Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26C-329-2010.pdf
PDF · 115.38 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/329/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci žalobcu KVANTUM Slovakia, s.r.o. so sídlom Matice Slovenskej 8, Prievidza, IČO 36 334 359, zastúpeného JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom Bakalárska 4, Prievidza, proti žalovanej B. A., I. Ľ. Š. XXX/XXX, P., štátnej občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 300,50 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 102,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 39,50 € od 01.08.2010 do 23.01.2011, zo sumy 102,36 € od 01.08.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 2,46 € k rukám právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Márie Habalčíkovej, advokátky, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Konanie v časti o zaplatenie 39,50 € sa z a s t a v u j e.
III. Vo zvyšnej časti istiny, úroku a úroku z omeškania sa žaloba z a m i e t a.
IV. U r č u j e sa, že podmienka vo Všeobecných obchodných podmienkach úveru k zmluve č. 89099 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 23.06.2009 uvedená v článku IV. bod 2 veta prvá - v prípade omeškania s úhradou mesačných splátok je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej splátky, resp. jej časti, počítanú dňom nasledujúcim po dni splatnosti splátky alebo po dni, v ktorom sa úver stane predčasne splatným, pričom minimálna výška zmluvnej pokuty je 20 € a je splatná spolu s najbližšou budúcou splátkou - je n e p r i j a t e ľ n á a z toho dôvodu n e p l a t n á.
V. U r č u j e sa, že podmienka vo Všeobecných obchodných podmienkach úveru k zmluve č. 89099 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 23.06.2009 uvedená v článku IV. bod 2 veta druhá - dlžník je tiež povinný nahradiť veriteľovi paušálnu sumu výdavkov v sume 6 € za každú zaslanú upomienku veriteľa v súvislosti so splácaním úveru, za ktorú sa považuje aj oznámenie o odňatí výhody splátok úveru - je n e p r i j a t e ľ n á a z toho dôvodu n e p l a t n á.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny v sume 300,50 €, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 276,50 € od 01.08.2010 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 276,50 € od 01.08.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nesplateného úveru. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovanej poskytol peňažný úver v sume istiny 400,- € s dohodnutým úrokom z úveru v sume 192,50 € splatný v 15 mesačných splátkach v sume po 39,50 € vždy do 31. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom august 2009. Žalovaná do dňa podania žaloby uhradil len časť svojho záväzku z úverovej
zmluvy v sume 316,- €. Žalobca v súlade so zmluvou o úvere odňal žalovanej výhodu splácania úveru a tento vyhlásil za predčasne splatný dňa 31.07.2010. Účastníci si v zmluve dohodli pre prípad omeškania sa dlžníka so splácaním úveru zmluvnú pokutu 0,3 % denne z jednotlivých dlžných splátok alebo ich častí. Žalobou si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu v sadzbe 0,1 % denne, nakoľko túto považoval za primeranú hodnote a významu zabezpečenej povinnosti a poukázal na čiastočné splatenie poskytnutého úveru žalovanou. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania a zmluvnú paušálnu náhradu za ním zaslané štyri upomienky každú po 6,- €.
Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
Pred začatím pojednávania podaním zo dňa 10.04.2012 žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 39,50 € späť z dôvodu, že žalovaná dňa 24.01.2011 uhradil na účet žalobcu predmetnú sumu.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu kedy nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovanej súd konanie v časti o zaplatenie 39,50 € podľa citovaných zákonných ustanovení zastavil.
Na pojednávanie dňa 20.04.2012 sa žalobca ani žalovaná nedostavili, hoci doručovanie predvolania mali riadne a včas vykázané, žalobca svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil, preto súd pojednával v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o úvere č. 89099 zo dňa 23.06.2009, všeobecných obchodných podmienok úveru, formuláru o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žiadosti o poskytnutie úveru, výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 23.06.2009, príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.06.2009, dokladov SIPO o úhrade plynu, RTVS, elektriny, telefónu, rozhodnutia Sociálnej poisťovne o výške starobného dôchodku žalovanej, upomienok zo dňa 08.04.2010, 02.06.2010, 12.07.2010, 03.09.2010, 03.04.2012 a zistil tento skutkový stav :
Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 23.06.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej bezúčelový úver v sume 400,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť formou pätnástich pravidelných mesačných splátok v sume 39,50 €. Splatnosť prvej splátky bola dňa 31.08.2009 a splatnosť poslednej splátky bola dňa 31.10.2010, poplatok za poskytnutie úveru bol 11,- €, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) bola vo výške 77,41 %, priemerná RPMN bola vo výške 40,61 %, celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 203,50 €, ročná úroková sadzba bola vo výške 70,48 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky úveru, v ktorých bola v čl. IV bod 2 dohodnutá povinnosť dlžníka v prípade omeškania s úhradou mesačných splátok zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej splátky, resp. jej časti, počítanú dňom nasledujúcim po dni splatnosti splátky alebo po dni, v ktorom sa úver stane predčasne splatným, pričom minimálna výška zmluvnej pokuty bola dojednaná v sume 20,- € a jej splatnosť bola dojednaná na deň splatnosti najbližšej budúcej splátky. Zároveň bola predmetným ustanovením všeobecných obchodných podmienok úveru dojednaná
povinnosť dlžníka nahradiť veriteľovi paušálnu sumu výdavkov v sume 6,- € za každú zaslanú upomienku veriteľa v súvislosti so splácaním úveru, za ktorú sa považuje aj oznámenie o odňatí výhody splátok úveru. Žalovaná svoje zmluvné povinnosti neplnila riadne a včas, keď ôsmu splátku nezaplatila viac ako tri mesiace od jej splatnosti, preto žalobca listom zo dňa 12.07.2010 zosplatnil celú dlžnú sumu k 31.07.2010. Po splatnosti dlhu žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 39,50 €. Po podaní žaloby žalovaná dňa 24.01.2011 uhradila žalobcovi sumu 39,50 €. Zostatok dlžnej sumy žalovaná žalobcovi doteraz neuhradila.
Podľa článku 6 bod 1 Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 153 ods. 3, ods. 4 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zák. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah z predmetnej zmluvy o úvere v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy, t.j. dňa 23.06.2009. Predmetná zmluva je v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko sa jedná o štandardnú formulárovú zmluvu. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené na predtlačených formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetom spotrebiteľských zmlúv je najmä dodanie tovaru, vykonanie služby prípadne ich kombinácia. Úver poskytnutý žalobcom žalovanej túto charakteristiku spotrebiteľských zmlúv spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré žalovaná nemohla nijak ovplyvniť, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Na základe zmluvy o úvere žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol žalovanej ako spotrebiteľovi úver v sume 400,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 15 mesačných splátkach po 39,50 €, pričom prvá splátka bola v zmysle úverovej zmluvy splatná dňa 31.08.2009. Žalobca poskytol žalovanej úver v rámci svojej obchodnej činnosti a žalovaná túto finančnú službu prijala ako spotrebiteľ. Žalovaná v čase uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom, a týmto je doposiaľ, pričom zmluvu podpísala ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva, že by zmluvu podpísala v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti.
Predmetnú úverovú zmluvu je potrebné zároveň posudzovať aj z hľadiska jej súladu s článkom 6 bod 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť. V tejto súvislosti súdny dvor rozhodol, že takýto nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Vnútroštátny súd je preto povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Vzhľadom na členstvo SR v EÚ od 01.05.2004 a na skutočnosť, že citovaná smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami. V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98), Súdny dvor ES konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice.
Hoci žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, súd v zmysle § 54 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom do 28.02.2010 s poukazom na článkom 6 bod 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 považoval v tomto konkrétnom prípade, najmä čo do príslušenstva pohľadávky, spravovanie sa ustanoveniami Obchodného zákonníka za spravovanie sa v neprospech spotrebiteľa. Preto súd s poukazom na § 54 ods. 1 veta prvá Obč. zák. v znení účinnom do 28.02.2010 posudzoval predmetnú úverovú zmluvu podľa ustanovení Obč. zák..
Žalobca so žalovanou uzatvoril podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky vo výške 400,- €, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť v 15 mesačných splátkach po 39,50 €. Dohodnuté splátky pozostávali z istiny vo výške 26,67 € a dohodnutého úroku 12,83 €. Podľa úverovej zmluvy bol termín splatnosti prvej splátky dňa 31.08.2009 a termín splatnosti poslednej splátky bol deň 31.10.2010. Zmluvou o úvere bol dojednaný účastníkmi konania úrok 3,2 % mesačne, t.j. 192,50 €, poplatok za poskytnutie úveru v sume 11,- € a celkové náklady spotrebiteľa dosiahli výšku 203,50 €. Zmluvou bola dohodnutá ročná úroková sadzba 70,48 %. Súd považoval dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu za neprimerane vysokú v porovnaní s priemernou úrokovou mierou vykazovanou domácimi úverovými inštitúciami, ktorá bola ku koncu referenčného obdobia 06/09 pre spotrebiteľské úvery uzavreté na dobu od 1 do 5 rokov vo výške 11,5723 %. Úrok z úveru je považovaný za cenu za poskytnutý úver a súd ho nemôže posudzovať ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka, ale iba podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda či nie je v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd považoval dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70,48 % za úrokovú sadzbu dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi a priznal žalobcovi úrok vo výške 11,5723 % ročne. Uvedená výška úroku je úrok poskytovaný domácimi úverovými inštitúciami v čase uzavretia zmluvy o úvere. Predmetný úrok za obdobie, v ktorom mala žalovaná poskytnutý úver splácať, je v sume 57,86 €, a teda žalovaná mala žalobcovi zaplatiť z uzavretej zmluvy okrem poplatku za uzavretie zmluvy vo výške 11,- € aj istinu úveru vo výške 400,- € a úrok z úveru 57,86 €. Poplatok za poskytnutie úveru vo výše 11,- € žalovaná žalobcovi uhradila dňa 23.06.2009. Do dňa splatnosti celej pohľadávky žalovaná žalobcovi uhradila 7 splátok po 39,50 €, spolu 276,50 €. Žalobca v súlade s ustanovením § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010 dňom 31.07.2010 zosplatnil celý dlh žalovanej. Žalovaná po splatnosti pohľadávky pred podaním žaloby uhradila žalobcovi sumu 39,50 €. Žalovaná po
podaní žaloby uhradila žalobcovi sumu 39,50 €. Celkovo tak žalovaná uhradila žalobcovi sumu 355,50 €. Nakoľko žalovaná žalobcovi doposiaľ neuhradila časť istiny a časť úroku poskytnutého úveru, súd ju zaviazal na ich zaplatenie v sume 102,36 € (457,86 € - 355,50 € = 102,36 €) a vo zvyšnej časti istiny, úroku a z nich príslušného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením žalovaného záväzku žalobcovi v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne z dlžnej sumy istiny a úroku. Preto súd žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 39,50 € od 01.08.2010 do 23.01.2011 (zo sumy 39,50 €, ktorú žalovaná uhradila žalobcovi po podaní žaloby dňa 24.01.2011) a zo sumy 102,36 € od 01.08.2010 do zaplatenia.
Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou uzavretej zmluvy o úvere bola dojednaná pre prípad omeškania žalovanej s úhradou mesačných splátok zmluvná pokuta 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej splátky, resp. jej časti. Takto dojednaná zmluvná pokuta je vo výške 109,50 % ročne, teda v prípade ročného omeškania so splatením splátky, alebo jej časti presiahne výšku dlžnej splátky, resp. jej časti. Takto dojednanú zmluvnú pokutu súd považuje vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Na neprimeranosť jej výšky nemá žiaden vplyv skutočnosť, že žalobca žalobou uplatňuje zmluvnú pokutu iba vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy istiny úveru a úroku. Súd z uvedených dôvodov podľa § 153 ods. 3 O.s.p. určil, že podmienka vo všeobecných obchodných podmienkach úveru k uzavretej zmluve uvedená v článku IV. bod 2 veta prvá týkajúca sa zmluvnej pokuty je neprijateľná a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou uzavretej zmluvy o úvere bol dojednaný záväzok žalovanej uhradiť žalobcovi paušálnu sumu výdavkov 6,- € za každú zaslanú upomienku veriteľa v súvislosti so splácaním úveru, pričom za takúto upomienku sa považuje aj oznámenie o odňatí výhody splátok úveru. Paušálna suma výdavkov za vyhotovenie a zaslanie upomienky v sume 6,- € predstavuje vo vzťahu k dojednanej výške splátky viac ako 15 % (v prípade omeškania so splatením časti splátky je tento pomer vyšší), čo súd považuje za neprimerane vysokú sankciu, a to aj vzhľadom na jej možné opakovanie pri každej splátke, čo by mohlo predstavovať sumu 90,- € (15 x 6,- € = 90,- €). Výdavky za upomienky súd považoval za náklady spojené s výkonom podnikateľskej činnosti, ktoré mal žalobca znášať v rámci výkonu predmetu podnikateľskej činnosti, ktorým je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Žalobca mohol teda pri prípadnom upozorňovaní žalovanej na riadne splácanie dlhu využiť nielen písomnú formu upomienky, ale aj možné telefonické upozornenie. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že upomienka zaslaná žalovanej po splatnosti pohľadávky predstavuje trovy, ktoré vznikli žalobcovi v predsúdnom konaní. Súd z uvedených dôvodov podľa § 153 ods. 3 O.s.p. určil, že podmienka vo všeobecných obchodných podmienkach úveru k uzavretej zmluve uvedená v článku IV. bod 2 veta druhá týkajúca sa paušálnej sumy výdavkov za každú zaslanú upomienku je neprijateľná a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca i žalovaná mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k žalovanej istine 276,50 € bol úspech žalobcu 51,3 % (102,36 € + 39,50 €) a úspech žalovanej 48,7 % (134,64 €). Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vzniklo žalobcovi právo na čiastočnú náhradu trov konania vo výške 2,6 % (51,3 % - 48,7 % = 2,6 %). Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 2,46 € titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 0,47 € (2,6 % zo zaplateného súdneho poplatku 18 €) a trov právneho zastúpenia v sume 1,99 € (1 x prevzatie a príprava veci po 24,90 € + 1 x rež. paušál po 7,21 €, 1 x podanie žaloby po 24,90 € + 1 x rež. paušál po 7,21 €, + 19% DPH zo sumy 64,22 € v sume 12,20 €; z celkovej sumy trov právneho zastúpenia vo výške 76,42 € predstavuje 2,6 % sumu 1,99 €).
Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 160 ods. 1 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.