Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-9Cb/224/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci navrhovateľa: Dušan Formánek, s miestom podnikania Boskovice, Slovákova 6, Česká republika, IČO: 68666462, zast. JUDr. Zděnkom Hrouzkom, advokátom v Brne, Jana Uhra 13, Česká republika, proti odporcovi: Ján Kotleba - JAKOB, s miestom podnikania Nové Mesto nad Váhom, Tematínska 4, IČO: 34553703, o zaplatenie 58.640,-Kč s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 58.640,- Kč s 3% úrokom z omeškania od 02.05.2002 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 25.04.2002 dodal na základe objednávky odporcu odporcovi tovar - 13360 kg obnosených odevov v hodnote 11,50 Kč/kg, teda v celkovej hodnote 153.640,- Kč. Tento tovar následne fakturoval odporcovi faktúrou č. F 2002 vystavenou dňa 24.04.2002, splatnou dňa 01.05.2002, v sume 158.640,- Kč. Táto faktúra nebola do dnešného dňa zaplatená v celej sume. Odporca uhradil dňa 30.12.2002 iba sumu 100.000,- Kč. Navrhovateľ odporcu viackrát k úhrade vyzýval, k zaplateniu však nedošlo.

Odporca nárok navrhovateľa neuznal. Uviedol, že ide o duplicitné uplatnenie nároku, keď navrhovateľ voči nemu podal návrh na zaplateniu sumy 201.500,- Kč s prísl., kde navrhovateľ predložil rovnaké dôkazné prostriedky. U oboch sporov navrhovateľ poukazoval na faktúru F 2002. Navrhovateľ má vedomosť o zaplatení sumy 200.000,- Sk, a to do rúk N.. W. G.Č.. Z tohto dôvodu žiadal odporca návrh v celom rozsahu zamietnuť a navrhovateľa zaviazať k zaplateniu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, Medzinárodným nákladným listom č. CZ Y 4741699, výdavkovými dokladmi zo dňa 30.12.2002, príjmovými dokladmi zo dňa 30.12.2002, 02.07.2002, 16.05.2002, 04.06.2002, faktúrou č. F2002, výpisom zo živnostenského registra na odporcu, Výpisom z verejnej časti Živnostenského registra na navrhovateľa, písomnými vyjadreniami odporcu zo dňa 30.08.2006, spisom Okresného súdu Trenčín sp. zn. , výpismi z účtu navrhovateľa vedeného v W. X., H..U.., výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka N.. W. G., Smlouvou o dodávce zboží medzi dodavatelem - Dušan Formánek a odběratelem - panem Janem Kotlebou.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01.10.2010 č.k. -109 v spojení s Uznesením zo dňa 08.12.2010 č.k. -121 súd návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd konštatoval, že navrhovateľ si svoju povinnosť z uzatvorenej zmluvy splnil, keď odporcovi dodal dohodnutý tovar a previedol na neho vlastnícke právo k nemu. Odporca si rovnako svoju povinnosť splnil, keď zaplatil za dodaný tovar kúpnu cenu, pričom úhrady realizoval cez N.. W. G., ktorý vystupoval v mene navrhovateľa.

Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 15.12.2011 č.k. -125 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením záväzkového vzťahu medzi účastníkmi. Ten sa mal riadiť Dohovorom OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, keďže kúpna zmluva nebola uzavretá písomne a účastníci nedojednali rozhodné právo, ktorým by sa tento vzťah spravoval. Odvolací súd tiež poukázal na skutočnosť, že samotné príjmové pokladničné doklady predložené odporcom, bez uvedenia účelu platby a bez preukázania existencie aj iných záväzkových vzťahov, nie sú postačujúcimi dôkazmi pre záver o zániku záväzku odporcu splnením. Úlohou prvostupňového súdu malo byť posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. Súd mal tiež vykonať dokazovanie za účelom odstránenia rozporov a nejasností v súvislosti s obsahom príjmových dokladov a tvrdení odporcu o splnení záväzku z predmetnej kúpnej zmluvy.

V súčasnosti je odporca naďalej podnikateľom zapísaným v živnostenskom registri. Odporca bol pôvodne rovnako zapísaný ako podnikateľ v živnostenskom registri, v súčasnosti už ukončil podnikateľskú činnosť.

Naďalej súd konštatuje, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej dodal navrhovateľ odporcovi tovar - obnosené šatstvo v celkovom množstve 13.306 kg. Rovnako medzi účastníkmi nebolo sporné, že za tovar bola dohodnutá cena vo výške 11,50 Kč za kilogram. Sporné však zostalo, či došlo alebo nedošlo k úhrade dohodnutej ceny. Navrhovateľ uvádzal, že odporca uhradil iba časť ceny vo výške 100.000,- Kč dňa 30.12.2002, naproti tomu odporca uviedol, že okrem tejto čiastky uhradil dňa 16.05.2002 N.. G. sumu 30.000,- Kč, dňa 04.06.2002 sumu 100.000,- Kč a dňa 02.07.2002 sumu 70.000,- Kč. Príjmové doklady na tieto čiastky vystavil vždy N.. G.. Odporca bol pritom, keď navrhovateľ splnomocnil N.. G. k preberaniu týchto súm.

Z predloženého Medzinárodného nákladného listu č. CZ Y 4741699 vyplýva, že navrhovateľ ako odosielateľ odoslal dňa 25.04.2002 odporcovi ako príjemcovi tovar, obnosené odevy, v objeme 13.360 kg.

Faktúrou č. F 2002 vyúčtoval navrhovateľ odporcovi cenu za obnosené odevy o hmotnosti 13.360 kg vo výške 158.640,- Kč. Táto čiastka bola splatná dňa 01.05.2002.

Podľa príjmového dokladu zo dňa 16.05.2002 uhradil odporca sumu 30.000,- Sk, príjmový doklad mal vyhotoviť N.. G., účelom platby mala byť úhrada dopravy.

Podľa príjmového dokladu zo dňa 04.06.2002 uhradil odporca sumu 100.000,- Sk ako zálohu na tovar, príjmový doklad mal vyhotoviť N.. G..

Podľa príjmového dokladu zo dňa 02.07.2002 zaplatil odporca sumu 70.000,- Sk, na tomto príjmovom doklade nie je uvedený príjemca tento sumy, je tu uvedený nečitateľný podpis príjemcu.

Podľa príjmového dokladu zo dňa 30.12.2002 zaplatil odporca navrhovateľovi sumu 100.000,- Sk na čiastkovú úhradu faktúry č. F 2002.

Z výsluchu svedka N.. W. G. vyplynulo, že oboch účastníkov pozná, on ich nakontaktoval. Navrhovateľ ho totiž požiadal, aby pripravil veci na zriadenie secondhandu. Pokiaľ ide o obchody navrhovateľa a odporcu, vie, že išlo iba o jeden obchod, kedy bol pre odporcu dovezený kamión so šatstvom. Nemal vedomosť o faktúre, navrhovateľ ho však požiadal, aby od odporcu prevzal nejaké peniaze. Išlo o ústne poverenie. Má vedomosť o tom, že odporca uhradil asi 200.000,- Sk, tieto peniaze od neho prevzal a vložil na účet navrhovateľa. Vždy to bolo v ten istý deň alebo v deň nasledujúci. V tom čase sám obchodné vzťahy s navrhovateľom nemal, iba jeho manželka bola u navrhovateľa zamestnaná. Svedok potvrdil, že na príjmových dokladoch zo dňa 16.05.2002, 04.06.2002, 02.07.2002 ide o jeho písmo, ide o platby, ktoré prevzal od odporcu. Sám v tom čase pracoval v spoločnosti N., od ktorej odporca brával tovar, s touto činnosťou však príjmové doklady nesúviseli, pretože by musela byť na nich pečiatka spoločnosti N..

Ako vyplýva z Rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.10.2007 č.k. -83 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 20.02.2008 č.k. -102, navrhovateľ sa v tomto konaní voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 201.500,- Kč s 3% úrokom z omeškania od 01.04.2003 do zaplatenia, a to z titulu zmluvy o pôžičke. V odôvodnení sa konštatuje, že medzi navrhovateľom a odporcom existoval obchodno-právny vzťah, keď navrhovateľ dodal odporcovi tovar - obnosené šatstvo, a odporca tento tovar ďalej predával. Z tohto vzťahu sú doposiaľ medzi nimi nevyrovnané záväzky, čo potvrdili účastníci. Odporca poprel navrhovateľove tvrdenia o peňažnej pôžičke a ohľadne podpísaného prehlásenia o dlhu 201.500,- Kč uviedol, že sa týkal práve obchodovania s obnoseným šatstvom. V tomto smere bola výpoveď odporcu potvrdená aj svedkami N.. G. a Y. W.. Bolo konštatované, že predložené písomné prehlásenie odporcu sa týka záväzkov účastníkov z ich obchodného vzťahu a nijako nepreukazuje tvrdenie navrhovateľa o peňažnej pôžičke. Súd tak vychádzal z toho, že navrhovateľ nepredložil súdu žiadny dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia potvrdzoval. Vo výpovedi svedka N.. W. G. sa uvádza, že o pôžičke odporcovi nevedel, od odporcu prevzal finančnú čiastku 200.000,- Sk, a to po častiach 30.000,- Sk, 100.000,- Sk, 70.000,- Sk. Jednalo sa o platbu za dodaný tovar. Tieto peniaze potom odovzdal navrhovateľovi. Bolo to vždy druhý alebo tretí deň po tom, čo ich dostal. Od navrhovateľa vedel, že bol podpísaný nejaký dlžobný úpis, ktorý sa mal týkať zostatku, čo odporca dlžil navrhovateľovi za dodaný tovar.

Súd doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom.

Právny zástupca navrhovateľa na otázku súdu uviedol, že žiadny iný obchodný vzťah, z ktorého by mal odporca niečo navrhovateľovi plniť, medzi účastníkmi nebol, navrhovateľ však stále tvrdí, že odporca mal od neho pôžičku, teda ak niečo plnil, plnil to z tohto titulu a nie z titulu zaplatenia kúpnej ceny. N.. G. navrhovateľ na preberanie peňazí nesplnomocnil.

Odporca návrhy na doplnenie dokazovania nemal, súdu predložil výsledok daňovej kontroly za rok 2002, z ktorého však bližšie skutočnosti týkajúce sa prejednávanej veci nebolo možné zistiť (najmä zaúčtovanie poukázaných platieb). Odporca ďalej uviedol, že medzi ním a odporcom bol iba jeden obchodný vzťah - dohodli sa na tom, že mu navrhovateľ bude dodávať do zriadeného secondhandu obnosené šatstvo. Iné obchodné vzťahy medzi účastníkmi neboli. Šatstvo bolo dodané iba jedenkrát, bola zaň vyúčtovaná kúpna cena tak, ako sa to uvádzalo vo faktúre F2002. Bolo tiež dohodnuté, že sa peniaze na ďalšie obchody budú dávať vopred, keďže navrhovateľ mal šatstvo dodávať i v ďalšom období a za poskytnuté peniaze mal v Holandsku nakúpiť tovar. Pôžičku od navrhovateľa nikdy nemal. Odporca nemá k dispozícii peňažný denník za rok 2002. Odporca opäť uviedol, že si svoj záväzok vo vzťahu k navrhovateľovi splnil, plnil cez N.. G.Í., teda tak, ako to bolo dohodnuté.

Účastníci iné návrhy na doplnenie dokazovania nemali a súd ani iné dôkazy z úradnej moci nevykonal, keďže inými dôkazmi ani nebolo možné preukazovať tvrdené skutočnosti.

Pokiaľ ide o právne posúdenie, v súlade s názorom odvolacieho súdu je potrebné konštatovať, že medzi účastníkmi ide o obchodnoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý je s ohľadom na jeho obsah a charakter potrebné posúdiť podľa Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. Navrhovateľ je občanom Českej republiky, tu vykonáva podnikateľskú činnosť. Odporca je občan Slovenskej republiky, v čase vzniku záväzkového vzťahu vykonával podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky. Právomoc slovenských súdov v danej veci konať je daná , podľa ktorého ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

Podľa , ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu. Vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravuje: a) kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy; b) zmluvy o nehnuteľnostiach právom miesta, kde je nehnuteľnosť; c) zmluvy o doprave (zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod.) právom miesta, kde má dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy; d) poistné zmluvy, vrátane zmluvy o poistení nehnuteľností, právom miesta sídla (bydliska) poisťovateľa v čase uzavretia zmluvy; e) príkazné zmluvy a im podobné právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) ten, kto vykonáva príkaz, v čase uzavretia zmluvy; f) zmluvy o obchodnom zastúpení a zmluvy o sprostredkovaní právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) osoba, pre ktorú zástupca alebo sprostredkovateľ vykonáva činnosť, v čase uzavretia zmluvy; g) zmluvy o viacstranných výmenných obchodoch právnym poriadkom, použitie ktorého najlepšie zodpovedá usporiadaniu týchto vzťahov ako celku. Iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.

Je nepochybné, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola povinnosť navrhovateľa dodať odporcovi tovar (obnosené šatstvo) a na strane druhej povinnosť odporcu zaplatiť zaň dohodnutú kúpnu cenu. Jej výška nebola medzi účastníkmi sporná, bola dohodnutá ako cena za kilogram dodaného šatstva. Povinnosťou odporcu tak bolo uhradiť kúpnu cenu vo výške 158.640,-Kč. Z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že odporca realizoval celkom štyri čiastkové platby:

- dňa 16.05.2002 sumu 30.000,- Sk

- dňa 04.06.2002 sumu 100.000,- Sk

- dňa 02.07.2002 sumu 70.000,- Sk

- dňa 30.12.2002 sumu 100.000,- Sk.

Celkom tak odporca uhradil sumu 300.000,- Sk. Sporné medzi účastníkmi bolo, za akým účelom boli platby realizované, teda, prečo odporca uhradil viac ako mal. Navrhovateľ naďalej zastáva názor, že odporca splácal niektorými platbami pôžičku, ktorú mu poskytol, avšak toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené výsluchom odporcu a svedka N.. W. G.. Rovnako ani v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. nebolo preukázané, že by navrhovateľ pôžičku odporcovi poskytol. Opäť bolo len preukázané, že navrhovateľ dodával odporcovi tovar a z tohto vzťahu sú nevysporiadané platby. Odporca stále tvrdil, že navrhovateľ mu mal postupne dodávať tovar do jeho obchodu, za týmto účelom jednak platil faktúru, ktorej neuhradenie je predmetom tohto sporu, a jednak poskytol navrhovateľovi i preddavok na ďalší nákup tovaru. Toto potvrdil i vypočutý svedok N.. W. G., ten poznal obsah obchodného vzťahu medzi účastníkmi, cez neho mali byť platby realizované. Svedok potvrdil účel týchto platieb. V konaní nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi existoval iný obchodný vzťah. Nebolo preukázané ani to, že by navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku. Zo strany navrhovateľa nebolo žiadnymi dôkazmi preukázané, že by N.. G. navrhovateľ nesplnomocnil na preberanie platieb. Svedok potvrdil, že bol splnomocnený navrhovateľom na preberanie platieb od odporcu, k tomu vystavoval odporcovi i príjmové doklady. To, že bol oprávnený prijímať takéto platby podporne dokazuje i tá skutočnosť, že to bol práve N.. G., ktorý oboch účastníkov zoznámil, o všetkých obchodných kontaktoch účastníkov vedel. Medzi odporcom a N.. G. neexistoval žiadny obchodný ani iný vzťah, z ktorého by vyplývala povinnosť odporcu niečo vo vzťahu k tomuto svedkovi platiť. Odporca i svedok jednoznačne uviedli, že všetky platby, ktoré boli zahrnuté do príjmových dokladov, boli platbami v prospech navrhovateľa.

Podľa čl. 1 Dohovoru o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (uverejnený pod č. ) tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, a) ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi; alebo b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu. Na skutočnosť, že strany majú miesta podnikania v rôznych štátoch sa neprihliada, ak táto skutočnosť nevyplýva buď zo zmluvy, alebo z rokovania medzi stranami alebo z informácií poskytnutých stranami kedykoľvek do uzavretia zmluvy alebo pri jej uzavretí. Pri určovaní použiteľnosti tohto Dohovoru sa neprihliada na štátnu príslušnosť strán a ani na to, či strany alebo zmluva majú občianskoprávnu alebo obchodnú povahu.

Podľa čl. 4 tohto Dohovoru tento Dohovor upravuje iba uzavieranie zmluvy o kúpe a práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho vznikajúce z takej zmluvy. Pokiaľ niečo iné nie je výslovne ustanovené v tomto Dohovore, nedotýka sa najmä a) platnosti zmluvy alebo ktoréhokoľvek jej ustanovenia alebo akejkoľvek zvyklosti; b) účinku, ktorý môže mať zmluva na vlastnícke právo k predávanému tovaru.

Podľa čl. 7 ods. 2 Dohovoru otázky patriace do predmetu úpravy tohto Dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých Dohovor spočíva, alebo, ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy podľa tohto dohovoru vychádzajúc z procesu vzniku tejto zmluvy upraveného v čl. 14 a nasl. Dohovoru.

Podľa čl. 30 Dohovoru predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.

Je nepochybné, že navrhovateľ si svoju povinnosť z uzatvorenej kúpnej zmluvy splnil, keď odporcovi dodal dohodnutý tovar, previedol na neho vlastnícke právo k nemu. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.

Podľa čl. 53 Dohovoru kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.

Bolo následne povinnosťou odporcu zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu. Jej výška medzi účastníkmi nebola sporná. Sporné bolo iba to, či došlo k jej zaplateniu. Podľa názoru súdu bolo v konaní preukázané, že odporca si túto povinnosť splnil, keď úhrady kúpnej ceny realizoval cez N.. W. G.. Ten vystupoval v mene navrhovateľa. Otázku zastúpenia v danom prípade Dohovor nerieši.

Podľa Českej republiky, ktorý ja v danom prípade aplikovateľný s ohľadom na čl. 7 ods. 2 Dohovoru a , je-li podnikatelem fyzická osoba, jedná osobně nebo za ni jedná zástupce. Právnická osoba jedná statutárním orgánem nebo za ni jedná zástupce.

Odporca konal v dobrej viere, keď kúpnu cenu uhrádzal do rúk N.. W. G., ktorý sám potvrdil, že bol splnomocnený navrhovateľom na preberanie kúpnej ceny od odporcu. Odporca pritom jednoznačne uviedol, že bol pritom, keď navrhovateľ N.. G. splnomocnil k preberaniu peňazí z tohto obchodného vzťahu. Preto odporca zaplatením kúpnej ceny tejto osobe si svoju povinnosť z kúpnej zmluvy splnil. Navrhovateľ síce poprel, že by N.. G. na preberanie platieb splnomocnil, avšak z výpovede tohto svedka v tomto konaní i v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín vyplýva, že navrhovateľ túto osobu k preberaniu kúpnej ceny splnomocnil. Ak táto osoba následne peniaze neodovzdala navrhovateľovi, je potrebné si nárok uplatniť priamo voči N.. G.. V konaní odporca predložil dôkazy o tom, že platil, je síce pravdou, že na príjmových pokladničných dokladoch neboli uvedené v niektorých prípadoch účely platieb, avšak v konaní bolo preukázané, že iné obchodné vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom, na základe ktorých by mal odporca plniť navrhovateľovi, neexistovali. Nebolo tiež preukázané, že by existovali akékoľvek obchodné vzťahy medzi odporcom a N.. G., na základe ktorých by mal odporca plniť N.. G., čo by mohlo preukazovať, že neplnil povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi, ale vo vzťahu k svedkovi N.. G.. Samotná skutočnosť, že odporca zaplatil viac, ako je kúpna cena podľa faktúry č. F2002 bola odporcom vysvetlená už i pri predchádzajúcom výsluchu, keď uviedol, že dodávanie tovaru zo strany navrhovateľa malo pokračovať, za poskytnuté peniaze mal navrhovateľ v Holandsku nakupovať tovar. Keďže odporca v konaní preukázal, že si svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v celom rozsahu splnil, bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý. Účastníci už nepredložili súdu iné doklady, z ktorých by bolo možné vychádzať pri právnom posúdení uvedenej veci. Súd pritom vychádzal z ods.l , podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa názoru súdu tak odporca v konaní predložil dôkazy o tom, že plnil vo vzťahu k navrhovateľovi, tieto sú potvrdené aj výsluchom svedka N.. W. G., ktorý bol poučený o následkoch krivej svedeckej výpovede.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ods.l Odporca bol v konaní úspešný, preto by mu patrila náhrada trov konania v celosti. Odporca však náhradu trov konania (prvostupňových a ani odvolacích) nežiadal, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca,

súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.