Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/104/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci navrhovateľa: František Timko - MINI ABC, IČO: 33149089, miesto podnikania Veľaty 212 proti odporcovi: Sociálna poisťovňa- ústredie, ul. 29. augusta č.8, Bratislava o zaplatenie 135,81 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľa sa zamieta.

II. Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 135,81 Eur s prísl. z titulu náhrady škody. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky v Trebišove zo dňa 20.9.2006 pod č. 700-3920008706-GC04/06 bol zaviazaný zaplatiť zvýšené poistné v sume 32.858,-Sk, ktoré v odvolacom konaní bolo potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave. Na základe týchto rozhodnutí dňa 28.3.2007 sumu 32.858,-Sk uhradil v hotovosti. Následne podal návrh na preskúmanie týchto rozhodnutí na KS v Košiciach a rozsudkom KS v Košiciach zo dňa 24.5.2007 spis. zn. boli zrušené preskúmavané rozhodnutia v spojitosti s rozsudkom NS SR zo dňa 31.1.2008 spis.zn. . Odporca vrátil sumu 32.858,-Sk dňa 14.7.2008. Keďže finančnú čiastku 32.858,-Sk odporca užíval bez právneho titulu v období od 28.3.2007 do 14.7.2008, tak mu vznikla škoda, pretože ak by peniaze mal k dispozícii a tieto by bol vložil za úrok ako korunový vklad do banky, pričom by vychádzal zo zákonom stanovenej sadzby úroku z omeškania platnej v čase vzniku škody, tieto peniaze by mu priniesli zisk. Ako podnikateľ tieto finančné prostriedky mohol použiť a investovať do podnikania, tým by sa mu zvýšil zisk z podnikania. Keďže si odporca počínal v jeho prípade nezákonne, týmto jeho počinom mu vznikla škoda. Výšku škody vyčíslil vo výške zákonných úrokov 9% zo sumy 32.858,-Sk za predmetné obdobie /9% bola základná úroková sadzba NBS v tomto období v zmysle nar. vlády č. / a takto ide o sumu 4.091,85 Sk, čo v prepočte na eurá je 135,81 Eur. Odporca žiadal návrh zamietnuť poukazujúc na tú skutočnosť, že u navrhovateľa išlo o zaplatenie sumy 32.858,-Sk z titulu zvýšeného poistného na poistenie zodpovednosti za škodu na základe zák.č. 274/94 Z.z. o Sociálnej poisťovne v znení neskorších úprav. Až rozsudkom Najvyššieho súdu SR bolo ustálené, že Sociálna poisťovňa nesprávne aplikovala ustanovenie . Na základe uvedeného potom zaplatené poistné bolo vrátené späť navrhovateľovi. Ďalej poukázal na to, že zákon č. 274/94 Z.z. o Sociálnej poisťovni, ako aj o sociálnom poistení upravujú také sociálne práva, na základe ktorých možno voči štátu požadovať plnenie bez toho, aby tomu zodpovedala ekvivalentná povinnosť. Ide o práva inej povahy, než sú práva z občianskoprávnych , pracovnoprávnych alebo iných obdobných vzťahov, ohľadne ktorých zákonná úprava v prípade omeškania s plnením pripúšťa možnosť požadovať aj zákonom stanovené úroky alebo poplatky. Vzhľadom na povahu uvedených práv zákon o Sociálnej poisťovni a zákon o sociálnom poistení, podľa ktorých treba navrhovateľom uplatnené nároky posudzovať, takúto možnosť neposkytujú. Odporca nárok navrhovateľa na náhradu škody považoval za neopodstatnený, keďže odporca postupoval v súlade s vtedy platnou právnou úpravou a jej výkladom.

Zároveň vzniesol námietku premlčania na pojednávaní, ktorú odôvodnil tým, že navrhovateľ upravil svoj návrh na náhradu škody až v priebehu konania podaním zo dňa 29.11.2011, pričom všeobecná trojročná premlčacia lehota začala plynúť od 14.7.2008, kedy došlo k vyplateniu finančnej čiastky, teda nárok na náhradu škody bol uplatnený po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, písomným podaním odporcu, listinnými dôkazmi , obsahom spisu Krajského súdu v Košiciach spis.zn. a zistil tento skutkový stav veci: V konaní bolo zistené, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov č. 700-3920008706- GC04/06 zo dňa 20.9.2006 navrhovateľovi bola predpísaná na úhradu čiastka 32.858,-Sk , z ktorej suma 2.758,-Sk predstavovala poistné na poistenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania za obdobie od 1.1.2002 do 31.12.2003 a suma 30.100,-Sk predstavovala zvýšené poistné na poistenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania za obdobie od 1.1.2002 do 30.9.2003, vypočítané podľa §27a zák.č. 274/94 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003 a navrhovateľovi bola určená lehota na plnenie do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľ proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie a v odvolacom konaní Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava rozhodlo ako odvolací orgán rozhodnutím č. 332-6454-GC-04/2006 zo dňa 30.1.2007 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov zo dňa 20.9.2006 zmenilo vo výrokovej časti v tom, že vypustilo text „ §278 ods.1 písm.a“ a dopĺňalo text „ §178ods.1 písm.a“ a v ostatnom rozhodnutie potvrdilo. Na základe takéhoto potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu navrhovateľ zaplatil odporcovi sumu 32.858,-Sk dňa 28.3.2007. Tieto skutočnosti vyplývajú z rozhodnutí odporcu a z výdavkového pokladničného dokladu a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 28.3.2007 na sumu 32.858,-Sk. Z obsahu spisu KS v Košiciach spis.zn. bolo zistené, že navrhovateľ dňa 2.3.2007 podal voči odporcovi žalobu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu a žiadal, aby bolo zrušené rozhodnutie odporcu pod č. 332-6454-GC-04/2006 zo dňa 30.1.2007 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov pod č. 700-3920008706-GC04/06 zo dňa 20.9.2006. Rozsudkom KS v Košiciach zo dňa 24.5.2007 č.k. -22 bolo podľa ust. zrušené rozhodnutie odporcu zo dňa 30.1.2007 č.332-6454-GC-04/2006, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov zo dňa 20.9.2006 č.700-3920008706-GC04/06 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Na základe podaného odvolania odporcom Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 31.1.2008 č.k. -45 potvrdil rozsudok KS v Košiciach zo dňa 24.5.2007 č.k. -22. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2008. V dôsledku zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov, ako aj rozhodnutia odporcu, navrhovateľovi bola vrátená suma 32.858,-Sk dňa 14.7.2008. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná. Je nepochybné, že rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci sp.zn. bolo preukázané, že odvolací súd sa priklonil k výkladu ust. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov ako ho vykladá navrhovateľ a nie ako ho vykladá odporca v zmysle stanoviska Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR zo dňa 7.5.2002, pretože ak by mal platiť výklad v zmysle odporcu, potom by nemohlo byť v zákone v citovanom ustanovení uvedené slovo „vykonáva“, ale by tam musel byť uvedený iný výrok. Pretože tomu tak nie je, bolo vyslovené odvolacím súdom, že právny názor odporcu opierajúci sa o uvedené stanovisko je nesprávny. Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru: Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom. Podľa ust. cit. zákona zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť. Podľa ust. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu a/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1/ škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu,

b/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru, c/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ colnej správy alebo poverený colný orgán, d/ ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, e/ ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, f/ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom alebo správnom konaní, g/ Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia nim vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, h/ Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i/ verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j/ Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k/ Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, l/ orgán príslušný podľa písmen a/ až j/ , u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku /§15/, ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci, ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa ods.1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle ust. § 4 ods.4 cit. zákona. Podľa ust. § 5 ods.1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa ust. § 6 ods.1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd , ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa ust. § 6 ods.2 cit. zákona právo podľa ods.1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Podľa ust. § 6 ods.3 cit. zákona ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Podľa ust. § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa ust. § 16 ods.1 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti , môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ zaplatil sumu 32.858,-Sk na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Trebišove, v spojitosti s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredia, teda odporcu. V danom prípade zo strany navrhovateľa išlo o plnenie si verejno-právnych povinností v zmysle správnych predpisov, pretože medzi účastníkmi konania bol vzťah verejno-právny a nie občiansko-právny.

V konaní ďalej bolo preukázané aj to, že na návrh navrhovateľa uvedené rozhodnutia boli zrušené zákonným spôsobom v správnom konaní, a tak následne odporca sumu 32.858,-Sk vrátil navrhovateľovi. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná. V danom prípade navrhovateľ žiada z titulu náhrady škody žalovanú čiastku vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS t.j. 9% zo zaplatenej finančnej čiastky za obdobie od zaplatenia finančnej čiastky až do jej vrátenia, z dôvodu, že v danom prípade si odporca počínal protizákonne a jemu vznikla škoda. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže zo strany navrhovateľa išlo o plnenie si verejno-právnych povinností v zmysle správnych predpisov na základe rozhodnutí odporcu, ktoré boli v správnom konaní zákonným spôsobom zrušené, nárok navrhovateľa na náhradu škody nie je možné posúdiť podľa Z citovaných ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zrejmé, že vo veciach náhrady škody , ku ktorej došlo pri výkone verejnej moci, teda ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá štát //, pričom v mene štátu koná ministerstvo alebo iný ústredný orgán v zmysle ust. cit. zákona. V danom prípade ako to navrhovateľ potvrdil v konaní, navrhovateľ si neuplatnil náhradu škody na príslušnom orgáne v zmysle cit. zákona, keďže nepodal žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle ust. cit. zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa voči odporcovi je nedôvodný, pretože odporca v tomto konaní podľa nie je pasívne legitimovaný, a preto návrh zamietol v celom rozsahu tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vznesená námietka premlčania zo strany odporcu pri uplatnení náhrady škody podľa , vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu, je bezpredmetná. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. v spojitosti s tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v konaní bol neúspešný a úspešný odporca trovy nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 4 exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci