Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/477/2011

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35940875, proti povinnej M. P., bytom S. P. XXXX/XX, A., o vymoženie 1 451,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. júla 2011, č.k. -12 takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 12.07.2011 domáhal proti povinnej vymoženia 1 451,67 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., zo dňa 06.08.2010, sp. zn. N1009213, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2010 a vykonateľnosť dňa 06.09.2010. Exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 06.06.2006 (správne má byť 16.06.2006), uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného Poštovou Bankou, a.s. a povinnou. V posudzovanej exekučnej veci mali účastníci konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, postavenie veriteľa a spotrebiteľa. Oprávnený je právny nástupca podnikateľa, ktorý pri výkone svojej podnikateľskej činnosti poskytol povinnej úver. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol úver poskytnutý na účely vylučujúce použitie ustanovení na ochranu spotrebiteľa (zamestnanie, povolanie, podnikanie). Zmluva je uzavretá vo forme formulára, ktorého súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinná nemohla ovplyvniť a ktoré právny predchodca oprávneného používal proti uzavieraní zmlúv s neurčitým počtom dlžníkov. Preto je potrebné uvedenú zmluvu posudzovať ako typovú spotrebiteľskú zmluvu a povinnej v právnom vzťahu s oprávneným priznať postavenie spotrebiteľa a z toho prislúchajúcu právnu ochranu. Okresný súd ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, neumožňuje, aby spotrebiteľ riešil spory vyvolané zmluvou iným spôsobom ako arbitrážou. Ustanovenie neumožňuje všeobecnému súdu, aby prejednával vec, ak sa podľa zmluvy mala prejednať v rozhodcovskom konaní. Dojednaná rozhodcovská doložka má charakter výhradnej rozhodcovskej doložky. Dojednanú rozhodcovskú doložku obmedzujúcu právo dlžníka na výber právnych prostriedkov ochrany svojich práv súd považoval s poukazom na písm. q) Prílohy smernice Rady 93/13/EHS za nekalú podmienku v neprospech spotrebiteľa a ipso facto za neplatnú. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený citovanou smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom sa nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k účastníkom zmluvy. Povinná nemala účinné prostriedky obrany v spore s oprávneným, nemohla si vybrať, či spor s oprávneným bude posudzovať príslušný všeobecný súd alebo arbitrážny orgán a musela sa podrobiť pri výbere formy riešenia sporu výlučne vôli oprávneného, čo je v hrubom rozpore so zásadami ochrany spotrebiteľa, ktoré sú garantované európskym právom. Súd má možnosť a zároveň povinnosť zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že zabráni, aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a aby na základe rozhodnutia vydaného v konaní vedenom na podklade tejto nekalej podmienky bol vystavený exekúcii. Okresný súd po posúdení predložených listinných dôkazov, aplikujúc právo Európskej únie, vnútroštátne právo Slovenskej republiky, rešpektujúc judikatúru ESD a eurokonformný výklad ustanovení predpisov o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, preto nie je možné na jeho podklade viesť exekúciu.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu ( o rozhodcovskom konaní). Teda je tu prekážka „res iudicata“. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu SR, nakoľko exekučný súd konal nad rámec zákona. Exekučný súd posudzuje predložené dokumenty, ale nepreskúmava ich po stránke hmotnoprávnej ani procedurálnej, keďže na takýto postup nemá právomoc, nakoľko by otváral konanie, ktoré nie je oprávnený sám meritórne rozhodnúť. Konaním súdu bolo oprávnenému odňaté právo domáhať sa svojho práva na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní, nakoľko súd vyhlásil bez zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom za nevykonateľné, čím oprávnenému spôsobil ujmu. Oprávnený ďalej uviedol, že z ust. účinného ku dňu uzavretia zmluvy vyplýva, že pod spotrebiteľskými zmluvami sa rozumie kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Takouto formuláciou sám zákonodarca vylúčil možnosť aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách na zmluvy upravené normami obchodného práva. Osobitne tie zmluvy, ktoré majú povahu tzv. absolútnych obchodov, t.j. vzťahy, ktoré vznikajú a spravujú sa ustanoveniami bez ohľadu na povahu ich účastníkov ( ). Oprávnený sa tak domnieval, že predmetnú zmluvu o úvere nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a na uvedený zmluvný vzťah teda nemožno aplikovať ani ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v . Oprávnený pri tom poukázal na výrok súdneho dvora v prípade Pannon GSM ( C-243/08) a v prípade Austurcom (C-40/08). Do pozornosti dal aj dôvodovú správu k ustanoveniu , podľa ktorej cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Mal za to, že slovenské znenie smernice 93/13/ EHS, vrátane prílohy 1 písm. q) sa odlišuje od originálnej verzie. Originálne znenie smeruje k tomu, že rozhodcovská doložka sa považuje za nekalú len vtedy, ak spory vzniknuté zo spotrebiteľských zmlúv (slovenská verzia), resp. konanie pred rozhodcovským súdom (anglická, česká verzia) nie je upravené právnymi predpismi. V Slovenskej republike však rozhodcovské konanie upravuje , ktorý v plnej miere rešpektuje požiadavky ochrany spotrebiteľa. Voľbou spotrebiteľa bolo uzavrieť zmluvu s uvedenou doložkou, čo potvrdil svojím podpisom a prejavil tak svoju vôľu. Avšak súd svojím rozhodnutím vyslovil vôľu zmluvných strán za irelevantnú, nerešpektujúc ju, nahradzujúc ju svojím rozhodnutím postaveným nad zákon. Zasiahol do zmluvnej voľnosti strán, odňal oprávnenému právo uspokojiť svoju pohľadávku, porušil základné princípy právneho štátu, ako aj viaceré právne normy odvolávajúc sa na ochranu spotrebiteľa dôvodiac rozporom s dobrými mravmi. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že v prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán a konanie by prebiehalo na "štátnom súde", súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Akú inú kvalitu či kvantitu by mali jej procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, zasiahol do práv povinnej. Zdôraznil, že okresný súd dospel k úplne nesprávnemu právnemu záveru, svojím konaním porušil a zasiahol do viacerých aj garantovaných základných práv účastníkov konania, právne zdôvodnenie je v rozpore s viacerými právnymi normami, nerešpektoval právne princípy ako zmluvná voľnosť, právna istota a res iudicata.

Povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec podľa , prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správne. V náväznosti na ust. krajský súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie uznesenia okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje.

Krajský súd zistil, že okresný súd pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda, či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda, že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych vzťahov sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatne neboli. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí preto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú v nej výnimky.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, kde zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 ods. 1 písm. a), b) tohto zákona , alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c) citovaného zákona). Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. /EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a umožňuje zastaviť exekúciu, aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

V zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné. Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z tejto povinnosti existujú len obmedzené výnimky, a to na základe určitých uznávaných procesných zásad v rámci súdneho konania a len za určitých osobitných podmienok. Okresný súd správne konštatuje, že aj podľa platnej právnej úpravy Slovenskej republiky nie sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach, sa preto považujú za protiprávne, a preto ich vykonanie nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS, a ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, sa okrem toho musia považovať za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS).

Krajský súd poukazuje na to, že predmetná zmluva o úvere v spojení so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, uzavretá medzi účastníkmi dňa 16.06.2006 na základe ktorej rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie voči povinnej, je typizovanou spotrebiteľskou zmluvu. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Súd zdôrazňuje, že v zmysle o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, tak ako tomu je aj v tomto prípade. Preto je na vec nepochybne potrebné aplikovať akékoľvek ustanovenia, obsiahnuté či už v , zákone o ochrane spotrebiteľa alebo aj v iných právnych predpisoch, ktorých účelom je ochrana spotrebiteľa a jeho práv.

V prejednávanej veci okresný súd potom opodstatnene poukázal na to, že zmluvné podmienky ("Obchodné podmienky pre úver"), ktoré sú súčasťou zmluvy, vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal okresný súd, javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ, čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych zásadách.

V postupe okresného súdu, ktorý bol v súlade s ustanovením Exekučného poriadku, preto nezistil odvolací súd rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a ani neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity povinnej.

Krajský súd preto uznesenie okresného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .