Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_19C-15-2010.pdf
PDF · 120.78 KB
No categories available
19C/15/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou v právnej veci navrhovateľky: L. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom U. M.. XXXX/XX, Q. B., zastúpenej JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Račianska 62, Bratislava, proti odporcovi: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, A., zastúpenému agner & partners, s.r.o., IČO: 36 722 758, so sídlom Špitálska 10, Bratislava, o neplatnosť kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 564,19 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám splnomocneného zástupcu odporcu.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 18.5.2009 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 31.12.2008, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX kat. úz. Q. B. ako parcela č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 214 m2, parcela č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 178 m2, rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXX/X, je neplatná. Zároveň žiadala určiť, že je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Návrh odôvodnila tým, že jej vôľa ako i vôľa odporcu smerovala k inému právnemu úkonu, keď podľa dohody zmluvných strán mala slúžiť ako zábezpeka splácania peňažnej pôžičky, ktorú mal odporca bezodkladne navrhovateľke po podpise zmluvy poskytnúť. Nedošlo pritom ani k podpisu zmluvy o pôžičke ani k odovzdaniu sumy pôžičky.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne F. Š., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Kúpnou zmluvou zo dňa 31.12.2008; Výpisom z listu vlastníctva číslo XX katastrálneho územia Q. B.; Potvrdením o svedectve zo dňa 12.12.2008; Písomným prejavom navrhovateľky zo dňa 27.2.2009 a zistil nasledovný skutkový stav:
Splnomocnený zástupca navrhovateľky uviedol, že v danej veci uzavretie kúpnej zmluvy bolo simulovaným právnym úkonom, keď navrhovateľka plánovala uzavrieť zmluvu o pôžičke, preto uzavretie tejto zmluvy je neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Pri uzavretí právneho úkonu musí existovať zhoda vo vôli oboch zmluvných strán, v danej veci navrhovateľka vôbec nemala záujem uzatvárať kúpnu zmluvu a predať odporcovi nehnuteľnosti a už vôbec nie za takú cenu ako bola uvedená v zmluve. Skutočnou pohnútkou, ktorá viedla navrhovateľkou k uzavretiu zmluvu bolo, že bola v zložitej finančnej situácii, chcela si požičať peniaze, teda jej skutočnou vôľou a uzavretím zmluvy malo ísť buď o zabezpečovací prevod práva alebo záložné právo, alebo niečo podobné.
Navrhovateľka uviedla, že pán D. R., ktorý je kamarátom odporcu, poskytol jej starému otcovi J. Š. pôžičku vo výške 500.000,-Sk dňa 5.9.2008, na vyrovnanie jeho pohľadávky spoločnosti SOS Finance. Následne, nakoľko D. R. žiadal peniaze vrátiť, jej starý otec J. Š. a stará matka V. Š. uzavreli s D. R. kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností, ktoré sú priľahlými nehnuteľnosťami k predmetným nehnuteľnostiam, aby bolo možné túto pôžičku vrátiť. Vzhľadom na to, že nový vlastník D. R. sa začal správať v rozpore s dobrými mravmi, keď napr. začal stavať plot, ktorým chcel oddeliť nehnuteľnosti bez stavebného povolenia resp. ohlásenia príslušnému úradu, táto situácia jej a ostatným rodinným príslušníkom, ktorí bývali v predmetnom dome, prestala vyhovovať a preto chceli naspäť odkúpiť aspoň pozemky, na ktorých sa nachádzal septik, prípojka vody, kanalizácia. Keďže na to nemali peniaze, odporca sa sám ponúkol, že jej s týmto pomôže, navrhol, že jej požičia peniaze a to sumu 1 milión Sk, keďže sumu 600.000,-Sk mala ešte z predaja nehnuteľností D. R.. Dohodli sa ústne, že peniaze mu bude splácať vo výške 20.000,- Sk mesačne. Odporca však chcel ako zábezpeku predmetný dom, preto podpísala predmetnú kúpnu zmluvu v domnení, že v skutočnosti sa nepoužije, keďže tam bolo i záložné právo banky a spoločnosti Financ Partners. Žiadna zmluva o pôžičke však následne uzavretá nebola, odporca jej neposkytol ani sľubované peniaze a prišlo jej oznámenie zo správy katastra o povolení vkladu. Odporca jej povedal, že jej peniaze nedá, najskôr povedal, že peniaze nemá, ona sa však dozvedela, že vyplatil dlžnú sumu spoločnosti Financ Partners, ktorá mala záložné právo na predmetnú nehnuteľnosť vo výške 300.000,- Sk, bol to jej dlh voči tejto spoločnosti. Tento stav riešila tak, že podala trestné oznámenie na odporcu pre podozrenie z podvodu. Medzitým odporca zrušil celej jej rodine trvalý pobyt v dome, začal ich odtiaľ vyhadzovať. V tomto dome okrem nej bývajú jej starí rodičia, jej matka, krstná matka a brat. Odporca mal pripravenú zmluvu o pôžičke, dal jej ju k nahliadnutiu, bolo to ešte predtým, ako podpísala kúpnu zmluvu, nedovolil jej ju však podpísať s tým, že ju podpíše až po prevzatí finančnej hotovosti. Táto pôžička nemala byť vyplatená priamo jej, mala ísť na účet pánovi R., z dôvodu, že tieto peniaze mala použiť na odkúpenie pozemkov, ktoré vlastnil D. R.. Predmetnú kúpnu zmluvu si prečítala celú, zmluva bola podpísaná u notára. Napriek tomu, že jej tieto peniaze z kúpnej ceny vyplatené neboli, je si vedomá, že podpisom potvrdila prevzatie časti kúpnej ceny, urobila to, lebo verila odporcovi. Verila mu z dôvodu, že ho poznala dlhé roky, domnievala sa, že keď je tam záložné právo, nemôže byť povolený vklad. Pri tom, keď jej odporca sľuboval poskytnutie pôžičky bola prítomná jej sesternica F. Š., ktorá vie potvrdiť skutočnosť, že peniaze titulom pôžičky od odporcu nemali ísť k jej rukám ale k rukám D. R.. Odporcu nikdy nežiadala, aby za ňu zaplatil pôžičku, ktorú mala od spoločnosti Financ Partners, nepredložil jej doklad o zaplatení dlhu. Je pravdou, že odporca zaplatil zvyšok dlžnej sumy spoločnosti Finance Partners, bolo to okolo 330.000,-Sk, nie je však pravdou, že by mu povedala aká bola táto dlžná suma, zisťoval si to sám, cez pána R.. Odporca sa finančne nepodieľal na vyplatení pôžičky od OTP Banky, ktorá mala záložné právo na nehnuteľnosť. Na otázku, keď tvrdí, že kúpna zmluva je neplatná a malo ísť o pôžičku a nie o predaj, prečo napísala odporcovi: „Keď nebudú do utorka 3.3.2009 zaplatené 1.400 eur plus OTP banka, tak už nebude ukecávať ďalšiemu odkladu splátok“ datované 27.2.2009 a podpísané navrhovateľkou, čo chcela splácať ak jej nebola poskytnutá pôžička? Navrhovateľka uviedla: ,,Toto bola dlžná suma, ktorú som dlžila OTP Banke, ktorú chcel odporca, aby najskôr uhradila s tým, že potom jej poskytne pôžičku, pôžičku jej mal poskytnúť v decembri 2008 s tým, že až keď uhradí splátku OTP Banke tak jej pôžičku vyplatí. Stále ju len naťahoval, naťahoval čas, túto splátku uhradila v marci 2009 a hneď na to som podávala trestné oznámenie.“ Na otázku, čo je potom suma 1.400 eur uvedená v tomto písomnom vyjadrení, keď je tam uvedené suma 1.400 eur plus OTP Banka, navrhovateľka uviedla: ,,Je to tá dlžná splátka, ktorú dlžila OTP Banke, plus OTP Banke neznamená, že mala vyplatiť celý úver 2 a pol milióna.“
Splnomocnený zástupca odporcu uviedol, že návrh žiada v celom rozsahu zamietnuť, keď nielenže považuje predmetný návrh za nedôvodný, ale aj za neodôvodnený. V spise sa nachádzajú len názory a domnienky navrhovateľky a toto vyplýva i z jej výpovede, ktorá je zmätočná. Naopak v spise sa nachádza kúpna zmluva, ktorá obsahuje všetky náležitosti, ktoré takýto úkon vyžaduje. V danej veci simulácia právneho úkonu nie je možná, lebo nie sú na to splnené zákonné podmienky, napokon navrhovateľka ani nie je osobou oprávnenou domáhať sa z tohto dôvodu neplatnosti právneho úkonu. Poukazuje na ust. § 41 písm. a) Občianskeho zákonníka, keď odporca považuje tento úkon za nezastretý, neplatnosti sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Napokon navrhovateľka ani neuviedla o aký právny úkon by sa malo jednať, teda aký právny úkon mal byť v skutočnosti vykonaný
a bol zastretý touto kúpnou zmluvou, v konaní doposiaľ nebolo preukázané, že by tento právny úkon - uzavretie kúpnej zmluvy nebol vykonaný vážne, slobodne, že by bol nezrozumiteľný. Nie je celkom zrejmé, ako s predmetným konaním súvisia úkony realizované D. R.. Taktiež nie je zrejmé, čo chcela navrhovateľka splácať, keď pôžička jej pred uzavretím zmluvy ani poskytnutá nebola. Čo sa týka kúpnej ceny, poukazuje na tvrdenie samotnej navrhovateľky v písomnom vyjadrení zo dňa 11.2.2009, z ktorého je zrejmé, že sa prevádzajú nehnuteľnosti, na ktorých viazne ťarcha a to záložné právo, z čoho je zrejmé, že v takomto prípade sa táto skutočnosť premieta i do kúpnej ceny, keď záväzky je potrebné vyrovnať. Poukazuje ďalej na to, že nie je zrejmé, prečo navrhovateľka napriek tomu, že ju odporca podľa jej názoru podviedol, nevyužila svoje právo podať odvolanie voči rozhodnutiu o povolení vkladu. Navrhovateľka napriek tomu, že v januári 2009 už mala vedomosť o tom, že odporca jej pôžičku nechce poskytnúť, nevyužila svoje právo odvolania v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu o návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, čím bolo umožnené správe katastra ďalej konať a rozhodovať o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Poukazuje ďalej na skutočnosť, že v prípade, ak by tomu malo byť tak ako uvádza navrhovateľka, t. j. peniaze titulom pôžičky, ktorú jej mal poskytnúť odporca, by jej v skutočnosti ani nemali byť vyplatené, a mali by byť použité ako splátka kúpnej ceny úplne inej osobe, absentovali by právne tituly, bol by v tom zmätok, nebolo by zrejmé kto komu akým titulom dlží a poskytol peniaze, preto má pochybnosť o tom, že tomu tak bolo a je toho názoru, že odporca na takéto niečo nepristúpil. Navrhovateľka inzerovala predaj domu, čo svedčí o tom, že mala záujem nehnuteľnosť predať, inzercia bola publikovaná v Realitnej kancelárii Kľúč a Casmar. I z trestného konania - jeho výsledku vyplýva, že nedošlo k žiadnemu trestnému činu, i z tohto je zrejmé, že sa jednalo o úplne štandardný prevod nehnuteľnosti.
Odporca uviedol, že sa s navrhovateľkou poznal už pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy, vedel, že ponúka na predaj bistro i dom, čo bolo známe i z realitnej kancelárie, kde ponúkala uvedené na predaj, vedel, že pánovi R. predala bistro ona a jej starý otec. Vedel, že má úvery, chodila za ním s tým, že má finančné problémy, nakoľko celú domácnosť ťahala sama, bývali tam viacerí, nikto jej neprispieval na potrebné poplatky, prišla za ním, chcela aby jej pomohol, povedal jej, že jediným východiskom z tejto situácie je predať dom, navrhol jej, že dom kúpi a budú mu platiť nájomné. Po určitom čase spolu navštívili notárku, kúpne zmluvy mal už pripravené a vyhotovené, kópiu zmluvy dal navrhovateľke ešte pred tým, ako išli k notárke, u notárky zmluvu podpísali, následne išli kúpiť kolky, tieto však nezohnali, nakoľko bol koniec roka, išli na kataster, kde podali návrh na vklad, zatiaľ bez kolkov a potom išli do Tatrabanky na Evanjelickom dome v Trnave, kde dal navrhovateľke zelený ruksak v ktorom bola hotovosť o výške 672.000,-Sk s tým, že navrhovateľka išla do banky, vo väčšej časti ruksaku bola suma 250.000,- Sk a v menšej časti bol zbytok. Navrhovateľka sumu 250.000,-Sk poukázala na účet spoločnosti Finance Partners, o čom mu dala originál dokladu o vklade v hotovosti, tento doklad si nechal, odviezol ju domov, zvyšok peňazí si zobrala, nemá vedomosť ako s nimi naložila. Po čase mu prišlo z katastra oznámenie, že nie je možné vykonať zápis a to prevod nehnuteľnosti, nakoľko spoločnosť Finance Partners, s ktorou bola uzavretá zmluva o zabezpečovacom prevode práva, mala ešte pohľadávku voči vlastníkom. Preto sa skontaktoval s navrhovateľkou, že je tam tento problém, povedal jej, že nie je možné povoliť vklad nakoľko je ešte dlžná suma voči spoločnosti Finance Partners, chcel, aby zistila, v akej výške je ešte tento dlh. Potom ako mu to navrhovateľka oznámila, skontaktoval sa s konateľom uvedenej spoločnosti Finance Partners a dlžnú sumu v plnej výške zaplatil zo svojich finančných prostriedkov, nevie o akú sumu vtedy išlo. Bola vystavená kvitancia spoločnosťou Finance Partners o zaplatení podlžnosti s čím išiel na kataster a bol povolený vklad. Navrhovateľka ani jej príbuzní mu nájomné neplatili, dohoda bola ústna, nájomné mali platiť vo výške 21.000,-Sk mesačne s tým, že keď zaplatia prvé nájomné, bude uzavretá nájomná zmluva. Keďže neplatili, išiel za nimi, zo sumy nájomného mal ešte splácať úver v OTP Banke, ktorý bol poskytnutý navrhovateľke. Tento úver sa zaviazal splácať z toho dôvodu, že vedel, že navrhovateľka by to nesplácala, OTP Banka mala záložné právo na dom, ktorý kúpil, mohol by prísť o dom. Spolu bola zaplatená OTP banke suma asi 30.000,-Sk. V kúpnej cene, ktorú navrhovateľka namieta, že bola nízka, bola zohľadnená skutočnosť a to ťarcha - úver poskytnutý navrhovateľke vo výške zhruba 2.500.000,-Sk na zabezpečenie ktorého bol založený dom. Nájomné mu napokon zaplatila družka navrhovateľkinho brata, ktorý mu povedal, že pokiaľ má on platiť celé nájomné vo výške 21.000,-Sk chce ho aj celý užívať a povedal mu, že z tohto dôvodu chce, aby ostatných spolubývajúcich okrem starých rodičov, teda aj navrhovateľku vypratal z tejto nehnuteľnosti. Preto navrhovateľku i s jej matkou, bratom L. a F. Š. požiadal, aby z nehnuteľnosti odišli, odovzdali kľúče bratovi B., nehnuteľnosť uzamkol, kľúče odovzdal B. Š. a odišiel. Potom mu volal B. Š., že sa tam vlámali
a nechcú odísť. V súčasnosti v nehnuteľnosti bývajú starí rodičia, navrhovateľka, jej matka a možno brat L., nájomné neplatia. Zvyšok kúpnej ceny vo výške 180.000,-Sk mal zaplatiť do 30 dní po povolení vkladu vlastníckeho práva, ale vzhľadom na to, že zaplatil zvyšok dlžnej sumy spoločnosti Finance Partners, ktorý bol podstatne vyšší ako 180.000,-Sk, navrhovateľke túto čiastku už nevyplatil. Nie je to pravdou, že by navrhovateľke sľuboval pôžičku, nakoľko poskytol pôžičku v minulosti jej bratovi L. vo výške 50.000-60.000,-Sk, vedel, že navrhovateľka má pôžičky, úvery, takže vedel, že nie je účelné peniaze jej požičiavať.
Svedkyňa F. Š., uviedla, že je sesternicou navrhovateľky, pozná i odporcu, už dlho z Q. B., k odporcovi teraz nemá dobrý vzťah, vzhľadom na situáciu ktorá nastala, kvôli tomuto sporu o dom, v ktorom bývala, teraz býva u priateľa. Bola pri tom, keď odporca navrhovateľke ponúkol pôžičku na odkúpenie bistra, pozemkov neviem odkiaľ sa to odporca dozvedel, že potrebuje peniaze, bolo to u nich na dvore, nevie, kedy to bolo, navrhovateľka povedala odporcovi, že si to rozmyslí a dá mu vedieť. Hovorilo sa o jednom milióne slovenských korún. Existuje svedectvo, kde je napísané, že odporca navrhovateľke požičiava jeden milión korún na odkúpenie pozemkov od pána R.. Bolo vyhotovené na podnet pána W. - odporcu. Má iba kópiu, originál je u pána W.. Tento dokument písala ona, diktoval jej to pán W.. Bola celý čas pri tom ako sa oni dohodli, že jej požičia jeden milión korún, splátky boli okolo 20.000,-Sk, presne si to nepamätá, koľko to bolo. Videla ako tento dokument podpísal odporca. Len jedno vyhotovenie bolo urobené. Na otázku prečo tvrdila v trestnom konaní, že jej bol tento originál ukradnutý a teraz tvrdí, že si ho odporca ponechal, svedkyňa uviedla:,, Môže byť, že si ho ponechal, alebo bol ukradnutý, môže byť aj, aj.“
Odporca k výpovedi svedkyne uviedol, že nie je pravdou, že diktoval obsah potvrdenia svedkyni, jeho podpis je okopírovaný zrejme z nejakého originálu, originál tohto potvrdenia nikdy nemal, oni to vytvorili, tak ako je to predložené, niekde doma dodatočne.
Z kúpnej zmluvy uzavretej v Trnave dňa 31.12.2008 medzi L. Š. (navrhovateľkou v predmetnom konaní) ako predávajúcou a T. W. (odporcom v predmetnom konaní) ako kupujúcim súd zistil, že predmetom kúpnej zmluvy bol predaj a kúpa spoluvlastníckeho podielu 1/1 na nehnuteľnosti evidovanej na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Trnava, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q. B., zapísanej na LV číslo XX ako parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 214 m2, parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 178 m2 a stavby na parcele číslo XXX/X súpisné číslo XXXX, rodinný dom. V časti C listu vlastníctva bolo vyznačené záložné právo na nehnuteľnosti OTP Banka Slovensko, zmluva o úvere číslo 015/2017/05HU, záložná zmluva právoplatná dňa 7.9.2005. V zmysle článku III zmluvy predávajúca predáva v celosti nehnuteľnosti popísané v článku II kupujúcemu a kupujúci kupuje tieto nehnuteľnosti v celosti do výlučného vlastníctva v 1/1, spolu s vyznačenými ťarchami. V zmysle článku IV predávajúca predáva a kupujúci od nej kupuje predmet kúpy popísaným v článku II kúpnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 852.000,-Sk. Kúpna cena bude uhradená nasledovne: čiastku 672.000,- Sk uhradí kupujúci v hotovosti pred podpisom tejto zmluvy, prijatie tejto čiastky predávajúca potvrdzuje svojím podpisom na tejto zmluve. Čiastku 180.000,- Sk uhradí kupujúci do tridsiatich dní po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho na účet predávajúcej. V zmysle článku V bod 6 návrh na vklad do katastra nehnuteľností tejto kúpnej zmluvy podá kupujúci. V zmysle článku VI účastníci zmluvy berú na vedomie, že táto zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami, avšak účinky prevodu vlastníckeho práva nastúpia dňom právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra Trnava o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho do katastra nehnuteľností. V zmysle článku VII bod 4 zmluvné strany zhodne vyhlásili, že zmluva nebola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a že ich zmluvná voľnosť nebola žiadnym spôsobom obmedzená. Zmluva bola podpísaná predávajúcimi i kupujúcim dňa 31. 12. 2008 na notárskom úrade JUDr. Ivety Vaškovej v Trnave, bola osvedčená pravosť podpisov zmluvných strán.
Z výpisu z listu vlastníctva číslo XX katastrálneho územia Q. B. súd zistil, že vlastníkom nehnuteľností parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 214 m2, parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 178 m2 a stavby na parcele číslo XXX/X súpisné číslo XXXX, rodinný dom je T. W. (odporca v predmetnom konaní). Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva právoplatná dňa 27. 1. 2009.
Z potvrdenia o svedectve zo dňa 12.12.2008 vyplýva, že podpísaná F. Š. a T. W. potvrdzujú svojimi podpismi pravdivosť o svedectve a to, že F. Š. ako svedok vo veci požičiavania peňazí v sume 1.000.000,-Sk L. Š. od T. W., ktoré budú výlučne použité na odkúpenie nehnuteľností od D. R., ktorý bol o tom informovaný. T. W. sa zaväzuje vyplatiť dohodnutú sumu 1.000.000,-Sk L. Š. a tá dohodnutú sumu bude splácať v dohodnutom termíne vždy ku koncu mesiaca. Na základe pôžičky bude spísaná ich kúpna zmluva, ktorá bude použitá v prípade, ak L. Š. požičané peniaze 1.000.000,-Sk nesplatí.
Z písomného prejavu navrhovateľky zo dňa 27.2.2009 súd zistil, že navrhovateľka oznámila odporcovi nasledovné: ,,Keď nebudú do utorka 3.3.2009 zaplatené 1.400 EUR + OTP Banka, tak už nebudem ukecávať ďalšiemu odkladu splátok“.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.(ods. 2)
Z citovaného ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka vyplýva, že jednou z náležitostí právneho úkonu je vážnosť vôle. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. Vôľa nie je vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle nastali. Teda vôľa nie je vážna pri úkone urobenom za účelom hry, vyučovania alebo zo žartu, ani pri simulácii. Nedostatok vážnej vôle je obvykle zrejmý aj druhej strane, voči ktorej sa prejav robí a preto druhá strana prijíma urobený prejav tak, že sa neurobil na vykonanie právneho úkonu a na vyvolanie právnych následkov. Niekedy však druhej strane nie je zrejmé, že nejde o prejav vážnej vôle a dôverujúc v urobený prejav sa dobromyseľne domnieva, že právny úkon vznikol a svoje veci zariadi v súlade s týmto mylným predpokladom. Ak by právo túto jej opodstatnenú dôveru nechránilo, vystavilo by právny styk veľkej neistote, lebo ak by sa každý mohol kedykoľvek odvolávať na to, že jeho vôľa nebola vážna (nesmerovala k právnym následkom), nikdy by nebolo isté, či právny úkon vôbec vznikol a aké má následky. Vôľa, ktorá nie je vážna (nesleduje právne následky), nemôže byť vôbec základom právneho úkonu, a preto ide o absolútne neplatný (neexistentný) právny úkon. O neplatnosti zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle strán spočívajúcej v simulácii možno uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť zmluvu nemá ani jedna zmluvná strana. Pokiaľ jedna strana chce zmluvu uzavrieť a byť jej obsahom viazaná, zatiaľ čo druhá strana koná „naoko“, bez toho, aby to druhej strane muselo byť zrejmé, ide u strany konajúcej „nevážne“ len o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu.
Z citovaného ustanovenia § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatný je právny úkon urobený predstierane, tzv. simulovane. Pri takomto právnom úkone chýba vážna vôľa. S urobením takéhoto právneho úkonu je však spravidla spojené zastieranie iného právneho úkonu. Účastníci simulovaným právnym úkonom zastierajú iný právny úkon, v skutočnosti medzi nimi urobený, takzvaný právny úkon disimulovaný (zastretý). Disimulácia sama osebe neodporuje zákonu. Zastretý právny úkon však platí iba, ak vyjadruje vôľu účastníkov právneho úkonu a, ak pritom spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu. Za týchto okolností bude teda platiť to, čo účastníci naozaj chceli a zakrývali a nie to čo iba predstierali. Rozhodujúce totiž je to, čo zmluvné strany skutočne chceli a nie to, čo predstierali. Avšak aj zastretý právny úkon je neplatný, ak nemá potrebné náležitosti. V § 41a ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka, sú riešené právne následky jednostrannej simulácie, ktorá spočíva v tom, že konajúci navonok prejavuje vôľu, ktorú nemá, a je si toho vedomý, ale vo vzťahu k druhému účastníkovi alebo tretím osobám predstiera, že má vôľu, ktorú prejavil. V takomto prípade ide o neplatný právny úkon podľa § 37 OZ. Tejto neplatnosti sa možno dovolať len voči účastníkovi, ktorý vedel o tom, že ide o simuláciu. Účastník, ktorý predpokladal, že ide o vážny prejav vôle, môže sa dovolať jeho danosti tak, ako keby išlo o platný právny úkon. Súčasne zákon zabezpečuje právnu ochranu dobromyseľného účastníka, ktorý o simulácii konajúceho nevedel a zastretý právny úkon považoval za platný, voči tretím osobám. Táto ochrana spočíva v tom, že neplatnosti simulovaného právneho úkonu sa nemožno s úspechom dovolať voči tomu subjektu, ktorý simulovaný právny úkon považoval a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu mohol považovať za nezastretý.
V danej veci sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - uzavretia kúpnej zmluvy z dôvodu, že jej vôľa ako i vôľa odporcu smerovala k inému právnemu úkonu, keď podľa dohody zmluvných strán mala slúžiť ako zábezpeka splácania peňažnej pôžičky, ktorú mal odporca bezodkladne navrhovateľke po podpise zmluvy poskytnúť. Nedošlo pritom ani k podpisu zmluvy o pôžičke ani k odovzdaniu sumy pôžičky.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci a citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v danom prípade nemožno mať za to, že tento právny úkon je neplatný. I keď navrhovateľka uvádzala, že jej vôľou nebol prevod nehnuteľnosti na odporcu, sama v konaní uviedla, že kúpnu zmluvu podpísala v domnení, že v skutočnosti sa nepoužije. Už z uvedeného je zrejmé, že jej vôľa bola previesť nehnuteľnosť na odporcu, ale ako tvrdí v predmetnom konaní, nehnuteľnosť sa mala previesť, až v prípade, že by nesplatila pôžičku odporcovi. Odporca poprel takéto tvrdenie navrhovateľky. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, ak by nedostatok vážnosti vôle mal spôsobiť neplatnosť tohto právneho úkonu, muselo by byť preukázané, že druhej strane bolo známe, že nejde o prejav vážnej vôle, teda v danom prípade by muselo byť preukázané, že odporcovi vzhľadom na všetky okolnosti muselo byť zrejmé, že navrhovateľka v skutočnosti nechcela uzavrieť kúpnu zmluvu, resp. nechcela previesť predmetné nehnuteľnosti bez splnenia ďalšej podmienky (nesplatenia budúcej pôžičky odporcovi). Podľa názoru súdu, uvedené v konaní nebolo preukázané a to ani listinnými dôkazmi ani výpoveďou svedkyne, ktorá tvrdila, že bola svedkom toho, keď odporca sľuboval navrhovateľke pôžičku a ktorá tvrdila, že bolo vyhotovené písomné potvrdenie, ktoré jej nadiktoval sám odporca a v ktorom uviedol, že požičiava navrhovateľke 1.000.000,-Sk. Súd jednak neuveril výpovedi svedkyne, keď ani nevedela jednoznačne uviesť kto si ponechal originál dokladu a jednak je málo pravdepodobné, aby mal odporca záujem o vyhotovenie takéhoto potvrdenia, ktoré malo byť iba prísľubom poskytnutia pôžičky, teda nemalo žiadnu „právnu silu“. Napokon odporca spochybnil existenciu a vyhotovenie tohto dokladu a originál nebol súdu predložený. Odporca poprel, že by skutkový stav bol taký ako to tvrdila navrhovateľka, poprel, že by jej sľuboval poskytnutie pôžičky a podľa názoru súdu všetky skutočnosti uvedené v predmetnom konaní svedčia o tom, že odporca bol dobromyseľným v tom, že vôľa navrhovateľky smerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy, bez akýchkoľvek podmienok prevodu nehnuteľnosti, keď je nepravdepodobné, aby ešte pred poskytnutím pôžičky, ktorá ani nemala byť vyplatená navrhovateľke (mala byť vyplatená p. R. od ktorého chcela navrhovateľka spätne odkúpiť iné nehnuteľnosti) bola prevedená nehnuteľnosť, keď voľou zmluvných strán malo byť zabezpečenie pôžičky týmto spôsobom - prevodom nehnuteľností (v konaní nebolo sporné, že pôžička nikdy nebola poskytnutá). Je nepravdepodobné, aby mal odporca záujem poskytnúť navrhovateľke pôžičku, keď mu bolo zrejmé, že má finančné problémy a bolo viac ako pravdepodobné, že by ju nebola schopná splácať. Ani nízka kúpna cena, na ktorú poukazovala navrhovateľka, podľa názoru súdu, nemôže byť okolnosťou vzbudzujúcou u odporcu pochybnosť o vážnosti vôle navrhovateľky uzavrieť kúpnu zmluvu, keď obom zmluvným stranám bolo zrejmé, že na nehnuteľnosti viaznu ťarchy v podobe záložného práva v prospech OTP Banky Slovensko titulom poskytnutého úveru. I ďalšie skutočnosti a to prevzatie prvej splátky kúpnej ceny navrhovateľkou, napriek tomu, že nebolo jej voľou aby účinky zmluvy nastali (i keď navrhovateľka poprela, že jej bola časť kúpnej ceny vyplatená, podpisom kúpnej zmluvy potvrdila prevzatie prvej časti kúpnej ceny vo výške 672.000,- Sk a v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že by tomu tak nebolo, práve naopak, zaplatenie sumy 250.000,-Sk spoločnosti Financ Parners navrhovateľkou práve v deň uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, t.j. 31.12.2008, potvrdzuje výpoveď odporcu, že jej vyplatil časť kúpnej ceny z ktorej uhradila uvedenú sumu); ďalej písomná „výzva“ odporcovi zo dňa 27.2.2009, ktorou odporcu žiadala o úhradu sumy 1.400 eur + OTP Banka (pred súdom nevedela relevantne vysvetliť o čo konkrétne sa jednalo) v čase, keď už nehnuteľnosť bola právoplatne prevedená na odporcu, teda komunikovala s odporcom a nedomáhala sa neplatnosti právneho úkonu, naopak, žiadala úhradu záväzkov; ďalej inzerovanie predaja domu; ako i samotné podanie predmetného návrhu až dňa 18.5.2009, napriek povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech odporcu už dňa 27.1.2009, spochybňujú tak skutkové tvrdenia navrhovateľky ako aj jej tvrdenie, že jej vôľa smerovala k inému právnemu úkonu. Ak by nedostatok vážnosti vôle mal spôsobiť právne následky - neplatnosť právneho úkonu, muselo by byť bezpečne preukázané, že obe zmluvné strany mali vedomosť o nedostatku vážnosti vôle. V danom, prípade všetky okolnosti nasvedčujú nielen tomu, že odporca nemohol mať vedomosť o nedostatku vážnosti vôle navrhovateľky uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu, ale i tomu, že tento nedostatok vážnosti vôle u navrhovateľky ani neexistoval.
V danom prípade, nemožno mať ani za to, že predmetný právny úkon bol simulovaným právnym úkonom v zmysle citovaného s ustanovenia § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to z toho dôvodu, že odporca popiera, že by mal byť uzavretý iný právny úkon ako kúpna zmluva, mohlo by teda ísť iba o jednostrannú simuláciu, ktorej by sa navrhovateľka mohla úspešne domáhať iba v tom prípade, ak by aj druhá zmluvná strana - odporca mal vedomosť o tom, že tento úkon je simulovaný, čo v konaní preukázané nebolo. Napokon uvedený právny úkon nemá náležitosti iného právneho úkonu, v danom prípade, podľa navrhovateľky úkonu, ktorý by sledoval ten istý následok, teda prevod nehnuteľnosti, ale len za splnenia určitých podmienok (nesplatenia pôžičky). V predmetnej zmluve nie je prevod nehnuteľnosti ničím podmienený. Teda neexistuje žiadny disimulovaný právny úkon, ktorý by bol v prípade splnenia podmienok neplatnosti simulovaného právneho úkonu platný.
Vzhľadom na to, že súd nezistil žiadne iné dôvody, ktoré by mali za následok absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorej obsah je jasný, zrozumiteľný, určitý, návrh v celom rozsahu zamietol.
Súd nevykonal dôkazy navrhované splnomocneným zástupcom navrhovateľky a to výsluch svedkov pána E., bývalého konateľa spoločnosti Finance Partners, ktorý by sa mal vyjadriť k tomu, akým spôsobom bol splatený úver a pána Q., pracovníka OTP Banky Slovensko, ktorý by sa mal takisto vyjadriť k okolnostiam splácania úveru, keď akákoľvek výpoveď uvedených svedkov o spôsobe splácania úveru, by podľa názoru súdu nemala vôbec žiadny vplyv na posúdenie platnosti právneho úkonu - uzavretia kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal náhradu trov konania vo výške 564,19 eur a to za prevzatie veci a prípravu zastúpenia dňa 3.5.2010 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 53,49 eur + režijný paušál podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky á 6,95 eur (v uvedenej výške uplatnený), t.j. spolu 60,44 eur + 19% DPH, t.j. 11,48 eur = 71,92 eur + zastupovanie na pojednávaní dňa 19.1.2011 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 57,-eur + režijný paušál podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,41 eur, t.j. spolu 64,41 eur + 20% DPH, t.j. 12,88 eur = 77,29 eur + zastupovanie na pojednávaní dňa 23.2.2012 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 57,-eur + režijný paušál podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,41 eur, t.j. spolu 64,41 eur + 20% DPH, t.j. 12,88 eur = 77,29 eur + písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie odporcu zo dňa 2.5.2011 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b)Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 57,-eur + režijný paušál podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,41 eur, t.j. spolu 64,41 eur + 20% DPH, t.j. 12,88 eur = 77,29 eur + zastupovanie na pojednávaní dňa 2.4.2012 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 58,69 eur + režijný paušál podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,63 eur, t.j. spolu 66,32 eur + 20% DPH, t.j. 13,26 eur = 79,58 eur + náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky dňa 19.1.2011 cesta Bratislava - Trnava a späť pričom jedna cesta trvá 45 minút, t.j. 4 polhodiny á 12,35 eur, t.j. 49,40 eur + dňa 23.2.2011 Bratislava - Trnava a späť 4 polhodiny á 12,35 eur, t.j. 49,40 eur + dňa 2.4.2012 Bratislava - Trnava a späť 4 polhodiny á 12,72 eur, t.j. 50,88 eur + cestovné podľa § 15 písm. a) citovanej vyhlášky Bratislava - Trnava a späť a to dňa 19.1.2011, t.j. 112 km pri spotrebe 6,4 l/100km a cene benzínu 1,371eur/l = 9,83 eur + cestovné dňa 23.2.2011 Bratislava - Trnava a späť t.j. 112 km pri spotrebe 6,4 l/100km a cene benzínu 1,399eur/ l = 10,03 eur + cestovné dňa 2.4.2012 Bratislava - Trnava a späť t.j. 112 km pri spotrebe 6,4 l/100km a cene benzínu 1,574eur/l = 11,28 eur, ktoré súd s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal navrhovateľku zaplatiť splnomocnenému zástupcovi odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti: Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.