Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/2/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci navrhovateľa: F. Š., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX/XX, Š., zastúpená advokátkou: JUDr. Jana Hreňová, Krížna 14, Bratislava proti odporcovi v 1. rade: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 a odporcovi v 2. rade: X. Š., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, F., zastúpenému advokátom: JUDr. Ján Čarnogurský, Dostojevského rad 1, Bratislava o určenie neplatnosti záložnej zmluvy takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 19.02.2008 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi určenia neplatnosti záložnej zmluvy na nehnuteľnú vec s príslušenstvom a mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade dňa 05.04.2005.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že uzavrela dňa 15.05.2004 s odporcom v 2. rade manželstvo a následne v auguste 2004 začali spolu stavať rodinný dom, ktorý bol dokončený v r. 2007. Jedná sa o rodinný dom so súpisným č. 1451 postavený na pozemku parc. č. XXX/XXX zapísaný na LV č. 3150 vedenom Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra Pezinok pre k.ú. Veľké Šenkvice (ďalej aj "nehnuteľnosť"). Nehnuteľnosť nadobudla charakter veci v právnom zmysle až za trvania manželstva, preto patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - navrhovateľky a odporcu v 2. rade. Odporca v 2. rade uzatvoril dňa 05.04.2005 s odporcom v 1. rade zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej "zmluva o úvere") a dňa 05.04.2005 záložnú zmluvu na nehnuteľnú vec s príslušenstvom a mandátnu zmluvu (ďalej "záložná zmluva"), v ktorej predmetom zálohu mala byť o.i. budúca stavba, ktorú v súčasnosti predstavuje vyššie opísaná nehnuteľnosť. Skutočnosť, že odporca v 2. rade uzavrel zmluvu o úvere a záložnú zmluvu sa navrhovateľka dozvedela až na základe výzvy odporcu v 1. rade na pristúpenie k zmluve o úvere ako spoludlžník, čo navrhovateľka odmietla. Uzavretie záložnej zmluvy odporcom v 2. rade vo vzťahu k predmetu zálohu, ktorý patril do BSM, nemožno podľa navrhovateľky kvalifikovať ako bežnú vec a preto z dôvodu, že odporca v 2. rade podpísal záložnú zmluvu bez súhlasu manželky, záložná zmluva je podľa neplatná. Dňa 06.12.2007 vydala dražobná spoločnosť LICITOR group, a.s. oznámenie o dražbe, predmetom ktorej o.i. je nehnuteľnosť z dôvodu výkonu záložného práva záložným veriteľom, nakoľko odporca v 2. rade si vraj neplnil svoje povinnosti zo zmluvy o úvere riadne a včas. Dražobná spoločnosť sa pokúsila predať nehnuteľnosť na dražbe dňa 21.01.2008 a 04.02.2008, ďalšia dražba sa uskutoční dňa 29.02.2008.

Existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy odôvodnila navrhovateľka tým, že záložná zmluva je podkladom protiprávneho výkonu záložného práva a zasahuje tak do oprávnených záujmov navrhovateľky chránených právom.

Skúmajúc existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na predmetnom určení súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to záložnou zmluvou na nehnuteľnú vec s príslušenstvom a mandátnou zmluvou zo dňa 5.4.2005, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 12.01.2008 a z LV č. XXXX zo dňa 05.01.2008, čestným vyhlásením odporcu v 2. rade zo dňa 10.1.2008, svedectvom o sobáši zo dňa 15.5.2004, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXX-XXXX, oznámením o dražbe zo dňa 6.12.2007, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 18.4.2007, oznámením o opakovanej dražbe č. H.-XXXX, čestným vyhlásením R. Š. zo dňa 10.1.2008, K.. X. V. zo dňa 4.2.2008, K.. T. Q. zo dňa 4.2.2008, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 17.03.2012, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Zo skutočností podstatných pre určenie existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určení neplatnosti záložnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľka a odporca v 2. rade uzatvorili manželstvo dňa 15.05.2004. Odporca v 2. rade uzatvoril s odporcom v 1. rade dňa 05.04.2005 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a dňa 05.04.2005 záložnú zmluvu na nehnuteľnú vec s príslušenstvom a mandátnu zmluvu, v ktorej predmetom zálohu bola o.i. budúca stavba, v súčasnosti rodinný dom so súpisným č. 1451 postavený na pozemku parc. č. XXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra Pezinok pre k.ú. Veľké Šenkvice.

Z oznámenia o dražbe súd zistil, že dražobník LICITOR group, a.s. oznamoval konanie dražby dňa 21.01.2008, ktorej predmetom bol o.i. rodinný dom so súpisným č. XXXX.

Z oznámenia o opakovanej dražbe súd zistil, že dražobník LICITOR group, a.s. oznamoval konanie opakovanej dražby dňa 29.02.2008, ktorej predmetom bol o.i. rodinný dom so súpisným č. XXXX.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 3150 súd zistil, že ako vlastník rodinného domu so súpisným č. 1451postavenom na parc. č. XXX/XXX v k.ú. Veľké Šenkvice je zapísaný Y. F., nar. XX.XX.XXXX a ako titul nadobudnutia je zapísané osvedčenie o verejnej dražbe W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, ktorá sa konala dňa 14.08.2008.

Z pripojených spisov a súdneho registra súd zistil, že na tunajšom súde je vedené konanie sp. zn. XC/XXX/XXXX o určenie, že vec (rodinný dom súp.č. XXXX) patrí do BSM, návrh bol podaný navrhovateľkou F. Š. dňa 14.01.2008 a konanie sp. zn. XC/XXX/XXXX o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 14.08.2008, návrh bol podaný navrhovateľkou F. Š.I. dňa 18.08.2008.

Na pojednávaní konanom dňa 23.03.2012 právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že bolo podstatným spôsobom zasiahnuté do vlastníckych práv navrhovateľky a z toho dôvodu je daný jej naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy. Naliehavý právny záujem je daný aj tou skutočnosťou, že na určení neplatnosti záložnej zmluvy je závislé konanie o neplatnosti dobrovoľnej dražby. Bola si vedomá, že od podania návrhu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, návrhu o určení, že nehnuteľnosť patrí do BSM a návrhu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby uplynuli približne 4 roky, pričom došlo k určitým zmenám v právnom postavení navrhovateľky, ktorá má ale aj naďalej naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy. Mala za to, že skutočnosť, že od podania návrhu prebehli 4 roky a súd v konaniach nerozhodol, nemôže byť na ujmu navrhovateľky. Na výzvu súdu na preukázanie naliehavého právneho záujmu uviedla, že vo februári 2008 bol podaný návrh na určenie neplatnosti záložnej zmluvy, ktorej sa navrhovateľka domáhala z dôvodu v tom čase realizovaných jednotlivých etáp dražby nehnuteľnosti, s tým, že navrhovateľka nemala vedomosť o existencii úverovej a záložnej zmluvy. Využila svoje zákonné možnosti a snažila sa odporovať týmto právnym úkonom, čiže aktívne bránila svoje vlastnícke právo vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby na základe záložnej zmluvy. Jej postavenie je vo vzťahu k záložnej zmluve ako aj v tomto čase už

vydraženej nehnuteľnosti neisté. Mala za to, že samotná skutočnosť, že v uvedenom konaní nebolo či už predbežne alebo meritórne rozhodnuté do vykonania dražby v auguste 2008, kedy nehnuteľnosť prešla do vlastníctva iného subjektu, nemôže byť na škodu navrhovateľke, ktorá bráni svoje vlastnícke právo.

Na pojednávaní konanom dňa 23.03.2012 odporca v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľka nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby, nakoľko nepreukázala, že by bola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, neosvedčila existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy a nedovolala sa voči odporcovi v 1. rade relatívnej neplatnosti právneho úkonu, preto je nárok navrhovateľky premlčaný. Zmluva bola uzatvorená dňa 5.4.2005, lehota na dovolanie sa jej neplatnosti začala plynúť dňom 6.4.2005, ale odporca v 1. rade sa o dovolaní neplatnosti dozvedel až z doručenej žaloby.

Na pojednávaní konanom dňa 23.03.2012 právny zástupca odporcu v 2. rade uviedol, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy. Je pravdou, že v konaní o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby si súd mohol vyriešiť neplatnosť záložnej zmluvy ako prejudiciálnu otázku, ak túto otázku však vyrieši súd v tomto konaní bude rozhodnutá s konečnou platnosťou ako res iudicata. Ak by súd vyhovel tejto žalobe, záložný veriteľ by nemal aktívnu legitimáciu na vykonanie dobrovoľnej dražby, ktorá by preto nemohla prebehnúť. Záujmom navrhovateľky je, aby jej vlastnícke právo bolo tzv. očistené a aby v katastri nehnuteľnosti nebolo záložné právo odporcu v 1. rade zapísané. K otázke premlčania uviedol, že navrhovateľka sa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zákonnej lehote, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry (NS ČR - XXOdo/XXX/XXXX, C.) tak mohla urobiť ústne a nie písomne a doslovne. Odporcovi v 1. rade navrhovateľka oznámila, že nevedela o tom, že jej manžel uzatvoril zmluvu o úvere a záložnú zmluvu v čase, keď ju odporca v 1. rade vyzýval na pristúpenie k dlhu ako spoludlžník. Predchádzajúci právny zástupca navrhovateľky JUDr. Pacalaj sa opätovne dovolal neplatnosti právneho úkonu na dražbe (o tejto skutočnosti bolo vypovedané v konaní XC/XXX/XXXX tunajšieho súdu). Záložná zmluva bola síce podpísaná dňa 5.4.2005 ale zavkladovaná bola až 8.4.2005, preto lehota na dovolanie sa neplatnosti začala plynúť až dňom 9.4.2005.

Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.03.2012 navrhovateľka uviedla, že je nepochybné, že v čase podania návrhu, čiže vo februári 2008 existoval naliehavý právny záujem na určení, že záložná zmluva je neplatná. Vzhľadom k tomu, že zo strany súdu nedošlo k nariadeniu predbežného opatrenia a ani k rozhodnutiu vo veci, odporca v 1. rade realizoval záložné právo a nehnuteľnosť bola v auguste 2008 vydražená. Navrhovateľka teda podala návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, toto konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/XXXX. Na tunajšom súde je vedené aj konanie o určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM, pod sp.zn. XC/XXX/XXXX.Navrhovateľka mala za nepochybné, že určenie platnosti či neplatnosti záložnej zmluvy je dôležité pre konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Rozhodnutím o platnosti či neplatnosti záložnej zmluvy sa odstráni spornosť toho, či odporca v 1. rade mohol alebo nemohol navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby a či nehnuteľnosť vôbec mohla byť vydražená, čím sa vytvorí pevný právny základ určujúci vzťahy medzi účastníkmi konania a predíde sa tým do budúcna ďalším právnym sporom. Obsah naliehavého právneho záujmu sa od podania zmenil, ale aj naďalej trvá. Realizáciou záložného práva a vykonaním dobrovoľnej dražby, na základe záložnej zmluvy, na uzavretie ktorej navrhovateľka nedala súhlas, bolo zasiahnuté do vlastníckych práv navrhovateľky a jej postavenie sa stalo neistým. Samotná skutočnosť, že v jednotlivých konaniach, v ktorým sa navrhovateľka domáha ochrany svojich práv, došlo k prieťahom v konaní, sama o sebe nemôže mať za následok zamietnutie návrhu na začatie konania z dôvodu, že medzičasom došlo k zmene vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti a teda už podľa názoru súdu neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa , súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná []. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Podľa práva k nehnuteľnostiam uvedené v , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Podľa ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Navrhovateľka sa domáhala svojho nároku žalobou o určenie, konkrétne sa domáhala určenia neplatnosti záložnej zmluvy, súd preto primárne skúmal, či je daný naliehavý právny záujem navrhovateľky na takomto určení, nakoľko existencia naliehavého právneho záujmu je základným predpokladom prípadného úspechu určovacej žaloby. K existencii naliehavého právneho záujmu súd prihliada z úradnej povinnosti, v každom štádiu konania, a to aj bez skúmania vecnej stránky žaloby. Dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem zaťažuje navrhovateľa.

Naliehavosť právneho záujmu navrhovateľa na určení spočíva v tom, že navrhovateľ v predmetnom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Danosť naliehavého právneho záujmu spočíva v posúdení súdu, či je podaný určovací návrh vhodným, správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacieho návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Žaloby o určenie majú preventívnu povahu, smerujú k tomu, aby sa v budúcnosti predišlo porušeniu práva. Preto určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobou na plnenie.

Z judikatúry:

Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej veci) je v zmysle existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať

stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X Z. XXX/XXXX, zo dňa 30. júna 2009)

Návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom), alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní pred správou katastra nehnuteľností). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2010, sp. zn. X Z. XXX/XXXX)

Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujme na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).(rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 6. 11. 2007, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX)

Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľky o existencii jej naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy. Právoplatným skončením konania o určenie neplatnosti záložnej zmluvy sa totiž neistota v právnom postavení navrhovateľky neodstráni, jej právo zostane naďalej ohrozené, nakoľko o právach k predmetnej nehnuteľnosti sa medzi účastníkmi konania vedú ďalšie konania, ktorými sú konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a konanie o určenie, či nehnuteľnosť patrí do BSM. K prípadnej eliminácii stavu ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu môže dôjsť až právoplatným rozhodnutím v konaní o návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorom súd ako prejudiciálnu otázku bude riešiť otázku platnosti záložnej zmluvy.

Súd má za to, že aj v prípade úspechu navrhovateľky v tomto spore by rozhodnutie súdu neodstránilo stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi konania, ani by nedošlo k žiadnej právne relevantnej zmene v postavení navrhovateľky, navrhovateľka by určením záložnej zmluvy za neplatnú nedosiahla zmenu zápisu v liste vlastníctva v svoj prospech, nakoľko správa katastra nemôže v zmysle vyznačiť stav pred záložnou zmluvou, nakoľko záložná zmluva nebola titulom na zápis zmeny v osobe vlastníka, týmto titulom bola až vykonaná dražba a udelenie príklepu Milanovi Bednárovi. Navyše vyznačením stavu pred záložnou zmluvou, resp. pred dražbou by ako vlastníčka navrhovateľka zapísaná nebola, nakoľko ako vlastník bol pred záložnou zmluvou (a aj po jej uzavretí) a pred dobrovoľnou dražbou zapísaný odporca v 2. rade. Súd preto dospel k záveru, že vo veci nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení a žalobu zamietol.

Navrhovateľkou zvolená ochrana práva v podobe žaloby o určenie neplatnosti záložnej zmluvy mohla byť správne zvoleným procesným prostriedkom ochrany jej práv v čase podania žaloby, pred vykonaním dobrovoľnej dražby, ktorej navrhovateľom bol odporca v 1. rade ako záložný veriteľ práve zo záložnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa navrhovateľka domáha. Súd však obligatórne skúma existenciu naliehavého právneho záujmu počas celého konania a dospel k názoru, že v súčasnosti navrhovateľkin naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy absentuje a v tomto čase je žaloba o neplatnosť záložnej zmluvy žalobou nadbytočnou, nespôsobilou odstránenia neistoty právneho postavenia navrhovateľky.

Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu odporcu v 2. rade, že ak otázku neplatnosti záložnej zmluvy vyrieši súd v tomto konaní, bude rozhodnutá s konečnou platnosťou ako res iudicata a názorom právnej zástupkyne navrhovateľky, že na určení neplatnosti záložnej zmluvy je závislé konanie o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko zákonný sudca rozhodujúci v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby by nebol viazaný rozhodnutím o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a preto aj z dôvodov právnej istoty bude vhodnejšie, aby otázku platnosti, resp. neplatnosti záložnej zmluvy posúdil ako predbežnú otázku súd v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, predíde sa tak nie nemožnej situácii, v ktorej by súd v dvoch konaniach posúdil platnosť záložnej zmluvy odlišne, napr. v konaní o určenie neplatnosti záložnej zmluvy by súd právoplatne určil záložnú zmluvu za neplatnú, ale v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby by súd záložnú zmluvu posúdil ako platnú a žalobu by zamietol. Bolo by tak o rovnakej otázke rozhodnuté protichodne, čo by výrazným spôsobom právne postavenie účastníkov konania skomplikovalo. Záujem navrhovateľky spočívajúci v tzv. očistení jej vlastníckeho práva, teda aby v katastri nehnuteľnosti nebolo záložné právo odporcu v 1. rade zapísané, taktiež nie je daný, nakoľko záložné právo odporcu v 1. rade v liste vlastníctva zapísané nie je.

Na základe vyššie uvedeného súd žalobu bez vecného preskúmania zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý vo veci mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovia mali plný úspech vo veci, ale keďže si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, súd im ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, dvojmo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).