Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-75-2023.pdf
PDF · 95.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/75/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14.03.2023 sp. zn. 0T/71/2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2.11.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta napadnutým rozsudkom zo dňa 14.03.2023 sp. zn. 0T/71/2023 rozhodol tak, že obžalovaného A. B. uznal za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. 2. Za to ho odsúdil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 6 mesiacov. Zároveň mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke v trvaní 2 roky. 3. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie a to čo do výroku o treste. Uviedol, že: S uvedeným rozhodnutím súdu čo do druhu a výšky uloženého trestu, resp. podmienečného odkladu jeho výkonu, sa nestotožňujem. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy Podľa§ 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Trest zákazu
činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Trest navrhovaný prokurátorom - nepodmienečný trest odňatia slobody krátkeho trvania sa vzhľadom na okolnosti prípadu - najmä množstvo zisteného alkoholu v dychu, ktoré predstavovalo 1,08 mg/1 vydychovaného vzduchu, čo po prepočte činí 2,25 promile, nejaví ako neprimeraný, či nevhodný. V danom prípade je totiž nevyhnutné vychádzať pri ukladaní trestu zo všetkých okolností prípadu spáchania daného trestného činu, t. j. okrem iného zohľadniť najmä (nie však výlučne) množstvo požitého alkoholu vodičom motorového vozidla. Poukazujem napr. na MUDr. Kollár S., znalecký ústav Inštitút forenzných medicínskych expertíz Bratislava FORENZNE PSYCHIATRICKÁ ALKOHOLÓGIA: ,, STUPEŇ OPITOSTI: Podnapitosť O, 15 ,~ž 0,47 mg// (0,30 až 0,99 promile) • Hovornosť, ľahká eufória, pocit uvoľnenia, zmiernenie úzkosti, útlmu, ľahšie nadväzovanie spoločenských kontaktov, predlženie reakčného času, ovplyvnenie priestorového videnia, adaptácie na svetlo tma, farbocitu, Mierna opitosť 0,48 až O, 71 mg// (1,00 až 1,49 promile) • Zvýšená hovornosť, stupňujúca sa eufória a uvoľnenosť, vtipkovanie, bezstarostnosť, „povznesenie sa nad bežné problémy“, zvýšené sebavedomie a sebadôvera, vystatovačnosť, preceňovanie vlastných schopností (fyzických aj psychických), oslabovanie morálnych zábran, sexuálnych zábran, predlžovanie reakčného času, porucha koordinácie pohybov, začervenanie obličaja, narušenie sluchu, Stredná opilosť 0,72 až 0,95 mg// (1,50 až 1,99 promile) • Stupňujú sa doteraz uvedené príznaky (jemná motorika, hrubá motorika), zníženie pozornosti (nové javy, neočakávané situácie), schopnosti plánovania, predvídania nebezpečenstva, narušenie reči, znižovanie zábran, demaskujú sa skryté zložky osobnosti, pudová zložka osobnosti, afektemotivita labilná až inkontinentná, agresivita, Ťažká opilosť 0,96 až 1,43 mg// (2,00 až 2,99 promile) • ťažké poruchy reči, psychomotoriky, výrazné poruchy chovania, agresivita - typická u agresívnych osobností, zvracanie, únik moča, stolice. (prednáška dostupná i na webe: https:llia-sr.sklsitesldefaultlfiles/2021- 04/Forenzne psychiatricka ALKOHOLOGIA.pdf) Pokiaľ teda v prejednávanom prípade obvinený vykonával jazdu s osobným motorovým vozidlom v stupni ťažkej opitosti, keďže nafúkal cez 2 promile, jednalo sa o stav, ktorý mu bez akýchkoľvek pochybností vykonávať túto činnosť znemožňoval a činil ju obzvlášť nebezpečnou. Stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie. Je potrebné si uvedomiť, že za daných okolností sa motorové vozidlo v rukách takto alkoholom ovplyvneného páchateľa mení na zbraň a táto je v zásade neovládateľná, resp. neovládateľná v dostatočnom rozsahu. Riziko spôsobenia škody či ublíženia na zdraví, resp. ešte ďaleko horšieho následku, je potom mimoriadne vysoké a pokiaľ obvinený vedomý si takéhoto rizika sa toto rozhodol dobrovoľne podstúpiť, je povinný znášať následky z toho plynúce. V nadväznosti na uvedené sa potom navrhovaný nepodmienečný trest odňatia slobody nejaví ako neprimeraný. Mám zato, že krátky nepodmienečný trest odňatia slobody by vyššie uvedené požiadavky jednotlivých zásad ukladania trestov nepochybne naplňal, rovnako tak súbežné prípadné uloženie dlhšieho trestu zákazu činnosti. Nie je namieste ukladať prísne sankcie iba pri poruchovom následku trestného činu, pretože v prípade dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu s tragickými následkami sú tieto už nezvratné a žiadny, teda ani prísny trest vodičovi, nenahradí ujmu, ktorú už spôsobil poškodeným pozostalým. Pri prísnejších trestoch v prípade ohrozovacieho trestného činu podľa § 289 Tr. zák. tieto naopak môžu viesť k tomu, aby si vodič svoju chybu dostatočne uvedomil a už ju nikdy nezopakoval, teda môže byť naplnená preventívna funkcia trestu vo vzťahu k ďalšej trestnej činnosti s nezvratnými následkami. Vzhľadom k uvedenému preto prokuratúra pristupuje k sprísňovaniu návrhov trestov pri tomto druhu trestnej činnosti oproti minulosti v reakcii na dlhodobo nepriaznivý vývoj predmetnej trestnej činnosti, kde v rámci kompetencií prokuratúry v trestnom konaní jedným zo spôsobov, ako je možné pokúsiť sa zabezpečiť vyššiu generálnu prevenciu pred páchaním tejto trestnej činnosti, je sprísniť návrhy trestov, aby v prípade, ak aj súdy postupne prikročia k sprísneniu trestných sankcií, toto malo dostatočný, resp. lepší odradzujúci efekt od ďalšieho páchania takejto trestnej činnosti, čím sa prispeje k znižovaniu tejto trestnej činnosti, resp. i súvisiacej trestnej činnosti (dopravné nehody pod vplyvom alkoholu).
Okrajovo je potom možné poukázať tiež na pretrvávajúci trend vysokého počtu trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., kde napriek ich dostatočnej medializácii nedochádza k zásadnejšiemu poklesu páchania daného trestného činu, Možno poukázať aj na „Zhodnotenie stavu zákonnosti a dokazovania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona a trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona“, ktoré je zverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry SR, z ktorého je okrem iného zrejmé, že účinným prostriedkom na zníženie uvedených trestných činov by mohlo byť tiež sprísnenie návrhových opatrení trestov zo strany prokurátorov. V ostatnom období súdy začali vo väčšej miere ukladať i nepodmienečné tresty odňatia slobody za predmetný trestný čin aj v prípadoch tzv. prvopáchateľov, a to aj v rámci Trnavského kraja, kde viaceré takéto rozhodnutia sú už aj právoplatné. Skutočnosť, že obžalovaný v minulosti nebol súdne trestaný, nepredstavuje zákonnú prekážku na uloženie takéhoto trestu a nemala by predstavovať ani pre ostatných potenciálnych páchateľov garanciu, že ak v minulosti neboli odsúdení, tak za jazdu pod vplyvom alkoholu na prvý krát nedostanú nepodmienečný trest. Súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody považujem vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody za neprimerane mierny, v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák, Za mierny tiež považujem trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 2 rokov, ktorý navrhujem zvýšiť a tiež uložiť aj trest prepadnutia veci - motorového vozidla (22 ročnej Škoda Octavie), s ktorým bol spáchaný trestný čin, pretože neexistujú žiadne zákonné dôvody jeho neuloženia a tento druh trestu je spôsobilý prispieť k efektívnemu naplneniu účelu trestu. Z uvedených dôvodov preto navrhujem, aby Krajský súd Trnava v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta vo výroku o treste a aby v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest. V uvedenej trestnej veci súd uznal obžalovaného A. B. vinného z drogovej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil opakovane, pretože za zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona bol už v predchádzajúcom období odsúdený k podmienečnému trestu odňatí slobody v trvaní dva roky s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dvoch rokov, ktorého sa dopustil tým, že v spolupáchateľstve zadovažoval, prechovával a predával omamné a psychotropné látky. K osvedčeniu správania odsúdeného A. B. počas skúšobnej doby podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody nedošlo, nakoľko opakovane páchal obdobné trestné činy. Opakované páchanie drogovej trestnej činnosti bolo preto aj dôvodom pre posúdenie jeho terajšieho skutku v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate, pričom ďalšie páchanie toho istého trestného činu alebo aj iných trestných činov je súčasne okolnosťou vylučujúcou inštitút mimoriadneho zníženia trestu obžalovanému, pretože ani predchádzajúce tresty miernejšieho charakteru neviedli k náprave obžalovaného, ktorý je nielen užívateľom ale aj predajcom drog. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta z dôvodu podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku a sám rozhodol o treste obžalovaného. 4. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní na verejnom zasadnutí. Prokurátor zotrval na podanom odvolaní. Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť, ľutuje čo spáchal, podmienečný trest a zákaz viesť motorové vozidlá bude pre neho dostatočným ponaučením. 5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. 6. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 2) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. 7. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. 8. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
9. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. 10. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. 11. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia okresným súdom), meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. 12. Odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace podmienečne, t.j. jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka a šiestich mesiacov. Trestnú sadzbu uvedenú v § 289 ods. 1 Trestného zákona prvostupňový súd upravoval v jej hornej hranici, nakoľko správne zistil prevažujúcich pomer poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, a preto znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu na 8 mesiacov. 13. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného nebol tento doposiaľ súdne trestaný, priestupkovo bol riešený uložením poriadkovej pokuty 20 eur za priestupok v doprave v roku 2019. 14. Odvolací súd je toho názoru, že okresný súd sa správne vysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre zákonné rozhodnutie o treste obžalovaného. 15. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, že obžalovaný viedol doposiaľ riadny život (napriek jednému priestupku v doprave menšej závažnosti vzhľadom na uloženú pokutu aj vzhľadom na okolnosť, že vodičské oprávnenie má takmer 20 rokov), že sa k trestnej činnosti priznával, a urobil vyhlásenie o vine, je trest uložený napadnutým rozsudkom vo výmere 2 mesiace, uložený pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, z pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o uložení trestu zákazu činnosti.
16. Na rozdiel od prokurátora je odvolací súd toho názoru, že po zohľadnení osoby obžalovaného, jeho pomerov a možností jeho nápravy, ochranu spoločnosti pred páchateľom splní dostatočne uložený podmienečný trest. Ukladaním nepodmienečného trestu odňatia slobody by v tomto prípade vysoko prevážila generálna prevencia ako jeden z účelov trestu nad úlohou individuálnej represie. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi takýchto trestných činov, a obžalovaného konkrétne, sa v tomto prípade istým spôsobom dosiahne uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu. Možno konštatovať, že spáchanie prejednávaného trestného činu predstavovalo ojedinelý exces v živote obžalovaného. Keďže obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu a doposiaľ na neho nebolo vplývané žiadnou trestnoprávnou sankciou, nie je daný zákonný dôvod, ktorý by vylučoval dosiahnutie účelu trestu práve uložením podmienečného trestu odňatia slobody. 17. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. 18. Obžalovaný na verejnom zasadnutí k svojim majetkovým pomerom uviedol, že jeho mesačný príjem je vo výške okolo 1.100 Eur. Je slobodný, býva sám v dome, spláca hypotéku, spotrebiteľské úvery, vozidlo kúpil asi pred 5 rokmi za 2.000 eur. K trestu prepadnutia veci, a to motorového vozidla (22 ročnej Škoda Octavia), ktorého uloženie navrhuje prokurátor, krajský súd poukazuje na ustanovenie § 60 ods. 6 Trestného zákona, ktoré predstavuje obmedzenia ukladania trestu prepadnutia veci z dôvodov, ktoré by spôsobili neúčelnosť tohto trestu. Samotným účelom tohto trestu je zneškodnenie veci použitej na spáchanie trestného činu, zamedzenie páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, prípadne odčerpanie výnosu z trestnej činnosti. Krajský súd je toho názoru, že uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, spolu s uložením trestu odňatia slobody a určením skúšobnej doby, zamedzí páchateľovi v páchaní trestnej činnosti tým, že jednak mu je zakázané na určenú dobu vykonávanie činnosť, pri ktorej sa dopustil spáchania trestného činu, jednak tým, že bude obmedzený v pracovnom či osobnom živote tým, že má zakázané po určenú dobu viesť motorové vozidlá a jednak je počas skúšobnej doby vystavený kontrole súdu v tom zmysle, že vybočenie z medzí riadneho života počas skúšobnej doby môže byť vyhodnotené ako porušenie podmienok podmienečného odsúdenia a nariadenie výkonu trestu. Za týchto okolností, po prihliadnutí na osobu obžalovaného, má krajský súd za to, že takto uložené tresty (podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá) bude ako následok spáchania trestného činu obžalovaný pociťovať ako dostatočnú ujmu. 16. Takto uložený trest odvolací súd, považuje za spáchanú trestnú činnosť za zákonný a primeraný. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.