Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-299-2011.pdf
PDF · 82.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/299/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Banská Bystrica, so sídlom ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti povinnej: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. N. XXXX/ X, XXX XX V. V., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 10,- Eur, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom Exekútorského úradu D. Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, pod spis. zn. EX 547/11, na základe návrhu oprávneného zo dňa 28.03.2011, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 28.03.2011 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 071996 zo dňa 11.05.2011
z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,03 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 10,- Eur, a to na základe exekučného titulu, vykonateľného rozhodnutia
Mestskej polície, 975 39 Banská Bystrica, bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA0009073 zo dňa 25.02.2011.
Poverením č. 5601 071996 zo dňa 11.05.2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka, so sídlom Exekútorského úradu D. Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 547/11.
Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.04.2012, súdny exekútor súdu postúpil námietky povinnej proti exekúcií.
Povinná v námietkach proti exekúcií, doručených súdnemu exekútorovi dňa 14.09.2011 uviedla, že vymáhanú pohľadávku oprávneného uhradila bankovým prevodom dňa 22.03.2011, o čom predkladá dôkaz - výpis z osobného účtu so zadaním jendorázového príkazu k úhrade cez Interbanking.
K námietkam povinnej proti exekúcií sa vyjadril oprávnený písomným podaním zo dňa 23.09.2011.
Uviedol, že povinná jeho pohľadávku vo výške 10,- Eur uhradila na jeho účet dňa 23.03.2011 a preto žiada exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1, písm. c) Exekučného poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ( ďalej len " Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh, alebo aj bez návrhu.
Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona 233/1995 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Splnenie dlhu je spôsobom zániku záväzku a jemu zodpovedajúceho práva v zmysle ustanovenia § 599 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Potrebné je uviesť aj to, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania
(s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného
exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie, alebo na upustenie od vykonania exekúcie ( viď rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5 Cdo 199/2009).
Súd z obsahu exekučného spisu č.k. 7 Er/299/2011, z námietok povinnej proti exekúcií, z výpisu osobného účtu povinnej č. 0305270677/0900 vedeného v SLSP, a.s., z vyjadrenia oprávneného zo dňa 03.04.2012 a z písomného podania súdneho exekútora má preukázané, že povinná uhradila pohľadávku oprávneného vo výške 10,- Eur dňa 23.03.2011
( viď č.l. 12 a 14 exekučného spisu). Exekučné konanie začalo dňa 28.03.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej. Z uvedeného vyplýva, že povinná uhradila pohľadávku oprávneného pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Nakoľko si povinná povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného rozhodnutia splnila ešte pred začatím exekúcie, súd vychádzajúc zo zistených skutočností, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s písm. f) Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 59,03 Eur / z toho odmenu vo výške 33,19 Eur, hotové výdavky vo výške ( poštovné, telekomunikačné poplatky )vo výške 16,- Eur / a 20 % DPH vo výške 9,84 Eur/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1) Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") / v znení platnom od 01.05.2008 /, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že exekútor vykonáva exekúciu ako honorovanú právnu službu. Právo na náhradu trov mu prislúcha z ustanovenia § 196 a § 200 ods. 1 Ex. por. Rozdiel je len v osobe, ktorá je povinná ich uhradiť (oprávnený alebo povinný). Niet žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného proti povinnému na vlastnú ťarchu, keď exekúciu vykonáva ako honorovanú právnu službu. Exekúciu vykonával súdny exekútor na návrh (žiadosť) oprávneného a na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného príslušným súdom.
Nakoľko povinný uhradil pohľadávku oprávneného ešte pred začatím exekučného konania, súd potom uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi, v súlade s ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a cit. vyhláškou trovy exekúcie vo výške 59,03 Eur / z toho odmenu vo výške 33,19 Eur, hotové výdavky ( náhrada za poštovné a telekomunikačné poplatky )sú vo výške 16,- Eur / a 20 % DPH z odmeny a hotových výdavkov je vo výške 9,84 Eur/.
Súd konštatuje, že v exekučnom konaní môže dôjsť k situáciám, kedy o námietkach povinného nie je potrebné rozhodovať. Ako napríklad ak exekútor po podaní námietok upustí od vykonania exekúcie podľa § 46 Exekučného poriadku alebo ak dôjde po podaní námietok proti exekúcií pred rozhodnutím o nich k zastaveniu exekúcie.
Keďže súd zistil dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) a f) Exekučného poriadku bez ohľadu na obsah námietok proti exekúcií, o námietkach povinného nerozhodoval.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.