Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (23)Rozsudok_9Co-72-2012.pdf
PDF · 78.53 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/72/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Dopravný podnik Bratislava, a.s., Bratislava, Olejkárska 1, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER- KÁN & Partners, Bratislava, Nám. M. Benku 9 - C1, proti odporcovi : S. A., C. C., C. XXXX/XX, R..Č.. na H. Z., zastúpený opatrovníkom Danou Patkovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 46,93 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9. 12. 2011 č.k. 39C 348/2011 - 33, v pomere hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 46,93 €, pretože sa 22. októbra 2007 na linke MHD č. 95 v Bratislave na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom. V konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ predmetným návrhom uplatňoval práva z prepravy, ktoré v tomto konaní bolo možné uplatniť prvý raz 23. októbra 2007 a tým, že odporca v konaní vzniesol námietku premlčania navrhovateľom uplatneného práva, keď navrhovateľ svoje právo uplatnil na súde až 1. marca 2010. Jednoročná premlčacia doba uplynula v danom prípade 23. 10. 2008; právo navrhovateľa sa premlčalo podľa § 108 Obč.zák. Vzhľadom na márne uplynutie ročnej zákonnej premlčacej doby podľa § 108 Obč.zák. a námietku premlčania uplatnenú opatrovníčkou odporcu, nemohol súd uplatnené právo priznať. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie, nakoľko mal za to, že za jeden rok od porušenia tarifných a prepravných podmienok sa v zmysle § 108 OZ nanajvýš premlčuje iba samotná úhrada za nezaplatené cestovné vo výške 0,46 eur avšak nie aj úhrada za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške 46,47 Eur. Uviedol, že táto povinnosť odporcu vznikla v zmysle § 9 ods.1 písm. b/ v spojení s § 11 ods.1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave, pričom úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom medzi práva z prepravy podľa § 760 OZ nepatrí. Zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu na zaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, a preto je namieste použiť § 101 OZ o všeobecnej premlčacej dobe; pohľadávka vo výške 46,47 € tak v čase podania návrhu nebola ešte premlčaná. Navrhovateľ žiadal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň podal návrh na prisúdenie mu náhrady trov odvolacieho konania celkom vo výške 142,87 Eur.
K odvolaniu navrhovateľa sa opatrovníčka odporcu nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Navrhovateľ odvolaním napadol výrok rozsudku, ktorým súdu prvého stupňa jeho návrh zamietol, vrátane výroku o náhrade trov konania.
So skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje s tým, že považuje za potrebné uviesť niektoré rozhodujúce skutočnosti podrobnejšie.
Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu) v § 760 až 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify ( Komentár k Občianskemu zákonníku ).
Podľa § 760 Obč.zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia, a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil, za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže
uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.
Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč.zák. Zmluva o preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom, že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy upravené v zákone č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a v Prepravnom poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného v zmysle zákona č. 164/1996 Zb. o dráhach v znení neskorších predpisov Dopravným podnikom Bratislava, a.s., t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť ku kontrole. Takýmto je aj dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate tieto predstavujú obsah zmluvy o preprave osôb, pretože
vyjadrujú vzájomné práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných strán, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.
V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní. Navrhovateľ totiž predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu ( pokutu ) v zmysle §12 ods. 4, § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a čl. 6 bod 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti odporcu mať zakúpený lístok, t.j. dňom 22. októbra 2007. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Obč.zák., podľa ktorého ustanovenia jej dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky až dňa 1. marca 2010, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby. Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že v jednoročnej premlčacej dobe sa nanajvýš premlčuje iba právo na zaplatenie cestovného vo výške 0,46 Eur a nie aj úhrada stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav, nie je dôvodná. Ako už bolo spomenuté vyššie, účtovanú pokutu nie je možné posudzovať samostatne. Právo na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť bez práva na zaplatenie cestovného. Oba nároky majú rovnaký právny základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave. Niet preto dôvodu nepovažovať aj nárok na zaplatenie úhrady ( pokuty ) za právo z prepravy, a nie je teda ani dôvod posudzovať podmienky premlčania aj tohto nároku inak, než v zmysle ust. § 108 Obč.zák. Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával vo svojom odvolaní na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co 67/2011 z 22. júna 2006, so závermi v ňom prezentovanými v otázke premlčania sa senát 9Co nestotožnil; predmetné rozhodnutie nie je pre rozhodovanie iných odvolacích senátov právne záväzné.
Pochybenie nebolo zistené ani vo výroku o trovách konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie podľa § 151 ods.1 O.s p. nebol podaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.