Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-1607-2008.pdf
PDF · 72.69 KB
Case nature
Subarea
2Er/1607/2008
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, IČO: 00735868, Kuzmányho 8, Košice proti povinnému: B. M., U.. XX.X.XXXX, R. R., A. XXX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad Košice, Jantárová 30, pod č. Ex 2979/2008, o vymoženie 33,19 Eur a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu proti povinnému z a s t a v u j e .
II. U k l a d á oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi, Exekútorský úrad Košice, Jantárová 30 trovy exekúcie a odmenu pri zastavení exekúcie vo výške 41,51 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 13.10.2008 na Exekútorskom úrade JUDr. Jána Sokola, súdneho exekútora so sídlom v Košiciach, Jantárová 30, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 Eur a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Blok Obvodného oddelenia PZ v Kráľovskom Chlmci na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1714882 zo dňa 25.9.2007 a trov exekúcie.
Dňa 27.10.2008 tunajší súd poveril vyššie uvedeného súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Dňa 18.4.2012 požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. Exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 44,74 Eur, na ktorých náhradu žiadal zaviazať oprávneného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného, ktorým bolo zistené, že povinný býva v rómskej osade v chatrči. Ide o mentálne postihnutú osobu. Povinný je nemajetný, nikdy nič cennejšie nevlastnil, nikdy nebol v pracovnom pomere. Žije v chudobe, z dávok sociálnej odkázanosti. Nemá žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok, ktorý by bol exekučne postihnuteľný. Nie je poberateľom mzdy ani dôchodku. Nie je evidovaný v živnostenskom registri a nie je ani spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti.
Z predložených písomných dokladov má súd za preukázané, že povinný je nemajetný, preto súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil.
Keďže súd rozhodol o zastavení exekúcie, je povinný rozhodnúť aj o trovách exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 2,30 Eur a náklady so zavedením spisu vo výške 1,80 Eur. Celkovo si takto vyúčtoval odmenu a náhrady vo výške 37,29 Eur + 20% DPH (7,45 Eur), teda spolu vo výške 44,74 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
V zmysle ustanovenia § 200 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku má oprávnený a exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Týmto právnym predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 Eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd priznal exekútorovi minimálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 Eur. Okrem toho priznal súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v celkovej výške 1,40 Eur, pozostávajúcu z poštovného ( 1x doporučená zásielka do vlastných s opakovaným doručením po 1,40 eur). Ďalšie exekútorom vyúčtované poštovné vo výške 0,90 Eur nebolo exekútorom preukázané, preto ho súd nepriznal. Takisto súd nepriznal hotové výdavky vyúčtované exekútorom vo výške 1,80 Eur ako náklady so zavedením spisu. Tieto náklady zjavne nespadajú pod hotové výdavky v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky, neboli ani exekútorom bližšie špecifikované ani zdokladované. Celkovo predstavujú trovy exekúcie sumu 34,59 Eur. Keďže exekútor je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty od 1.marca 2004, patrí mu zvýšenie odmeny a náhrad o 20% daň z pridanej hodnoty, t.j. o 6,92 Eur.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd teda priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 41,51 Eur (33,19 Eur + 1,40 Eur poštovné + 6,92 Eur DPH), a keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, zaviazal súd na ich náhradu v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.