žalovanej bolo konštatované, že návrh zmluvy mu bol predložený zamestnankyňami úradu. Nárok žalobkyne je odôvodnený aj z dôvodu bezdôvodného obohatenia, pretože žalobkyňa v tomto prípade plnila povinnosť za žalovanú. Keďže iná možnosť ochrany neexistuje, neposkytnutie ochrany zo strany súdu by spôsobovalo odmietnutie spravodlivosti justíciu.
Súd vydal dňa 12.8.2011 platobný rozkaz č. 5Ro 158/2011 - 23, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podala žalovaná odpor s odôvodnením. Dôvodom podania odporu bola skutočnosť, že žalobkyňa nemá dostatok aktívnej legitimácie, pretože účastníkom konania o poskytovaní sociálnych služieb je matka žalobkyne, ktorej bolo vydané dňa 28.5.2009 rozhodnutie, že je odkázaná na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. V ten istý deň bolo tiež vydané rozhodnutie pre matku žalobkyne, že je odkázaná na sociálnu službu v zariadení opatrovateľskej služby. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.5.2009. Zmluva o poskytovaní finančného príspevku, ktorá bola uzavretá dňa 3.9.2009 s poskytovateľom sociálnej služby síce podpísala žalobkyňa, ale účastníčkou konania bola jej matka, lebo jej sa poskytuje sociálna služba. Okresný prokurátor v Spišskej Novej Vsi pod č. k. Pd 1/10 - 3 zo dňa 13.1.2010 a pod číslom Pd 2/10 - 3 zo dňa 13.1.2010 podal protest proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 28.5.2009 z dôvodu, že uvedené rozhodnutia sú v rozpore so zákonom. Na základe rozhodnutia prokurátora žalovaná svoje rozhodnutia č. 01/2009 zo dňa 28.5.2009 zrušila rozhodnutím č. 01/2010 zo dňa 12.2.2010 a 01/2009 zo dňa 28.5.2009 zrušila rozhodnutím č. 02/2010 zo dňa 12.2.2010. Keďže matka žalobkyne je umiestnená u poskytovateľa sociálnych služieb, ktorý má uzavretú zmluvu o poskytovaní finančného prostriedku s KSK, celé financovanie sociálnych služieb sa zabezpečuje z finančných prostriedkov KSK Košice. Nakoľko žalovaná neuzavrela zmluvu s poskytovateľom sociálnych služieb o poskytovaní finančného príspevku, nie je povinná znášať náklady žalobkyne. Žalovaná namietala aj svoju pasívnu legitimáciu v spore s poukazom na ustanovenie § 72 ods. 8 z. č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.
Žalobkyňa k odporu podanému žalovanou zaslala písomne vyjadrenie v ktorom poukázala na existenciu dvoch rozdielnych rozhodnutí žalovanej o odkázanosti jej matky. Jej matka nemá doposiaľ v rukách rozhodnutie žalovanej, ktorým zrušil svoje pôvodné rozhodnutie a preto buď naďalej platí pôvodné rozhodnutie žalovanej alebo ak žalovaná preukáže, že zrušujúce rozhodnutie bolo matke žalobkyni oznámené, žalovaná mala rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote aj o žiadosti matky žalobkyne podanej dňa 26.5.2009, ktorou sa dožadovala posúdenia svojej odkázanosti na sociálnu službu o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté. Žalovaná nevydaním rozhodnutia o žiadosti matky žalobkyne o posúdení jej odkázanosti na sociálnu službu a neuzavretím zmluvy o poskytnutí sociálnej služby dopustila sa neprípustného konania a v právnej úprave príkro odporujúcim prieťahom v konaní. Nečinnosť žalovanej bola jediným dôvodom pre ktorý bola žalobkyňa nútená zabezpečiť potrebnú kvalifikovanú starostlivosť svojej matke uzavretím zmluvy s prevádzkovateľom zariadenia pre seniorov. Poukázala na svoju aktívnu legitimáciu v spore v zmysle § 14 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. ako aj na pasívnu legitimáciu žalovanej v spore s poukazom na ustanovenie § 80 písm. e) bod 2 zákona o sociálnych službách a ustanovenie § 39 zákona o sociálnych službách.
Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že dňa 3.1.2009 sa jej matke akútne zhoršil zdravotný stav. Doktorka ju upozornila, že u matky prepukla alzheimerova choroba. Keďže nebývajú so súrodencami v mieste bydliska matky, boli touto situáciou zaskočení, pretože dovtedy chodili ku matke len občas pomáhať, nakoľko bola sebestačná. Sestra zobrala matku do nemocnice v Bratislave, aby si preverili jej zdravotný stav. Diagnóza bola potvrdená a lekár im doporučil, aby sa o matku postarali tak, aby jej zabezpečili 24 hodinovú starostlivosť. Zašla na VÚC, kde bola informovaná, že všetky kompetencie prešli na obce, aby sa obrátila na obec. Keďže zdravotný stav matky sa neupravoval, dohodla si telefonicky stretnutie so starostom obce. Vo VÚC bola upozornená, že zákon sa zmenil a môžu byť s tým problémy, keďže sa presunuli právomoci na obec. Zabezpečila si potvrdenia o zdravotnom stave matky, vypísala žiadosť o poskytnutie služieb a tiež výpis zo sociálnej poisťovne o výške dôchodku. Starosta obce jej telefonicky oznámil, že posúdil jej žiadosť tak, ako prisľúbil. Matka sa vzdala práva na odvolanie, takže rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zistila, že u poskytovateľa služieb nie sú voľné miesta a preto bola nútená obrátiť na neziskové organizácia. Osobne tieto zriadenia navštívila, vedela, že výška príspevku je vo všetkých zariadeniach rovnaká. Dohodli sa so starostom, že ona bude hľadať zariadenie, pretože obec na to nemala čas a žalovaná uzavrie s touto organizáciou zmluvu. Žiadosť znela na umiestnenie v domove pre seniorov, avšak došlo k chybe zo strany žalovanej, takže bolo vydané chybné rozhodnutie a muselo sa vydať opravné rozhodnutie. Preto druhé rozhodnutie má presne to isté číslo ako prvé. Doniesla starostovi aj vzorovú zmluvu, aby si ju naštudoval. Keď starosta videl výšku príspevku uvedeného v zmluve, povedal, že obec na to nemá peniaze. Odvtedy už s ňou nekomunikoval. Mala snahu o stretnutie, avšak k žiadnemu riešeniu nedošlo, pričom právny zástupca žalovaného sa oháňal Zákonom o rodine s tým, že si to má riešiť sama. Starosta sa prestal zaujímať o zdravotný stav svojej občianky, takže boli podstatné peniaze a nie občan. Pani K. bola pre obec dobrá len vtedy, keď mala platiť na základe výmeru za smeti a tento výmer jej bol doručený doporučene. Diagnóza jej matky je náročná na to, že sa jej musí vytvoriť vhodné prostredie, aby nedošlo k ohrozeniu jej života. Žalovaná strana vedela, že sa jedná o umiestnenie jej matky v neziskovej organizácii Kontakt. Tvrdila, že mala ústnu dohodu so starostom, že si vzorovú zmluvu preštuduje a keď bude mať cestu do Košíc, tak že sa stretne so štatutárnym zástupcom neziskovej organizácie Kontakt. Keď podávala žiadosť o poskytnutie sociálnej služby pre matku, k tejto žiadosti o posúdení odkázanosti sa ako príloha nepredkladalo čestné vyhlásenie o majetkových pomeroch, toto sa prikladalo iba pri žiadosti o poskytnutie sociálnej služby, čo aj urobila. Postupovala presne podľa pokynov VÚC, kde jej bolo povedané, kedy a kde má doložiť matka toto čestné vyhlásenie. Keďže podala len jednu žiadosť o posúdenie odkázanosti o sociálnu službu, malo byť vydané len jedno rozhodnutie, druhé rozhodnutie, ktoré bolo žalovanou stranou vydané bolo urobené z toho dôvodu, že žalovaná mala k dispozícii vzor takéhoto rozhodnutia a omylom v tomto rozhodnutí uviedla iné ustanovenie zákona. Žiadne zrušené rozhodnutie do dnešného dňa ona ani jej matka neobdržali. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ju usmernilo v tom zmysle, že ak obec nekoná tak, ako by mala, že má uzavrieť zmluvu ona s tým, že potom sa má obrátiť na súd a žiadať o vyplatenie sumy zo strany obce. Poradila starostovi, aby sa skontaktoval s MPSVR, kde sa riešili takéto prípady s tým, že nie je možné, aby obec vydala rozhodnutie o odkázanosti jej matky a uviedla, že sa jedná o šiesty stupeň odkázanosti a potom vo veci nekonala. Od januára do augusta 2009 spolu so sestrami matku opatrovali, ale potvrdilo sa im to, že jej choroba má také špecifiká a vyžaduje si podmienky, ktoré jej oni nedokážu zabezpečiť. Vzhľadom na to, aby ochránili zdravie svojej matky, tak po konzultácii s VÚC pristúpila k tomu, že uzavrela zmluvu s neziskovou organizáciou. Faktom je, že aj keď obec nemala finančné prostriedky, zo štátnych zdrojov ministerstvo posielalo peniaze do rozpočtov. Vyslovene sa pýtala starostu, či keďže je voľné miesto v N. O. Kontakt a poskytovateľa si vyberá klient, či to môže byť aj táto organizácia, starosta s tým súhlasil a boli vo fáze, že sa mala uzavrieť zmluva medzi obcou a poskytovateľom služieb. Finančný príspevok platila na základe faktúry. Ročne dostávala vyúčtovanie nákladov. Žiadnu inú sumu N. O. Kontakt neplatila, platí len finančný príspevok na základe zmluvy, ktorú predložila súdu. Jej matka uzavrela s N. O. Kontakt zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb. Ide o sumu 9,- Eur za každý začatý deň a platí príplatky za lieky. Finančný príspevok používa Kontakt na účely ako je uvedené v zmluve. Pokiaľ ide o finančný príspevok, ktorý mala platiť obec, tento je rovnaký pre všetky obce a ona ho naďalej riadne uhrádza. Správny postup starostu mal byť taký, že starosta mal potom, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie odkázanosti a bola podaná žiadosť o uzavretie zmluvy, ponúknuť im zariadenie, kde by bolo vhodné umiestniť jej matku, uzatvoriť zmluvu a platiť finančný príspevok. Starosta jej povedal, že obec nemá takéto zariadenia a bude rád, keď ona obehá všetky takéto zariadenia a dá mu vedieť. Výška finančného príspevku je všade rovnaká, závisí len od stupňa odkázanosti. Pokiaľ sa žalovaná domnievala, že mal v tejto veci rozhodovať VÚC, mala ju poslať so žiadosťou na VÚC, ale VÚC ju usmernilo v tom zmysle, aby sa obrátila na obec. Ona postupovala v zmysle zákona o sociálnych službách a obec mala tiež tento zákon dodržiavať, keďže v prvom rade je človek, pričom jej matka nie je schopná žiť bez cudzej starostlivosti a musí žiť v prostredí, v ktorom je všetko prispôsobené jej zdravotnému stavu, inak je ohrozená na zdraví.
Právny zástupca žalovanej uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, ktoré vyjadril v odpore, podanom po vydaní platobného rozkazu. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej strany v spore, keďže žalobkyňa sa domáha od žalovanej náhrady finančných prostriedkov, ktoré uhrádza neziskovej organizácii ona. Poukázal na ustanovenie § 72 ods. 9 Zákona o sociálnych službách, z ktorého vyplýva, že ak prevádzkovateľ nemá dostatok finančných prostriedkov môže uzavrieť zmluvu aj s inou osobou, pričom v ustanovení § 72 ods. 10 citovaného zákona táto povinnosť prechádza na rodičov a na deti. Zmluvu, ktorú uzavrela žalobkyňa uzavrela v súlade s týmto ustanovením a teda nevzniklo žalobkyni žiadne právo žiadať od žalovanej uhrádzanie nákladov spojených s tým, že v tomto zariadení je umiestnená matka žalobkyne. Súdu bola predložená žalovanou stranou aj zmluva medzi VÚC a neziskovou organizáciou KONTAKT, pričom je tu vyčíslená finančná čiastka pre 16 fyzických osôb. Poukázal na to, že matka žalobkyne splnila podmienky na to, aby bola umiestnená v špecializovanom zariadení, keďže stupeň jej odkázanosti bola VI. a podľa znaleckého posudku sa jednalo o Alzheimerovu chorobu. Spĺňala teda podmienky na to, aby jej žiadosť, smerovala do špecializovaného zariadenia a nie do zariadenia pre seniorov. Doposiaľ nebola žalovanej strane predložená zmluva, z ktorej by vyplynulo, že pani K. a KONTAKT n.o. sú zmluvnými partnermi a nie sú jej známe ani náklady, aké sú vynaložené na služby v tejto organizácii. Napádal pasívnu legitimáciu žalovanej v spore, nakoľko medzi žalovanou a neziskovou organizáciou doposiaľ žiadna zmluva uzavretá nebola. Zo zmluvy, ktorú uzavrela žalobkyňa s organizáciou Kontakt vyplýva, že finančný prostriedok je poskytovaný z jej strany vo výške 10,37 Eur, čo činí 310,10 Eur mesačne, pričom táto výška sa zhoduje aj s výškou, aká je poskytovaná organizácii Kontakt KSK, pretože na mesiac to vychádza na 1 osobu 310,99 Eur. Tiež poukázal na skutočnosť, že ani VÚC nemôže poskytovať vyšší príspevok na stravu, pričom zo zmluvy, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovanou stranou vyplýva, že pokiaľ ide o stravu, uhrádza žalobkyňa sumu 1,59 Eur. V ustanovení zákona o sociálnych službách § 72 ods. 5 zákona o sociálnych službách je vyšpecifikované, za akú úhradu môže finančný príspevok byť poskytnutý. Ak sa namieta zo strany žalobkyne, že žalovaná porušila ustanovenie § 8 Zákona o sociálnych službách, poukázal na skutočnosť, že v zákone nie je citovaná ani striktne uložená povinnosť žalovanej poskytnúť finančný príspevok. Táto povinnosť žalovanej nie je daná obligatórne a teda žalovaná nemala zákonom stanovenú povinnosť poskytnúť finančný príspevok. Žiadal, aby žalobkyňa predložila zmluvu, ktorú má uzavretú matka žalobkyne pani Karoľová s neziskovou organizáciou KONTAKT.
Starosta obce V. W., nepoprel, že potom ako rozhodol prokurátor, nedošlo k dodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia pre matku žalobkyne, ale podľa neho nezisková organizácia Kontakt sa s obcou žiadnym spôsobom nekontaktovala. Pokiaľ ide o ďalšie dve zmluvy, týkajúce sa pani Ž. a pani T., jedná sa o osoby, o ktoré nemajú príbuzných, ktorí by sa mohli postarať o ich umiestnenie. Domnieval sa, že obec, ak má poskytnúť peniaze, mala by mať aj právo určiť, kde má byť žiadateľka umiestnená. Rodina p. K.Á. má finančné prostriedky, aby sa mohla postarať o menovanú. Faktom je, že p. K. v obci žila a bolo potrebné umiestniť ju v zariadení a tiež je pravda, že vydal dve rozhodnutia. Bol to prvý prípad, potom, ako prišiel do platnosti zákon na základe ktorého žalovanej vyplývala povinnosť poskytovať finančné prostriedky. Bránil sa tým, prečo by mala platiť obec a rodina žiadateľky nič. Nepoprel, že obec mala umiestniť žiadateľku do zariadenia aj uzavrieť zmluvu. Je si vedomý, že zrušením rozhodnutia nebolo celé konanie ukončené, ale on konanie za ukončené považoval. Ďalšie rozhodnutia obec nevydala, takže oba dva rozhodnutia sú stále platné. Nepoprel, že platia aj preto že zrušené rozhodnutia neboli doručené žiadateľke doporučenou poštou. Okrem toho, žalovaná zásielky doručovala žiadateľke na adresu jej trvalého bydliska. Podotkol, že v danom prípade ako aj v iných prípadoch má obec uhrádzať len ekonomicky oprávnené náklady. Snažia sa zabezpečovať službu cez Domov dôchodcov v Nálepkove a Spišskej Novej Vsi. Vždy v konkrétnom prípade uzatvára žalovaná s týmito domovmi dôchodcov zmluvy a tiež obec uhrádza týmto zariadeniam v priemere do 300,- Eur na jedného klienta mesačne. Príspevok uhrádza 2 občanom. Obec sa nebránila umiestneniu menovanej v zariadení, len chcela aby aj rodina prispievala. Pani Rybárova bola na tom horšie, pretože nemala finančné ani rodinné zázemie. Je pravdou, že vlastní rodinný dom, tak isto ako matka žalobkyne. Nechápal, prečo by mala obec príspevok platiť, pokiaľ si zariadenie vyberie žiadateľka sama, avšak priznal, že obec vlastné zariadenie pre seniorov nemá. Neskôr uviedol, že bola snaha pomôcť žalobkyni, avšak zlom nastal vtedy, keď doniesla vzor zmluvy, kde bola uvedená finančná čiastka, ktorá sa mala hradiť mesačne žalovanou stranou. Nepoprel, že nebol problém aby šiel do Košíc uzavrieť zmluvu s N.O. Kontakt, ale v tom čase ešte nevedel výšku platby. Bolo to v dobe, kedy obce nemali žiadne inštrukcie ako majú postupovať. Jednalo sa o prvý prípad od nadobudnutia účinnosti zákona o sociálnych službách. Predtým žiadne školenia k tomuto zákonu nemali. Štát preniesol kompetencie na obce a mestá, ale bez poskytnutia finančného príspevku. Podľa starostu výška finančných príspevkov nebola rovnaká u všetkých poskytovateľov. Žalovaná má uzavretú zmluvu s Domovom dôchodcov Spišská Nová Ves, jedná sa o klienta pána R., kde neplatí žiaden finančný príspevok, pretože ide o verejného poskytovateľa a je dotovaný štátom. Domnieva sa, že aj VÚC neposkytlo informácie žalobkyni aké by jej mal poskytnúť, pretože vzhľadom na stupeň odkázanosti mali jej poradiť, že jej matka potrebuje špeciálne zariadenie a tým pádom sa mala žiadosť podať na VÚC. Nepoprel, že finančný príspevok mala platiť žalovaná, ale ani Kontakt sa neunúval, aby žalovanej oznámil že tam umiestnil ich občianku a aby s žalovanou uzavrel zmluvu. Do súčasnej doby finančný príspevok neplatia, pretože nemajú uzavretú s poskytovateľom zmluvu. On sa pýtal žalobkyni, že koľko budú oni ako deti prispievať svojej matke, na čo mu žalobkyňa povedala , že nič. Domnieva sa, že Zákon o rodine vo svojich ustanoveniach rieši aj vyživovaciu povinnosť medzi deťmi a rodičmi. Pokiaľ ide o protest prokurátora, bol prokurátorovi doručený anonym, na základe ktorého začal konať. Bolo povedané, že obecné zastupiteľstvo nezohráva úlohu v tomto prípade, avšak poukázal na to, že práve obecné zastupiteľstvo schvaľuje rozpočet obce aj na sociálnu oblasť. Začiatkom roku 2009 žalovaná nebola v dobrej finančnej situácii. Keby sa bola žalobkyňa obrátila na obec aj so zmluvou, bolo by sa hľadalo riešenie aj peniaze. Dostávali výzvy od žalobkyne, aby zaplatili, ale nemali k dispozícii zmluvu. Potvrdil, že rozhodnutia, ktorými sa zrušovali pôvodné rozhodnutia, nenadobudli doteraz právoplatnosť a doposiaľ o žiadosti o uzavretie zmluvy žalovaná nerozhodla ani ju nezamietla. Domnieva sa, že postup obce bol správny, pretože aj keď sa malo rozhodnúť v 60-
dňovej lehote na umiestnenie občana do zariadenia, je to reálne nemožné. Ak si vybrala zariadenie samotná žalobkyňa, prečo by mala obec platiť tak vysoký finančný príspevok i keď je pravdou, že obec platí v Domove dôchodcov v Nálepkove cca 300,- Eur mesačne. Predložila aj zmluvu, ktorú uzavrela obec s Domovom dôchodcov Spišská Nová Ves ohľadom pána R. zo dňa 31.1.2011, tvrdiac, že táto zmluva bola uzavretá na základe výzvy Domova dôchodcov Spišská Nová Ves, pretože v tomto prípade miesto umiestnenia občana žalobkyne pána R. zabezpečoval jeho syn. Keďže tento domov dôchodcov je v sieti zariadení, ktorým sa poskytujú dotácie zo strany štátu, nebolo potrebné, aby obec uhrádzala ekonomicky oprávnené náklady. Žalovaná na základe lekárskeho posudku zo dňa 29.4.2009 nemala vydať posudok o odkázanosti dňa 28.5.2009 pre pani K. vzhľadom na jej diagnózu. Takáto žiadosť mala byť adresovaná na VÚC a pani K. mala byť umiestnená v špecializovanom zariadení podľa § 39 Zák. 448/2008. Žalovaná strana neuzavrela žiadnu zmluvu s poskytovateľom sociálnej služby o poskytovaní finančného príspevku, uzavrela ju žalobkyňa a tým sa zaviazala znášať náklady za pobyt svojej matky. Zo strany poskytovateľa sociálnej služby Kontakt nebola žalovaná strana ani raz vyzvaná na uzavretie zmluvy o poskytovaní finančného príspevku, pričom od prijatia pani K. dňa 2.9.2009 bol dostatočný časový priestor na zaslanie zmluvy obci, keďže úhrady sa platia mesačne pozadu. Aj prvá úhrada zo strany žalobkyne za mesiaca september 2009 sa realizovala až v októbri 2009. Medzi vznikom prípadnej škody žalobkyne a postupom žalovanej strany neexistuje príčinná súvislosť. Zmluva zo dňa 3.9.2009 uzatvorená medzi poskytovateľom Kontakt a žalobkyňou je vo vzťahu ku žalovanej právne nezáväzná a nenastali z nej pre žalovanú žiadne právne účinky.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov najmä rozhodnutiami Obce Slovinky, žiadosťou matky žalobkyne o uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, vzorom zmluvy o poskytnutí finančného príspevku medzi žalovanou a neziskovou organizáciou, žiadosťou o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, faktúrami č. 2009/011, 2009/013, 2009/015,2009/018, 2010/002, 2010/004, 2010/008, 2010/011, 2010/013, 2010/019, 2010/022, dokladmi o uhradení fakturovaných súm, protestom prokurátora, zmluvami uzavretými medzi žalovanou a neziskovou organizáciou, správou neziskovej organizácii Kontakt, písomným vyjadrením Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, správou Domova dôchodcov Spišská Nová Ves, zmluvami uzavretými medzi žalovanou a Domovom dôchodcov Spišská Nová Ves a zistil tento skutkový stav :
Pri poskytnutí sociálnej služby by mal občan požiadať obec o posúdenie odkázanosti na konkrétnu sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41, v súlade s § 92 ods. 2 a 3 z.č. zákona o sociálnych službách.
Dňa 26.5.2009 matka žalobkyne podala u žalovanej žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Žiadosť žalovaná zaevidovala pod číslo 142/09.
Žalovaná na základe žiadosti matky žalobkyne ako aj na základe výsledkov odbornej posudkovej činnosti a posudku o odkázanosti na sociálnu službu, vydala rozhodnutie č. 01/2009 zo dňa 28.5.2009 o tom, že matka žalobkyne je odkázaná na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť dňa 28.5.2009.
Potom, ako sa rozhodnutie žalovanej č. 01/2009 stalo právoplatným (dňa 28.5.2009) právom matky žalobkyne bolo požiadať žalovanú o poskytnutie sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Pričom žalovaná poskytne sociálnu službu priamo, prostredníctvom nej zriadenou alebo založenou právnickou osobou alebo ju zabezpečí u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa, pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 a 3 zákona o sociálnych službách.
Matka žalobkyne požiadala žalovanú dňa 23.6.2009 o uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v zariadení pre seniorov Kontakt n.o. a tiež o umiestnenie do tohto zariadenia počnúc od 1.7.2009. Jej žiadosť bola u žalovanej zaevidovaná pod č. 163/09.
Žalovaná doposiaľ neposkytla ani nezabezpečila matke žalobkyni sociálne služby ani neuzatvorila s poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o zabezpečení sociálnej služby pre matku žalobkyne i keď podľa žalobkyne tak mala žalovaná urobiť bezodkladne.
Po vydaní rozhodnutia a požiadaní o uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, teda mala žalovaná postupovať v súlade s ustanovením § 8 odsek 2 zákona o sociálnych službách a poskytnúť alebo zabezpečiť matke žalobkyni sociálne služby uvedené v § 34 až 41 zákona o sociálnych službách tak mala žalovaná urobiť bezodkladne, ak život alebo zdravie matky žalobkyne bol vážne ohrozený a nemala zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, alebo bola odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a skončil sa jej pobyt v zariadení podľa osobitného predpisu pričom by nemala zabezpečené podmienky na bývanie v prirodzenom rodinnom prostredí. Bezodkladnosť však prichádza v úvahu len vo výnimočných a individuálnych prípadoch. Keďže lehota 60 dní odo dňa doručenia žiadosti osoby, (ktorá má právoplatné rozhodnutie o odkázanosti ) o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby teda odo dňa 23.6.2009, kedy bola žiadosť matky žalobkyne doručená žalovanej a zaevidovaná pod č. 163/09 sa začne sa uplatňovať až od 1. 1. 2013, do nadobudnutia účinnosti § 8 ods. 4 zákona o sociálnych službách (1.1.2013) sa lehota 60 dní neuplatní, ale platili pre žalovanú lehoty ustanovené zákonom o správnom konaní (§49), a na povinnosť zabezpečenia sociálnej služby, resp. na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby sa vzťahuje 30 dňová lehota.
Pre nečinnosť žalovanej dňa 3.9.2009 došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí finančného príspevku medzi žalobkyňou ako dočasnou poskytovateľkou finančného príspevku (za žalovanú) a Kontaktom n.o. na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť neziskovej organizácii denne príspevok vo výške 10,37 Eur ( mesačne 310,99 Eur).
Zároveň dňa 14.9.2009 uzavrela matka žalobkyne (ako klientka) s Kontaktom n.o Košice (ako poskytovateľom služieb) zmluvu, na základe ktorej sa matka žalobkyne p. Karoľová zaviazala zaplatiť za poskytované služby sumu 9 Eur denne, pričom úhrada za poskytované služby bola prepočítaná z celkových nákladov po odpočítaní finančného príspevku obce, ktorý je poskytovaný na základe zmluvy o poskytnutí finančného príspevku medzi žalovanou a neziskovou organizáciou ( v danom prípade medzi žalobkyňou a neziskovou organizáciu).
Kontakt, n. o. Košice v správe uviedla, že matka žalobkyne sa v ich zariadení nachádza od 2.9.2009 na základe právoplatného rozhodnutia o odkázanosti, ktoré je doposiaľ stále právoplatné a v ktorom sa uvádza druh služby aj typ zariadenia. Financovanie tejto služby by mala realizovať Obec Slovinky, avšak príspevok uhrádza za obec žalobkyňa. Ochorenie p. K. sa nevylučuje s jej prijatím do zariadenia pre seniorov, pretože takéto rozhodnutie vydal odborne spôsobilý posudkový lekár. Uviedla, že výška príspevku, ktorý by mala hradiť obec je rovnaká v zariadení pre seniorov, ako v špecializovanom zariadení. Poznamenala tiež že mala povinnosť uzavrieť písomnú zmluvu so žalovanou, teda sa na ňu nevťahuje ustanovenie § 75 ods. 6 zákona o sociálnych službách.
Prokurátor podal dňa 13.1.2010 protesty č. Pd 1/10 a č. Pd 2/10 proti rozhodnutiam žalovanej a navrhol, aby napadnuté rozhodnutia boli zrušené orgánom, ktorý rozhodnutia vydal, pretože nevychádzali zo spoľahlivého zistenia stavu veci. Protesty prokurátora boli starostovi obce do vlastných rúk doručené dňa 21.1.2010 a do dňa 7.4.2010 nebolo prokurátorovi zaslaná žiadna informácia či a ako bolo o jeho protestoch rozhodnuté. Až na základe upozornenia prokurátora, starosta obce doručil dňa 13.8.2010 na prokuratúru rozhodnutia č.01/2010 a č.02/2010 obe datované dňa 12.2.2010, ktorým vyhovel protestom prokurátora a obidva protestmi napadnuté rozhodnutia zrušil.
Prokurátor vytkol v proteste žalovanej strane, že dňa 28.5.2009 vydala rozhodnutie o tom, že žiadateľka je odkázaná na sociálnu službu bez toho, aby mala k dispozícii čestné vyhlásenie o majetkových pomeroch žiadateľky, ktoré bolo žiadateľkou žalovanej doručené až dňa 23.6.2009. Žalovaná prokurátorovi doručila rozhodnutia č.01/2010 a č.02/2010 zo dňa 12.2.2010, ktorými zrušila obe rozhodnutia vedené pod jedným číslom č. 01/2009 zo dňa 28.5.2009 až dňa 13.8.2010 a doposiaľ nepreukázala doručenie rozhodnutí žiadateľke i keď, ako to vyplýva z rozhodnutí prokurátora aj obce, bol žalovanej prechodný pobyt žiadateľky známy ( od 20.1.2009).
Súd zistil, že Čestné vyhlásenie o majetkových pomeroch p. Karoľovej ( na č. l. 102) zo dňa 23.6.2009 skutočne tvorilo prílohu k Žiadosti matky žalobkyne o uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb v zariadení pre seniorov Kontakt, n. o. , teda v súlade s ustanovením § 74 ods. 3 písm. e) z. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a nebolo súčasťou Žiadosti matky žalobkyne o posúdenie odkázanosti, nakoľko matka žalobkyne nemala zo zákona povinnosť žalovanej oznámiť výšku svojich príjmov a čestným vyhlásením preukázať hodnotu majetku. Podľa § 92 ods. 7 vyššie citovaného zákona, žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu totiž musí obsahovať meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej sa má poskytovať sociálna služba, dátum jej narodenia, adresu pobytu, rodinný stav, štátne občianstvo, druh sociálnej služby, na ktorú má byť fyzická osoba posúdená, a ak ide o sociálne služby v zariadení aj formu poskytovaných sociálnych služieb v zariadení a potvrdenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave fyzickej osoby, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu.
Z faktúr vystavených neziskovou organizáciou Kontakt č. 2009/011, č. 2009/013, č. 2009/015, č. 2009/018, č. 2010/002, č. 2010/004, č. 2010/008, č. 2010/011, č. 2010/013, č. 2010/019, č. 2010/022 súd zistil, že nimi bol fakturovaný žalobkyni finančný príspevok Obce Slovinky v celkovej výške 3.453,21 Eur, ktorý bol žalobkyňou za mesiace september až december 2009 a január až júl 2010 aj vo fakturovanej sume uhradený.
Žalobkyňa predložila žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú podala dňa 5.8.2010 z dôvodu toho, že nečinnosťou žalovanej jej vznikla škoda v žalovanej výške. Žalovaná nárok žalobkyne neprerokovala.
Žalobkyňa sa žalobou dožaduje zaplatenia sumy 3.453,21 Eur s príslušenstvom z dôvodu toho, že jej matke bola v januári 2009 diagnostikovaná alzheimerova choroba s agresívnym a prudkým nástupom. Žalobkyňa požiadala žalovanú o vydanie rozhodnutia o odkázanosti jej matky na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Žalovaná žiadosti vyhovela a vydala rozhodnutie o tom, že p. S. K. je odkázaná na sociálnu službu v zariadení pre seniorov a dosiahla VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľným dňa 28.5.2009 a doposiaľ iné rozhodnutie jej matke doručené nebolo. Žalovaná mala povinnosť na základe žiadosti o uzavretie zmluvy o poskytnutí sociálnej služby zabezpečiť jej poskytnutie. Žiadosť p. K. o uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bola žalovanej doručená dňa 23.6.2009, avšak doposiaľ žalobca poskytnutie služby matke žalobkyni nezabezpečila. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa, namiesto žalovanej, uzavrela s poskytovateľom sociálnych služieb zmluvu o poskytnutí finančného príspevku a od 3.9.2009 umiestnila svoju matku v zariadení pre seniorov, kde za každý deň jej pobytu uhrádza namiesto žalovanej sumu 10,37 Eur. Žalovaná nereagovala ani na jej žiadosť o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody.
Žalovaná sa bránila tým, že žalobkyňa nemá dostatok aktívnej legitimácie, pretože účastníčkou konania má byť jej matka, ktorej sa sociálna služba poskytovala. Na základe rozhodnutia prokurátora žalovaná svoje rozhodnutia č. 01/2009 zo dňa 28.5.2009 zrušila rozhodnutím č. 01/2010 zo dňa 12.2.2010 a 01/2009 zo dňa 28.5.2009 zrušila rozhodnutím č. 02/2010 zo dňa 12.2.2010. Žalovaná namietala aj svoju pasívnu legitimáciu v spore s poukazom na ustanovenie § 72 z. č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a na to, že celé financovanie sociálnych služieb sa má zabezpečovať z finančných prostriedkov KSK Košice. Žalobkyňa sa domáha od žalovanej náhrady finančných prostriedkov, ktoré ona uhrádza neziskovej organizácii Nakoľko žalovaná neuzavrela zmluvu s poskytovateľom sociálnych služieb o poskytovaní finančného príspevku, nie je povinná znášať náklady žalobkyne. Poukázal na ustanovenie § 72 ods. 9 a 10 zákona o sociálnych službách a na to, že zmluvu, ktorú uzavrela žalobkyňa uzavrela v súlade s týmto ustanovením a teda nevzniklo žalobkyni žiadne právo žiadať od žalovanej uhrádzanie nákladov spojených s tým, že v tomto zariadení je umiestnená matka žalobkyne. Okrem toho, matka žalobkyne splnila podmienky na to, aby bola umiestnená v špecializovanom zariadení, keďže stupeň jej odkázanosti bola VI. Zo zmluvy, ktorú uzavrela žalobkyňa s organizáciou Kontakt vyplýva, že finančný prostriedok je poskytovaný z jej strany vo výške 10,37 Eur, čo činí 310,10 Eur mesačne, pričom táto výška sa zhoduje aj s výškou, aká je poskytovaná neziskovej organizácii KSK Košice, pretože na mesiac to vychádza na l osobu 310,99 Eur. Ak sa namieta zo strany žalobkyne, že obec porušila ustanovenie § 8 Zákona o sociálnych službách, poukázal na skutočnosť, že v zákone nie je citovaná ani striktne uložená povinnosť žalovanej finančný príspevok poskytnúť. Táto povinnosť žalovanej nie je daná obligatórne a teda žalovaná nemala zákonom stanovenú povinnosť poskytnúť finančný príspevok.
Obom stranám v spore bolo dané písomné i ústne poučenie podľa § 120 ods. 4 O. s.p. podľa ktorého všetky dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení musia účastníci konania predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Na pojednávaní konanom dňa 23.4.2012 prehlásili, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd preto vyhlásil dokazovanie za ukončené.
Podľa § 10 z. č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Územná samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 14 z. č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Podľa § 8 ods. 2 z. č . 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení platnom v čase podania žiadosti na uzavretie zmluvy, obec v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe, ktorá žiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a na základe výberu poskytovateľa sociálnej služby touto fyzickou osobou,
a) poskytne sociálnu službu, ak je zapísaná do registra poskytovateľov sociálnych služieb alebo
b) zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u poskytovateľa sociálnej služby zapísaného do registra.
Podľa § 8 ods. 6 z. č . 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby fyzickej osobe bezodkladne, ak je jej život alebo zdravie vážne ohrozené, ak fyzická osoba nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, alebo ak fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby skončila pobyt v zariadení podľa osobitného predpisu a nemá zabezpečené podmienky na bývanie v prirodzenom rodinnom prostredí.
Podľa § 8 ods. 8 z. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, obec alebo vyšší územný celok zabezpečí poskytovanie sociálnej služby podľa tohto zákona tak, že uzatvára zmluvu s budúcim poskytovateľom sociálnej služby, v ktorej sa budúci poskytovateľ sociálnej služby zaväzuje túto službu poskytnúť v lehote uvedenej v odseku 4 (platí od 1.1.2013) To sa nevzťahuje na obec alebo vyšší územný celok, ak zabezpečuje poskytovanie sociálnej služby prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadil alebo založil na tento účel.
Podľa § 35 ods. 1 z. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, v zariadení pre seniorov sa poskytuje sociálna služba
a) fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3, alebo
b) fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov.
Podľa § 74 ods. 3 písm. e) z. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby obci, vyššiemu územnému celku v rozsahu ich pôsobnosti alebo nimi zriadenej právnickej osobe alebo založenej právnickej osobe obsahuje doklady o majetkových pomeroch.
Podľa § 75 ods. 1 a bod 4 z. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, obec je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, ak o zabezpečenie poskytovania tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiadala obec a poskytuje sociálnu službu v zariadení, ktorým je zariadenie pre seniorov.
Podľa § 72 ods. 1 z. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 80 písm. e) z. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, bola žalovaná povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálne služby, ktoré má v pôsobnosti a to v súlade s § 8 ods. 2. To znamená, že obec nie je povinná sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. Je potrebné tiež uviesť, že pri poskytovaní alebo zabezpečovaní sociálnych služieb (t. j. aj zriaďovaní), žalovaná vychádza z potrieb svojich obyvateľov.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 419 Občianskeho zákonníka, kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že matka žalobkyne, ktorá disponovala právoplatným rozhodnutím o odkázanosti na sociálnu službu (ktorého podkladom je posudok odkázanosti), požiadala žalovanú o poskytnutie sociálnej služby uzavretím zmluvy o jej poskytovaní. Žalovaná tak mala povinnosť poskytnúť sociálnu službu buď priamo, prostredníctvom nej zriadenou alebo založenou právnickou osobou alebo ju zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 a 3 o sociálnych službách a umiestniť matku žalobkyne do zariadenia pre seniorov.
Argumentácia žalovanej, že matka žalobkyne mala byť riešená VÚC nebola vzatá v úvahu, pretože na rozdiel od žalovanej, VÚC posudzuje odkázanosť iba na tie sociálne služby, ktoré patria do jej pôsobnosti v zmysle § 81 zákona o sociálnych službách. Žalovaná teda je v spore pasívne legitimovaná, pretože ona jednak nikdy neposudzuje ani nerozhoduje o umiestnení do špecializovaného zariadenia a jednak má fyzická osoba za podmienok ustanovených zákonom o sociálnych službách právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania. Matka žalobkyne svoje právo uplatnila a so žiadosťou sa obrátila na žalovanú nie na VÚC.
Žalovaná je v spore pasívne legitimovaná aj preto, že žalobkyňa svoj nárok opiera o z č. 514/2003 Z. z. ktorý upravuje o.i. aj zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy (teda starostom obce) a to za škodu, ktorá bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom. Tiež žalobkyňa je v spore aktívne legitimovaná, pretože právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má i ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Súd dospel k záveru, že postup žalovanej bol nesprávny v tom, že na základe žiadosti matky žalobkyne o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov vydala dve rozhodnutia v ten istý deň ( 01/2009 zo dňa 28.5.2009). Tiež v tom, že pri rozhodovaní o odkázanosti matky žalobkyne na sociálnu službu, rozhodla žalovaná napriek tomu, že podľa stanoviska prokurátora nemala vedomosť o majetkových pomeroch žiadateľky. Nemožno opomenúť ani to, že potom ako prokurátor dňa 21.1.2010 doručil protest žalovanej, boli mu žalovanou rozhodnutia (ktorými žalovaná vyhovela protestom prokurátora a oba protestmi napadnuté rozhodnutia zrušila) s dátumom 12.2.2010 doručené až dňa 13.8.2010. Je nutné podotknúť, že k zrušeniu rozhodnutí došlo napriek tomu, že podľa zákona o sociálnych službách doklady o majetkových pomeroch žiadateľky mali byť súčasťou žiadosti o uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb v zariadení pre seniorov, nie súčasťou žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Nečinnosť žalovanej spočívala aj v tom, že doposiaľ tieto zrušené rozhodnutia neboli doručené matke žalobkyne do vlastných rúk i keď žalovaná vedela, kde sa matka žalobkyne zdržiavala. Žalovaná bola pasívna najmä v tom, že v zákonom stanovenej lehote nerozhodla o žiadosti matky žalobkyne o uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v zariadení pre seniorov Kontakt n.o, zo dňa 23.6.2009, ani jej neoznámila dôvody, pre ktoré o žiadosti nerozhodla včas, (s oznámením lehoty v ktorej o veci rozhodne) príp. doposiaľ zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb neodmietla uzavrieť.
Do súčasnej doby teda žalovaná nezabezpečila matke žalobkyni poskytnutie sociálnej služby, neuzavrela s poskytovateľom zmluvu o zabezpečení poskytovania sociálnej služby matke žalobkyne a neposkytla finančný príspevok poskytovateľovi sociálnej služby na prevádzku poskytovanej sociálnej služby resp. ekonomicky oprávnené náklady spojené s poskytovaním sociálnej služby.
Súd tiež nemôže opomenúť, že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. V danom prípade bola takáto žiadosť žalobkyňou žalovanej doručená dňa 19.8.2010, avšak v zákonom stanovenej lehote teda do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti nároku žalobkyni ani nevyhovela, ani nedošlo k uspokojeniu jej nároku.
Keďže matka žalobkyne sa so svojou žiadosťou obrátila priamo na žalovanú ( po 1.1.2009) a nie na neverejného poskytovateľa, vznikol jej zákonný nárok na finančný príspevok zo strany žalovanej na prevádzku neverejného poskytovateľa, teda na uhradenie ekonomicky oprávnených nákladov ( vrátane nákladov na mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania a poistného na sociálne poistenie, poistného na verejné zdravotné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie) znížených o úhrady platené priamo matkou žalobkyne.
V danom prípade, žalovaná nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pretože boli splnené všetky tri zákonné podmienky: a/ nesprávny úradný postup obce, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Tým, že žalovaná nepostupovala v súlade so zákonom o sociálnych službách, porušila lehoty ustanovené zákonom o správnom konaní na vydanie, či doručenie rozhodnutí a bola značne dlhú dobu nečinná, teda nekonala bez prieťahov, spôsobila žalobkyni škodu, rozsah náhrady ktorej upravuje Občiansky zákonník. (pretože zákon č. 514/2003 Z. z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym neobsahujúcim vlastnú úpravu škody). Za škodu, ktorá žalobkyni vznikla súd považuje ujmu žalobkyni, ktorá nastala v jej majetkovej sfére a je objektívne vyjadrená v peniazoch. Existuje i príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom žalovanej a škodou žalobkyni, pričom tento vzťah príčiny a následku je priamy a bezprostredný. Keďže následkom nečinnosti žalovanej došlo u žalobkyni k vzniku škody zmenšením jej majetku a za túto škodu nesie zodpovednosť žalovaná súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú k uhradeniu žalovanej sumy 3.453,21 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1805,37 eur.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura, nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura, nad 663,88 eura do 6638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura, nad 6638,78 eura do 33193,92 eura 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých 1659,70 eura prevyšujúcich sumu 6638,78 eura, nad 33193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých 3319,39 eura prevyšujúcich sumu 33193,92 eura.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny,
d) vypracovanie právneho rozboru veci okrem trestnoprávnej veci,
e) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,
f) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo rokovania s klientom, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, sa preukazuje potvrdením príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.
Podľa § 15 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za 11 úkonov právnej služby, a to podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - prevzatie a príprava zastúpenia 131,13 eur, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - písomné podanie na súd 131,13 eur x 2 x 2 (návrh na vydanie platobného rozkazu a vyjadrenie k odporu), § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - konanie pred súdom 131,13 eur x 4 účasť na pojednávaní dňa 14.1.12011, 30.1.2012, 5.3.2012 a 23.4.2012, podľa § 14 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 87,42 eur x 2 - porada s klientom, 11 režijných paušálov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 5 x 7,41 eur a 6 x 7,63 eur, DPH 20% vo výške 78,68 eur, podľa § 15 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. cestovné 32 eur (4 x trasa Košice - Spišská Nová Ves, 4 x trasa Spišská Nová Ves - Košice), podľa § 15 písm. b/ a § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. náhrada za stratu času za 20 začatých polhodín 5 x 0,5 x 12,35 eur a 15 x 0,5 x 12,71 eur.
Advokát sa môže s klientom dohodnúť o akomkoľvek spôsobe dopravy. Náklady s tým spojené súd môže vo forme náhrady trov konania priznať len vtedy, ak je zvolený spôsob dopravy s prihliadnutím na okolnosti účelný. Dôsledkom opačného postupu by bola povinnosť neúspešného účastníka konania zaplatiť druhému účastníkovi náhradu trov spojených s akýmkoľvek spôsobom dopravy, ktorý úspešný účastník pre advokáta zvolil, bez ohľadu na primeranosť zvoleného spôsobu a účelnosť vynaloženia takto vzniknutých nákladov. Primeraným a hospodárnym spôsobom dopravy bude spravidla doprava verejným hromadným dopravným prostriedkom. V prípade použitia iného spôsobu dopravy bude musieť účastník preukázať, prečo bolo použitie takéhoto spôsobu vzhľadom na okolnosti prípadu účelnejšie.
Súd nepovažoval za účelné vynaložené trovy advokáta za cestovné osobným motorovým vozidlom. Sídlo advokáta je v Košiciach a k procesnému súdu do Spišskej Novej Vsi je vlakové spojenie trvajúce približne rovnako ako cesta osobným motorovým vozidlom, pričom rozdiel v nákladoch na túto cestu je pri 100km až 66 eur. Nebol preukázaný, žiadny závažný dôvod, pre ktorý by tieto neúmerne zvýšené náklady cestovného zástupcu žalobcu mal znášať žalovaný a právny zástupca ničím bližšie nezdôvodnil, prečo bolo použitie cestného motorového vozidla účelnejšie ako použitie verejného dopravného prostriedku. Súd prvého stupňa preto priznal náhradu cestovného len vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka na verejný hromadný dopravný prostriedok, teda 4 x 8 eur ( 1 x trasa Košice - Spišská Nová Ves, Spišská Nová Ves - Košice ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.