Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-51-2005.pdf
PDF · 110.26 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/51/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou v právnej veci navrhovateľky: W. R., rod. M., bytom U.?nW. X/X/XX, XXXX S., E., zast. JUDr. Katarínou Juričkovou, advokátkou, Drieňová č. 14, Bratislava proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábr. 3, Bratislava, o určenia nájomcu bytu takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 56,04 eur na účet Okresného súdu Bratislava I podľa priloženého príkazu na úhradu, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 14.02.2005 domáhala, aby súd určil, že navrhovateľka je nájomníčkou bytu č. XX s príslušenstvom o výmere podlahovej plochy 61,87 m2, pozostávajúci z dvoch obytných miestností, predsiene, komory a WC, nachádzajúci sa na X. ulici č. X v V. na IV. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavený na KN parc. č. XXXX o výmere 1211 m2 zapísaného na LV č. XXXX k.ú. F. U..
Svoj návrh odôvodnila tým, že Rozhodnutím bytového podniku Bratislava I. bol jej otcovi S. M., nar. XX.XX.XXXX ako nájomníkovi pridelený byt č. XX s príslušenstvom o výmere podlahovej plochy 61,87 m2, pozostávajúci z dvoch obytných miestností, predsiene, komory a WC, nachádzajúci sa na X. ulici č. X v V. na IV. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavený na KN parc. č. XXXX o výmere 1211 m2 zapísaného na LV č. XXXX k.ú. F. U.. Predmetný byt mu bol pridelený po pánovi V.. Pôvodné číslo bytu bolo XX. K trvalému pobytu v uvedenom byte bola prihlásená aj navrhovateľka. Skutočnosť, že navrhovateľka bola prihlásená k pobytu v byte so súhlasom právneho predchodcu odporcu vyplýva podľa navrhovateľky z jej zápisu v evidenčnom liste vydaným Bytovým podnikom V. I. Odo dňa pridelenia predmetného bytu sa S. M. spolu s navrhovateľkou prihlásili k trvalému pobytu na adresu bytu a stali sa spoločnými nájomcami bytu. Od uvedeného obdobia spoločne užívali predmetný byt a riadne platili nájomné a za úhrady spojené užívaním predmetného bytu. Vo februári 2004 otec navrhovateľky odišiel do X., kde ťažko ochorel a dňa 19.03.2004 zomrel. Navrhovateľka sa starala o spoločnú domácnosť a zabezpečovala chod domácnosti a teda podľa navrhovateľky splnila prvoradú podmienku na to, aby na ňu prešlo právo nájmu zomrelom nájomcovi. Odporca však neuznáva navrhovateľkine právo nájmu bytu, ktoré odôvodňuje tým, že navrhovateľka nepreukázala, že jej otec užíval predmetný byt bez právneho dôvodu teda, že sa nikdy nestal jeho oprávneným nájomcom. K predmetnému bytu bol vydaný evidenčný
list, ktorý podľa navrhovateľky deklaruje skutočnosť, že tak ako otec navrhovateľky, tak aj navrhovateľka boli prihlásení k uvedenému bytu, teda boli oprávnenými nájomcami bytu. Okrem uvedenej podmienky žitia v spoločnej domácnosti s nájomcom v čase jeho smrti, pre prechod práva nájmu bytu sa podľa navrhovateľky vyžaduje zároveň aj splnenie druhej podmienky, a to, že osoba, na ktorú má prejsť právo nájmu bytu nesmie vlastniť byt. Navrhovateľka uvádza, že nevlastní iný byt a teda túto podmienku spĺňa. Navrhovateľka odôvodňuje naliehavý právny záujem na vydaní súdneho rozhodnutia o určenie, že jej vzniklo právo prechodu nájmu bytu XX s príslušenstvom o výmere podlahovej plochy 61,87 m2, pozostávajúci z dvoch obytných miestností, predsiene, komory a WC, nachádzajúci sa na X. ulici č. X v V. na IV. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavený na KN parc. č. XXXX o výmere 1211 m2 zapísaného na LV č. XXXX k.ú. F. U., tým, že bude odstránená neistota jej právneho postavenia vo vzťahu k odporcovi, ktorý jej právo bytu neuznáva. Rozhodnutím o určovacej žalobe sa tak podľa navrhovateľky vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov konania a predíde sa tým prípadným právnym sporom ohľadne právnych pomerov k predmetnému bytu. Navrhovateľky uvádza, že hoci odporca nepodal určovaciu žalobu podľa ust. § 706 ods. 2 OZ, je určovacia žaloba podaná navrhovateľkou dôvodná, pretože odporca spochybňuje nájomný vzťah od samého počiatku a len takáto žaloba môže odstrániť neistotu právneho vzťahu
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.01.2011. Vo svojom vyjadrení uviedol, že v bytovom dome, súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na X. ulici č. X v V., postavenom na pozemku parc. č. XXXX sa na 4. poschodí nachádza byt. č. XX, byt č. XX a byt. č. XX.
Byt č. XX pozostávajúci z jednej izby, kuchyne o výmere 45 m2 bol podľa tvrdenia odporcu pridelený Obvodným národným výborom V. I, zn. Byt.254-7-2356/1975 zo dňa 18.08.1975 S. M. s manželkou. Podľa vyjadrenia odporcu v byte bývala aj navrhovateľka spolu so svojím bratom C. X. a výlučne tento byt bol manželom S. riadne pridelený.
Z rozhodnutia Národného výboru hlavného mesta SR Bratislavy bolo podľa odporcu preukázané, že manželia S. sa do bytu č. XX pozostávajúceho z dvoch izieb o výmere 46 m2 (ktorý je predmetom sporu) nasťahovali v roku 1982 svojvoľne a to tak, že si tento otvorili a následne požiadali národný výbor o jeho pridelenie čo im bolo zamietnuté a bol vydaný príkaz na vysťahovanie. Z uvedeného podľa odporcu vyplýva, že k tomuto bytu nikdy nevznikol nájomný vzťah, tak ako uvádza navrhovateľka.
Odporca uvádza, že byt č. XX bol predmetom súdneho sporu rozhodnutého rozsudkom č.k. 16C 58/2005-177 zo dňa 30.04.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2008.
Okrem týchto skutočností má odporca vedomosť, že S. M. v byte býval sám, neskôr jednu izbu prenajímal. Navrhovateľka sa odsťahovala v 90-tych rokoch do E., kde sa i vydala. Vo februári 2004 S. M. odišiel do X., kde19.03.2004 zomrel. Žaloba, ktorou sa navrhovateľka domáha určenia nájmu je podľa odporcu právne irelevantná, nakoľko S. M. k tomuto bytu nikdy nevznikol právny nárok (nájom bytu), to znamená, že z neprávneho stavu nemôže vzniknúť stav právny. Na základe uvedeného odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Súd vo veci vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľky zo dňa 14.02.2005, vyjadrením odporcu zo dňa 04.01.2011, listinnými dôkazmi - listom vlastníctva č. XXXX, úmrtným listom S. M., znaleckým posudkom č. 104/2004, evidenčným listom Bytového podniku V. I, Výpočtovým listom Správy a údržby domov F. mesto, K. o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 17.01.1983, Príkazom na vysťahovanie bytu Obvodného národného bytu Bratislava I zo dňa 23.10.1987, spisovým materiálom vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/36/1996-23, spisovým materiálom tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 16C/58/2005, Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.09.2006, Nájomnou zmluvou zo dňa 24.05.2006, žiadosťou o pridelenie bytu zo dňa 10.12.1982, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre obec V.- U. časť F. mesto, katastrálne územie F. mesto, byt č. XX nachádzajúci sa v dome na X. H. č. X v V., súp. č. XXXX na 4. poschodí je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava - mestská časť Staré mesto.
Dňa 21.04.1993 bol Správou a údržbou domov Staré mesto vystavený výpočtový list pre výpočet nájomného a služieb na meno užívateľa bytu M. W., č. bytu 1, štvrtej kategórie v dome na X. ulici č. X s obytnou plochou miestnosti celkom 19 m2 a vedľajších miestnosti celkom 8 m2. Podľa tohto výpočtového listu je ďalšou osobou bývajúco v byte syn užívateľky C. X..
Bytovým podnikom Bratislava I, Domová správa č. X bol vydaný evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu zo dňa 17.01.1983 z ktorého vyplýva, že tento bol vystavený na meno S. M., bytom X. 7, č. bytu XX, 3. kategórie nachádzajúci sa 4. poschodí s celkovou obytnou plochou 31 m2, plocha vedľajších miestnosti celkom 8 m2 a z uvedením osoby bývajúcej v byte a to s dcérou užívateľa W. narodenou X.XX.XXXX.
Zo zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dna 17.01.1983 spísaným medzi Bytovým podnikom V. I, Domová správa IV ako vlastníkom domu a S. M. ako užívateľom bytu na základe ktorého došlo k dohode o odovzdaní a prevzatí bytu v V. na ulici X. X pričom z uvedeného zápisu vyplýva, že byt pozostáva z 2 izieb a bližšia špecifikácia bytu nie je uvedená. Podľa uvedeného zápisu špecifikácia zariadenia bytu odkazuje na evidenčný list.
Obvodným národným výborom Bratislava I, bytový odbor bol dna 23.10.1987 vydaný príkaz na vysťahovanie z bytu zn. 254-7/1189-87-Buch, ktorým uložil W. a S. M. povinnosť vysťahovať sa z bytu nachádzajúcom sa v V. na X. ulici č. X (byt po V.) spolu s príslušníkmi ich domácnosti ako aj inými osobami bývajúcimi s nimi v byte v lehote 15 dni od doručenia príkazu, bez pridelenia náhradného bytu alebo ubytovania. Príkaz na vysťahovanie z bytu bol odôvodnený tým, že rodina M. sa do predmetného bytu nasťahovala bez rozhodnutia národného výboru. V predmetnom príkaze absentuje bližšia špecifikácia predmetného bytu.
Súd zistil, že dňa 29.09.2006 bola uzavretá Zmluva č. XXXXXXX/XX/XX o prevode vlastníctva bytu medzi predávajúcim Hlavným SR V. a kupujúcou W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. 7, Bratislava, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. XX na 4. poschodí bytového domu v V. na ulici X. X ako aj príslušného spoluvlastníckeho podielu na pozemku a spoločných častiach a zariadeniach domu pričom predmetný byt pozostával z jednej obytnej miestnosti a príslušenstva s obytnou plochou 33 m2 a plochou príslušenstva 17 m2. Dňa 24.05.2006 bola uzavretá nájomná zmluva č. XXXX/XXXX/ XXX medzi Mestskou častou Bratislava - Staré mesto ako prenajímateľom a W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. 7, V. ako nájomcom na základe ktorej prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania byt č. 27, 4-poschodie v bytovom dome na Vazovovej ulici 7 v Bratislave, sup. č. 2758 parcelne číslo 7995 pozostávajúci z jednej izby kuchyne a základného príslušenstva pričom opis bytu je bližšie uvedený vo výpočtovom liste ktorý je súčasťou nájomnej zmluvy.
Súd zo spisu OS BA I, sp. zn. 8C/36/1996 zistil, že dňa 10.03.1988 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Obvodného národného výboru Bratislava I, bytový odbor zn. 254/7/1189-87-Buch zo dňa 23.10.1987 v spojení s rozhodnutím Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy, odbor bytový zn. 254-7-4548/87-486/88-Gd zo dňa 24.02.1988, ktorým bolo prikázané W. a S. vysťahovať sa z bytu po V. do 15 dní od doručenia príkazu na vysťahovanie.
Z predmetného spisu súd ďalej zistil, resp. z odvolania S. M. proti Rozsudku OS BA 1 č.k. 8C/36/1996-23 že nakoľko mu Bytový odbor nebol ochotný prideliť iný byt neostalo mu nič iné ako nasťahovať sa do bytu po V.. Zároveň uviedol, že jeho dcére zostala bývať v jednoizbovom byte, ktorý im bol pridelený v r. 1975. S. M. zároveň uviedol, že od r. 1982 mal podanú žiadosť na riadny byt na Bytovom odbore Bratislave 1, túto žiadosť opätovne zapísali do miestneho zoznamu a priznali v r. 1988 pod číslom MZ
10643 a to už šesť rokov býval v byte po V. Podľa neho mu týmto dal Bytový odbor tichý súhlas s bývaním v byte po V.. W.R. v odovolaní proti Rozsudku OS BA 1 č.k. 8C/36/1996-23 uviedla, že ona s bytom po V.i nič nemá že býva so svojou dcérou v jednoizbovom byte, ktorý im bol úradne pridelený v r. 1975.
Obvodným národným výborom Bratislava I, bytový odbor bol dna 17.04.1985 vydaný príkaz na vysťahovanie z bytu zn. 254-7/1889-85-Št, ktorým uložil W. M. povinnosť vysťahovať sa z bytu nachádzajúcom sa v V. na X. ulici č. X spolu s príslušníkmi ich domácnosti ako aj inými osobami bývajúcimi s nimi v byte v lehote 15 dni od doručenia príkazu, bez pridelenia náhradného bytu alebo ubytovania. Príkaz na vysťahovanie z bytu bol odôvodnený tým, že rodina W. M. sa do predmetného bytu nasťahovala bez rozhodnutia národného výboru. V predmetnom príkaze absentuje bližšia špecifikácia predmetného bytu.
Súd zistil, že dňa 13.12.1982 podal na Obvodný národný výbor Bratislava I, Bytový odbor S. M.r žiadosť o pridelenie bytu na X. po nájomníkovi p. V. z dôvodu že doposiaľ býva z celou rodinou vo veľmi malom byte.
Súd s poukazom na ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho poriadku vyhodnotil dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa ust. § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa ust. § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
Podľa § 708 Občianskeho zákonníka ustanovenia § 706 ods.1 a § 707 ods.1 platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.
Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.
Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia, že je nájomkyňou bytu č. 26 nachádzajúcom sa na IV. poschodí domu na X. ul. X v V., keď na ňu prešiel nájom bytu s poukazom na ustanovenie § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko otec navrhovateľky ako nájomník bytu v roku 2004 zomrel.
Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že jej otec S. M. bol niekedy nájomníkom bytu č. XX teda, že byt č. XX mu bol riadne oprávneným orgánom pridelený.
Navrhovateľka na preukázanie tohto tvrdenia nepredložila žiadne dôkazy a ani na vykonanie takéhoto dokazovania neodkázala.
V konaní navrhovateľka nepredložila rozhodnutie o pridelení bytu, nepredložila ani dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu a ani nájomnú zmluvu. Neuviedla kedy malo byť rozhodnutie o pridelení bytu vydané resp. kedy by mala byť nájomná zmluva uzavretá a teda nijakým spôsobom neosvedčila, že S. M. užíval byt oprávnene t.j. že mu vznikol nájom k bytu.
Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že vydaný evidenčný list na predmetný byt pre navrhovateľku, deklaruje skutočnosť, že navrhovateľka ako aj jej otec boli oprávnenými nájomcami bytu. Evidenčný list má evidenčný charakter a je vydávaný pre účely výpočtu úhrady za užívanie bytu a v žiadnom prípade nemôže nahradiť nájomnú zmluvu resp. zápisnicu o nej. Otec navrhovateľky a navrhovateľka podľa uvedeného evidenčného listu užívali byt č. XX na X. a tak boli povinní za užívanie bytu a poskytovanie služieb s jeho užívaním spojených platiť.
Súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľky, že to, že bola prihlásená k trvalému pobytu na adresu X. v V. preukazuje oprávnenosť užívania bytu. Prihlásenie k trvalému pobytu má evidenčný charakter a nemá za následok vznik nájmu bytu a ani nie je dôkazom o oprávnenom užívaní bytu.
Súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľky, že nájom otcovi navrhovateľky vznikol na základe dohody o prevzatí bytu, pretože dohoda o prevzatí bytu nenahrádza zákonný predpoklad vzniku nájmu bytu a to nájomnú zmluvu resp. zápisnicu o nej.
Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka účinného pred 1.1.1992 právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu vznikne občanovi rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými Občianskym zákonom (§ 154 ods. 1 a právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom (§155 ods. 1).
Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka účinného po 1.1.1992 nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom.
Odporca počas celého konania tvrdil, že byt bol otcom navrhovateľky neoprávnene obsadený, nájomný vzťah nikdy nevznikol a už v roku 1985 bol vydaný príkaz na vysťahovanie sa z bytu matke navrhovateľky, v roku 1987 bol vydaný príkaz na vysťahovanie z bytu rodine M. - matke a otcovi navrhovateľky. Súd predložené listinné doklady zo strany odporcu, ktoré potvrdzujú tvrdenia odporcu, že byty na X. ktoré užíval otec a matka navrhovateľky boli nimi užívané neoprávnene, považoval za podporné dôkazy na preukázanie tvrdení odporcu, že otec navrhovateľky - S., užíval byt, ktorý je predmetom tohto konania bez právneho dôvodu.
Súd zistil rozpor v tvrdení navrhovateľky o rozlohe bytu, o ktorom sa návrhom domáha, aby súd určil že je jeho nájomníčkou. Podľa tvrdení navrhovateľky je výmera podlahovej plochy bytu č. XX o rozlohe celkom 61,87 m2. Podľa evidenčného listu ako listinného dôkazu, na ktorý sa navrhovateľka počas celého konania odvoláva, že preukazuje oprávnenosť jej nároku na predmetný byt (označený v evidenčnom liste ako byt č. XX), má tento byt podlahovú plochu o výmere celkom 39 m2. Súd ma za to, že navrhovateľka aj na základe tohto rozporu v rozlohe predmetného bytu, nepreukázala skutočnosť, aký byt otec navrhovateľky užíval ako nájomca bytu.
V konaní navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia teda, že byt bol jej otcovi S. riadne pridelený a že tento užíval byt oprávnene. Keďže otcovi navrhovateľky nevzniklo právo nájmu k predmetnému bytu, nemohlo prejsť právo nájmu k predmetnému bytu na navrhovateľku po smrti otca navrhovateľky, nakoľko nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Navrhovateľka bola povinná v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O. s. p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p.
Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v priebehu konania, ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O. s. p.).
Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že k prechodu nájmu bytu na navrhovateľku nemohlo dôjsť, nakoľko neboli splnené zákonom požadované podmienky pre prechod nájmu bytu, keď v konaní nebolo preukázané, že otec navrhovateľky - S. bol nájomníkom predmetného bytu.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku teda podľa úspechu v konaní, avšak úspešnému odporcovi v konaní nepriznal náhradu trov konania, nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Uznesením č.k. 18C/51/2005-130 zo 03.06.2010 súd poveril prekladateľku z jazyka nemeckého PhDr. JR., T., Bratislava preložením žiadosti o spoluprácu na U. - K.f vo X.. Prekladateľka predmetnú žiadosť preložila do jazyka nemeckého a vyúčtovala si odmenu za preklad vo výške 19,92 eur, ktorú jej súd uznesením č.k. 18C/51/2010-135 zo dňa 10.08.2010 priznal a dňa 19.11.2010 vyplatil.
Uznesením č.k. 18C/51/2005-140 zo dňa 30.08.2 010 tunajší súd priznal U. - K. náhradu vecných nákladov za poskytnutú informáciu o pobyte navrhovateľky v E. vo výške 16,20 eur a dňa 14.10.2010 ju vyplatil.
Uznesením č.k. 18C/51/2005-141 zo 31.08.2010 súd poveril prekladateľku z jazyka nemeckého P. T. Bratislava preložením odpovede z U. - K.i. Prekladateľka predmetnú odpoveď preložila do jazyka slovenského a vyúčtovala si odmenu za preklad vo výške 19,92 eur, ktorú jej súd uznesením č.k. 18C/51/2010-160 zo dňa 29.11.2010 priznal a dňa 13.11.2010 vyplatil.
Nakoľko štátu vznikli trovy v súvislosti s prekladateľskými úkonmi vo veci prešetrovania pobytu navrhovateľky v E., ktoré vykonala prekladateľka P. a U. a ktorým súd priznal a vyplatil zo štátnych finančných prostriedkov odmenu za preklad vo výške 56,04 eur (19,92 eur + 16,20 eur + 19,92 eur), súd rozhodol o náhrade vzniknutých trov konania štátu proti neúspešnému účastníkovi s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.