Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-900-2011.pdf
PDF · 74.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/900/2011
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, Hollého 1219, 905 01 Senica, IČO: 30 807 484 , proti povinnému: ICE RIVER, s.r.o., Mlynská 5, 908 51 Holíč, výmaz ex offo 24.11.2011, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 025685 zo dňa 21.6.2011 bol súdny exekútor Vladimír Podešla, so sídlom exekútorského úradu V.P. Tótha 30, Senica, poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, a.s., vo veci pob. Senica, č.k. 700-0711215010-GC04/10 zo dňa 16.12.2010.
Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 10485/T zistil, že povinný bol dňa 24.11.2011 ex offo vymazaný z Obchodného registra, bez právneho nástupcu.
Súdny exekútor podal na tunajšom súde dňa 24.2.2012 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a vyčíslil trovy exekúcie v sume 47,76€, ktoré žiada priznať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. l zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto zákona, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. l veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1,2 a 3 Exekučného poriadku
(1) Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
(2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
(3) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
V danom prípade mal súd jednoznačne preukázané, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, nemá právneho nástupcu, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom ide o neodstrániteľnú podmienku konania, a preto súd v zmysle ust. § 58 ods. 1 Ex. poriadku bez návrhu vyhlásil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku za neprípustnú a v súlade s vyššie uvedeným ju zastavil.
Trovy exekučného konania uhrádza zásadne povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). V danom prípade však trovy exekúcie povinný uhradiť nemôže, lebo bol vymazaný z obchodného registra, právne neexistuje, takého rozhodnutie by bolo nevykonateľné a tieto skutočnosti medzi účastníkmi sporné neboli. Exekučný poriadok však pripúšťa tri výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný a to v § 203 Ex. poriadku: ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného; ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený; ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Z uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že oprávnený môže uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len výnimočne, čo v danom prípade neprichádza do úvahy, lebo nebolo sporné, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď povinný ešte nebol vymazaný z obchodného registra a z obchodného registra bol vymazaný až v priebehu exekučného konania. Z vyššie uvedených dôvodov teda vyplýva, že k zastaveniu exekúcie neprišlo zavinením oprávneného a ani exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu exekúcie, a ani na majetok povinného nebol vyhlásený konkurz, a preto nemožno použiť § 203 Exekučného poriadku na zaviazanie oprávneného na uplatnenie trov exekúcie. V tomto smere tiež súd poukazuje na rozsudok NS SR 2MCdo 12/2004 zo dňa 22.12.2004, podľa ktorého možno § 203 ods. 1 Exekučného poriadku použiť len ak sú splnené predpoklady, že exekučné konanie bolo zastavené, a ak existuje zavinenie oprávneného a je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Súd príčinnú súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie z obsahu spisu nevyvodil.
Vzhľadom na hore uvedené sa súd neriadil návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko súd rozhoduje o zastavení exekúcie nielen na návrh, ale aj z úradnej povinnosti, ak sú mu známe okolnosti odôvodňujúce jeho zastavenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).