Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17P-319-2010.pdf
PDF · 88.93 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-17P/319/2010
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W.: H., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, deti rodičov - matky: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. XX, X., prechodne bytom Z. XX, X., a otca: G. W., nar. XX.XX.XXXX, tvalo bytom X. - J., adresa na doručovanie súdnych písomností Ľ. Z. č. X, X., v konaní o návrhu otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti a návrhu matky o zvýšenie výživného, pozbavenie rodičovských práv otca a zákaz styku otca s maloletými deťmi, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje predbežné opatrenie, na základe ktorého je otec maloletých detí H., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX oprávnený do právoplatného rozhodnutia vo veci samej stretávať sa s maloletými deťmi každú sobotu od 09.30 hod. do 19.30 hod., pričom je oprávnený deti vyzdvihnúť v čase začiatku stretnutia v mieste bydliska matky maloletých detí pre vchodom obytného domu, kde deti v čase ukončenia styku matke odovzdá. Matka je povinná deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť.
odôvodnenie:
Pod sp. zn. 17P 319/2010 sa na tunajšom súde vedie konanie o návrhu otca na zverenie maloletých detí W. do striedavej osobnej starostlivosti, ktorý bol súdu doručený dňa 10.09.2010, s ktorým konaním boli uznesením tunajšieho súdu č.k. 17P 46/2011-5 zo dňa 11.02.2011 spojené konania o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi, doručenom súdu dňa 28.09.2010 a na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a o pozbavenie rodičovských práv otca k maloletým deťom, doručenom súdu dňa 03.02.2011.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 17P 407/2010-9 zo dňa 10.12.2010 bol zamietnutý návrh otca návrh doručený súdu 12.11.2010 na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy styky každý nepárny týždeň v roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod, každý týždeň od utorka od 15.00 do stredy do 20.00 s tým, že si deti vyzdvihne už v predškolskom zariadení a tiež úpravy styku počas Vianoc a sviatkov. Citované rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 26/11-52 z 22.02.2011 s odôvodnením že v danej konkrétnej veci na tunajšom súde prebieha konanie o návrhu otca do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a konanie o návrhu matky na zákaz styku otca s deťmi, návrh na zvýšenie výživného a návrh na pozbavenie rodičovských práv otca s deťmi. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu správne pri rozhodovaní vychádzal nielen z obsahu návrhu otca ale z obsahu celého spisu 17P 319/2010, pričom spisový materiál obsahoval závažné skutočnosti, ktoré bolo treba objasniť, pričom tieto boli v podaniach oboch rodičov absolútne protichodné, čo znamená, že bez vykonania dokazovania a zistenia skutkového stavu, nebolo možné posúdiť dôvodnosť návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia úpravou jeho styku s maloletými deťmi, t.j. posúdiť, či je vhodné, aby sa otec s maloletými deťmi stretával a ak áno v akom rozsahu.
Na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. 17P 139/2010-311 zo dňa 13.06.2011 v spojení s uznesením č.k. 17P 319/2010-372 zo dňa 06.10.2011 bol vo veci dňa 15.02.2012 vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že znalec po vykonaných vyšetreniach nevidí dôvod na to, aby bol otcovi zakázaný styk s deťmi, nakoľko v kontakte s nimi pôsobil priateľsky, bol živý, spontánny, takže z kontaktu s ním by mohli mať deti istý prospech. Znalec sa priklonil k tomu, aby sa otec mohol s deťmi stretávať v tom rozsahu, ako sa s nimi stretával, ak bude mať o tieto stretnutia záujem. K tomu, aby mohol byť kontakt s otcom pre deti prospešný je však potrebné, aby obaja rodičia dodržiavali isté pravidlá. Otec by mal zohľadňovať, že deti sú vo výchove matky a mal by rešpektovať jej spôsob prístupu k deťom. Mal by tiež snažiť tlmiť, resp. korigovať svoje impulzívne prejavy, aby deťom nespôsoboval zbytočný stres, nemal by pred nimi matku osočovať, resp. napádať. Prípadné rozdielne názory na ich výchovu by mal riešiť len s matkou. Matka by na druhej strane mala rešpektovať autoritu otca, nemala by ho zbytočne „provokovať“ a taktiež by nemala hovoriť o ňom s deťmi negatívnym, resp. „ponižujúcim“ spôsobom.
Matka na pojednávaní súdu konanom dňa 20.04.2012 okrem iného uviedla, že do septembra 2010 si otec zobral deti vždy kedy chcel. So stretávaním nebol žiadny problém a nikdy mu nebránila, lebo vždy si hovorila, že deti majú právo na starostlivosť otca a trpela jeho správanie. S deťmi sa stretával každý deň, venoval sa im, chodili na Železnú studničku, do ZOO a na rôzne akcie. Ako dôvod, prečo prestala deti otcovi dávať uviedla, že sa rozhodla, že už ďalej nebude trpieť otcove správanie. Predtým sa správal bezproblémovo iba preto, lebo robila to, čo chcel. Deti, ktoré navštevovali materskú školu v J. sa rozhodla prehlásiť do L. preto, lebo H. sa prvý deň v základnej škole v J. zamotala a preto sa hneď na druhý deň rozhodla dať ju do inej školy, aby nemusela ráno vstávať a aj ona to má takto jednoduchšie kvôli práci a vodeniu detí do školy (býva v L.). Zmena školy bolo jej rozhodnutie. Strašné problémy začal otec robiť po tom, čo mu to povedala a to aj v škole.
Posledná úprava rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom W. pritom prebehla v marci 2010 (rozhodnutím č.k. 22P 431/09-99 z 23.3.2010 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom). V zápisnici z pojednávania zo dňa 23.03.2010 pritom matka uviedla, že má s otcom dobrý vzťah. Otec sa o deti zaujíma, vyživovaciu povinnosť k nim si riadne plní tým, že deťom kupuje všetko, čo potrebujú. V tejto veci s ním nemá žiaden problém. Otec uviedol, že sa o deti riadne stará a zaujíma. Sám im našiel materskú školu. Niekedy po ne ráno príde (k matke) a odvedie ich aj späť a prakticky všetky ich potreby, o ktoré ho matka požiada zabezpečuje. V tomto sa s matkou vedia dohodnúť. Kvôli tomu, aby mali deti oboch rodičov si dokonca hľadali v danom čase spoločné bývanie, avšak s matkou nehodlali žiť ako druh a družka. Matka otcove tvrdenia nespochybnila.
Z obsahu spisu vyplynulo, že návrh na zákaz styku otca s deťmi matka podala 28.09.2010, t.j. potom, ako otcovi od začiatku septembra odopierala styk s deťmi, v ktorom čase podala aj ďalšie návrhy prejednávané v tomto konaní. Odôvodňovaný bol najmä psychickými a fyzickými útokmi otca na matku za priamej účasti detí, vyhrážaním sa zabitím, čo mala potvrdiť pani učiteľka na R. (t.j. v škole, ktorú mal. H. navštevovala od septembra 2010) a ďalším správaním, resp. krokmi otca spred marca 2010.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov na adrese starých rodičov maloletých detí z otcovej strany vyplynulo, že hoci nesúhlasia s tým, aby v ich byte ich syn zabezpečoval striedavú starostlivosť o svoje deti U. a H., súhlasia, aby sa styk s deťmi realizoval počas víkendu v ich byte, kde deti môžu dokonca spolu s otcom prespať. V byte je pripravená izba, v ktorej je posteľ, rozťahovací gauč, pracovný stolík, poličky na knihy a hračky, skrinky na uloženie oblečenia, koberec a televízor, čím sú vytvorené podmienky na prespania a tiež na prípravu detí na vyučovanie. Starí rodičia tiež potvrdili, že sa po 1,5 roku s deťmi stretli 2x a to raz v marci a raz v apríli 2012. Podľa ich vyjadrenia dlhá časová odluka nemala výraznejší vplyv na ich vzťah s deťmi.
To, že akceptujú, aby sa v ich byte počas víkendu realizoval synov styk s jeho deťmi potvrdili obaja rodičia otca maloletých detí vo svojich výpovediach aj na pojednávaní konanom dňa 20.04.2012. Obaja potvrdili, že vo vzťahu k deťom sa ich syn, (napriek tomu, že inak ich jeho neprimerané správanie stresuje) nikdy nesprával neprimerane. Pri deťoch je iný. Na deti pred starými rodičmi nekričí a ak ich napomína, tak primerane. Nepoužíva ani neprimerané telesné tresty. Stará matka maloletých detí potvrdila, že v
septembri 2010 matka deti zo dňa na deň vzala a nikomu nič nepovedala, pričom dovtedy otca vídavali denne.
Matka vo svojej výpovedi potvrdila, že po doručení znaleckého posudku otcovi umožnila 2 x stretnutie s deťmi. Tieto stretnutia prebehli v poriadku. Konflikt vznikol až za jej prítomnosti pri treťom dohodnutom termíne stretnutia, kedy si otec deti od matky neprevzal, ale matka otca pozvala do bytu.
Otec potvrdil, že od marca sa stretol s deťmi sám dva krát. Stretnutia prebehli úplne normálne. Prvý krát deti prevzal aj so svojou matkou pri bráne bytového domu, v ktorom deti s matkou bývajú. Následne čas trávili u jeho rodičov spoločnými aktivitami. Druhý krát boli spolu celý deň, pričom boli v X. a stretnutie tiež prebehlo bez problémov. Priznal, že na tretí krát v byte matky, kam ho pozvala reagoval neprimerane a impulzívne na jej odvrknutie, že nebude robiť čo chce on. Takto matka reagovala na jeho žiadosť, aby v čase, kedy sa venoval synovi v byte vypla televízor, ktorý rušil, keďže matka s deťmi obýva garsónku.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Keďže predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy.
V danom prípade mal súd za to, že ešte pred rozhodnutím vo veci samej, ku ktorému je ešte potrebné doplniť dokazovanie, si vyžadujú narušené pomery účastníkov a záujem maloletých detí W. dočasnú úpravu. Od stavu, ktorý tu bol v čase predchádzajúceho rozhodovania o návrhu otca na úpravu styku predbežným opatrením sa podstatne zmenili okolnosti, z ktorých súd vychádzal a to predovšetkým vzhľadom na podstatný posun v dokazovaní po vypracovaní znaleckého posudku znalcom z odboru psychológia, za súčasného pribratia konzultanta z odboru psychiatria, ktorý psychiatricky vyšetril otca aj matku. Vzhľadom na závery znaleckého posudku má súd za to, že odpadli dôvody, resp. pochybnosti, ktoré v predchádzajúcom konaní bránili nariadeniu predbežného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania vo veci vzhľadom na odmietavý postoj matky upravil stretávanie sa otca s maloletými deťmi. Znaleckým posudkom bola zo psychologického hľadiska vylúčená dôvodnosť zákazu styku otca s maloletými deťmi. Matka súdu nepreukázala žiaden vážny objektívny
dôvod bránenia v styku otcovi, ktorý by sledoval záujem maloletých detí. Dôvody matky sa javia ako subjektívne, prameniace zo vzájomných konfliktných, resp. nespracovaných vzťahov s otcom detí. Namiesto upokojenia situácie, ktoré matka možno svojim dominantným pokusom o presadenie sa voči otcovi sledovala, však takéto správanie matky vyvolalo ďalšie vyhrotenie situácie. Neprimerané správanie sa otca, prameniace z charakteru jeho osobnosti, opísaného v rámci znaleckého posudku, ktorým následne matka odôvodňovala svoj návrh na zákaz styku, resp. na pozbavenie rodičovských práv otca, sa naproti tomu javia ako reakciou otca na náhle a úplne bezprostredne neodôvodnené odopretie jeho styku s maloletými deťmi, ktorý bol predtým veľmi intenzívny a zjavne bezproblémový. Keďže starí rodičia maloletých detí potvrdili možnosť realizácie stretávania sa otca s deťmi v ich byte, súd mohol predbežne toto upraviť zatiaľ aj bez prešetrenia bytových pomerov otca, ktoré budú predmetom ďalšieho dokazovania a budú relevantné hlavne pre rozhodnutie vo veci samej.
Súd teda s poukazom na výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania z úradnej povinnosti považoval za potrebné ešte pred rozhodnutím vo veci samej dočasne upraviť stretávanie sa otca s deťmi, rešpektujúc predovšetkým zákonom deklarované právo detí na zachovanie vzťahu k obom rodičom, ako aj ich právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, v ktorom deťom bolo po značnú dobu 1,5 roka bez preukázaných vážnych relevantných dôvodov bránené. Vzhľadom na predchádzajúcu frekvenciu styku detí s otcom (denne) považoval súd za vhodné predbežne umožniť deťom stýkať sa s otcom častejšie, v záujme čo najskoršieho úplného obnovenia pôvodnej kvality vzťahov detí s otcom, ktorý našťastie zjavne nebol dočasným prerušením kontaktov narušený nezvratne a tiež kvôli čo najskoršiemu odstráneniu neistoty a zmätku maloletého U. vo vnímaní role otca (ktorý spomína znalec na str. 18 a 19 a v závere znaleckého posudku). Preto súd rešpektujúc denný režim detí do skončenia konania vo veci samej upravil styk otca s deťmi jeden voľný deň v týždni, ktorý čas má otec možnosť naplniť deťom rôznymi kultúrnymi, spoločenskými, alebo športovými či fyzickými aktivitami, prípadne tráviť čas u jeho rodičov, ktorý takúto formu styku akceptujú. V záujme eliminácie vysokého rizika vzniku osobných konfliktov medzi rodičmi, čo je základným stresovým faktorom pre deti, je otec oprávnený deti vyzdvihnúť pred vchodom obytného domu, v ktorom deti s matkou bývajú, kde aj následne deti po ukončení styku matke odovzdá. Matka je naproti tomu povinná deti riadne na styk s otcom pripravené otcovi v čase začatia styku odovzdať.
Záverom súd apeluje na oboch rodičov, aby sa, v záujme maloletých detí a plného zabezpečenia ich práv, snažili v ich vzájomných vzťahoch dodržiavať vyššie citované pravidlá naznačené znalcom v znaleckom posudku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie je uznesenie vykonateľné len čo bolo doručené a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené (§ 171 ods. 2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon súdneho rozhodnutia podľa § 272 a nasl. O.s.p..