Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Er-565-2009.pdf
PDF · 72.77 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/565/2009
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO 35 763 469 proti povinnému N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., I. X o vymoženie 638,05 eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským, Exekútorský úrad Rožňava, Akademika Hronca 3, Rožňava takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému trovy exekúcie vo výške 49,13 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Spísaním návrhu na vykonanie exekúcie pôvodným oprávneným do zápisnice u súdneho exekútora dňa 07.12.2009 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 638,05 eur s prísl. na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu v Poprade č.k. 13C/242/2008-57 zo dňa 27.05.2009. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 041442 * dňa 05.01.2010.
Dňa 30.11.2010 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne predložil aj exekučný spis č. EX 1195/2009.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd na základe listinných dôkazov v predloženom exekučnom spise mal za preukázané, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku, ani iného práva postihnuteľného exekúciou. Podľa oznámenia Mestskej polície sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava približne pol roka a jeho nový pobyt nie je známy. Z exekučného titulu je zrejmé, že povinný už v základnom konaní bol zastúpený opatrovníkom, nakoľko jeho pobyt nebol súdu známy. Naposledy bol prihlásený v Sociálnej poisťovni v roku 2007. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 02.11.2010 súhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu bezmajetnosti povinného. Vzhľadom na tieto skutočnosti a v súlade s cit. zákonnou úpravou súd exekúciu zastavil.
O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvody zastavenia exekúcie. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému
uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. 288/1995 Z.z.“).
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhl. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej stanovenej výške 33,19 eur + 19 % DPH, t. j. 39,50 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 8,09 eur + 19 % DPH t.j. 9,63 eur. Pri rozhodovaní o dani z pridanej hodnoty z hotových výdavkov uplatnenej súdnym exekútorom súd aplikoval ustanovenie § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, hoci exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 07.12.2009. Rozhodujúcim okamihom pre určenie výšky trov súdneho exekútora je totiž okamih priznania ich náhrady rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie (II. ÚS 142/08-14 Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.). Súd preto priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty z náhrady hotových výdavkov.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu uplatnenú za úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie, zisťovanie bydliska povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie majetku povinného 2x vo výške 16,60 eur z dôvodu, že za tieto úkony bola priznaná súdnemu exekútorovi odmena, a to v zákonom stanovenej minimálnej výške 33,19 eur. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. má súdny exekútor pri zastavení exekúcie nárok na odmenu určenú v paušálnej výške 3,32 eur za každý jednotlivý úkon vymedzený v § 15 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. s tým, že ak by paušálna odmena v súčte za jednotlivé úkony bola v konkrétnom prípade nižšia ako suma 33,19 eur, má súdny exekútor nárok na odmenu v tejto zákonom stanovenej minimálnej výške a nie vo výške skutočne vypočítanej podľa jednotlivých úkonov. Nie je však možné, čo jednoznačne vyplýva zo znenia textu § 14 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z., uplatňovať si popri minimálnej odmene ešte aj paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, nakoľko by tým došlo k dvojitému odmeňovaniu úkonov súdneho exekútora. Zákonom stanovená minimálna odmena súdneho exekútora teda nie je odmenou prislúchajúcou súdnemu exekútorovi popri odmene za úkony exekučnej činnosti, ale je práve samotnou odmenu za úkony exekučnej činnosti v prípadoch, ak počet úkonov a teda súčet paušálnej odmeny za tieto úkony by nepresiahol túto minimálnu sumu. Z uvedeného dôvodu súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu uplatnenú za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 16,60 eur.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 49,13 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.