Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-56-2022.pdf
PDF · 103.46 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/56/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Richard Bureš, v trestnej veci obžalovaného A. B. C. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní 3. novembra 2023 takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný
A. B. C., nar. X.X.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom D. XXX, E. F.,
j e v i n n ý, ž e
dňa 19.06.2020 v čase okolo 16:15 h v úseku diaľnice Dl Poprad Východ smer Poprad Vysoké Tatry v kilometri 326,1, v katastri obce Poprad, v ľavom jazdnom pruhu viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Octavia, evidenčného čísla G., pričom v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, ako aj iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, dostal na mokrej vozovke aquaplaning, došlo k strate smerového vedenia vozidla, následkom čoho zišiel na pravú stranu diaľnice po trávnatom svahu, kde narazil do odvodňovacieho žľabu, prerazil oplotenie diaľnice, s vozidlom sa viackrát prevrátil a po nárazoch do zeme ostal s vozidlom stáť na kolesách v poli, v dôsledku dopravnej nehody spolujazdec B. B. sediaci vpredu vpravo, ktorý bol pripútaný bezpečnostným pásom, utrpel zlomeninu 1. driekového stavca, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hlavy, tržno-zmliaždené rany lakťa a predlaktia vpravo, tržno-zmliaždené rany predlaktia vľavo a pomliaždenie brušnej steny, zlomenina 1. driekového stavca s dobou liečenia cca 3 mesiace a obmedzením na obvyklom spôsobe života vtom, že poranenie si vyžadovalo operačný výkon v celkovej anestéze, po ktorom poškodený B. B. bol hospitalizovaný v Nemocnici s poliklinikou v Poprade od 19.6.2020 do 26.06.2020, počas hospitalizácie bol ležiaci, nebol sebestačný, vyžadoval si lekársku a ošetrovateľskú starostlivosť, mal naordinovaný korzet na trupe a nosil fixačný golier na krku, následne po prepustení z nemocnice bol B. B. obmedzovaný bolesťami chrbtice, lieky na tlmenie bolesti užíval sporadicky, mohol ležať a chodiť v korzete, nesmel sedieť, respektíve len na veľmi krátky čas, nemohol vykonávať žiadnu fyzickú záťaž, nesmel sa predkláňať, dvíhať ťažké predmety, dokázal zjesť pripravenú stravu, pričom pomoc potreboval iba pri sprchovaní a tento stav trval až do 04.08.2020 a následne pri každodenných prechádzkach používal korzet, na osobnom motorovom vozidle továrenskej značky Škoda Octavia evidenčného čísla G. bola spôsobená škoda 5000 Eur, vo vlastníctve firmy Bidfood Slovakia s.r.o., Piešťanská 2321/71, IČO 34152 199, 915 01 Nové Mesto a na kovových zvodidlách vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, akciová spoločnosť, so sídlom Bratislava, Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava IČO: 35919001, Stredisko správy a údržby diaľnic 9 Mengusovce, bola spôsobená škoda vo výške 929,95 Eur, čím A. B. C. ako vodič porušil § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona
a za to mu u k l a d á :
Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 800,-- (osemsto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú stranu Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., pobočka Trenčín, Partizánska 2315, 911 01 Trenčín, IČO: 359 37 874 s nárokom na náhradu škody za poskytnutie zdravotnej starostlivosti pri poškodení zdravia o d k a z u j e na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku. Po preskúmaní obžaloby samosudca vydal pod č. k. 4T/56/2022 – 357 dňa 12.1.2023 trestný rozkaz, v ktorom obvineného uznal za vinného z obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, výkon ktorému mu podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 1 (jedného) roka. Zároveň mu uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 1 (jedného) roka. Obvinený cestou svojej obhajkyne včas uvedený trestný rozkaz napadol účinne odporom čo do viny a trestu. Medzitým došlo k zmene zákonného sudcu, ktorý vo veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku obvinený vyhlásil, že je nevinný a že chce vo veci vypovedať. K veci sa vyjadril tak, že po ceste na diaľnici predchádzal autom v ľavom jazdnom pruhu na mieste, keď cesta bola síce mokrá, ale v rámci klasických jazdných podmienok. V tom zbadal na ceste súvislú vodnú plochu, rýchlosť sa snažil spomaliť aj brzdiť, ale pamätá si už len, že auto sa začalo kĺzať po vozovke, vyšlo z diaľnice a skončilo v poli na kolesách. Najprv to vyzeralo na vyriešenie pokutou, ale keďže sa kolega začal sťažovať na bolesti, tak privolaný policajt rozhodol, že sa to na mieste riešiť nebude. S kolegom potom skončili v nemocnici, odkiaľ jeho prepustili, ale kolegu B. v nemocnici ponechali. Podobné vodné plochy sa v tom čase na ceste nenachádzali. Dozvedel sa, že nebol prvý, ktorý takto skončil. V tom čase keď predchádzal auto premával rýchlosťou asi 110 km/h, sa vtedy prudko zhoršil dážď, ak by to bolo skôr, určite by nepredchádzal.
Svedok – poškodený B. B. sa k momentu nehody vyjadriť nevedel, v tom čase sa kochal pohľadom na Tatry. Po havárii zisťovali, či sú v poriadku. Okolnosti pred nehodou si nepamätal, v podstate potvrdil, že ich vozidlo sa pred kolíziou pohybovalo v ľavom jazdnom pruhu. Stav vozovky nesledoval.
Z výpovede poškodeného vyplýva, že sa svoje zranenia snažil bagatelizovať, taktiež dobu potrebného liečenia, jeho priebeh a schopnosť plnohodnotného návratu do zamestnania. Do zamestnania nastúpil po týždni, z vlastnej vôle nakoľko pracoval formou Home Office, práceneschopný nebol a fyzicky do práce nastúpil až v septembri 2020. Obmedzovanie v obvyklom spôsobe života v podstate tiež zľahčoval. Tento svoj postoj v podstate vysvetlil tým, že s obžalovaným sú dobrí kamaráti, v práci sú si rovnocenní, a stať sa to isté mohlo rovnako aj jemu, a nechcel kolegovi zbytočne priťažovať. Potvrdil však, že po hospitalizácii sa domov nechal dopraviť sanitkou, v tom čase by to inou dopravou nezvládol, lebo by to, ako uviedol, neusedel.
Zranenia poškodeného, ich mechanizmus vzniku a potrebná doba liečenia sú objektivizované znaleckým posudkom z odboru traumatológie a výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní. Podľa znalca
poškodený B. B. utrpel pri dopravnej nehode dňa 19.6.2020 nasledovné poranenia: zlomenina 1. driekového stavca, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hlavy, tržné rany lakťa, predlaktia vpravo, tržnozmliaždená rana predlaktia vľavo, pomliaždenie brušnej steny. Z medicínskeho hľadiska poranenie zlomeninu 1. driekového stavca je možné hodnotiť ako ťažké poranenie, ostatné uvedené poranenia sú z medicínskeho hľadiska ľahké. Priebeh liečby všetkých poranení bol nekomplikovaný. Z hľadiska mechanizmu pri udávaných údajoch, že vozidlo v šmyku opustilo diaľnicu na pravú stranu, kde prerazilo oplotenie, opakovane sa prevrátilo a ostalo stáť na kolesách, mohli posudzované poranenia vzniknúť tak, že pri prevracaní sa vozidla mohlo dôjsť u poškodeného k nadmernému prehnutiu hornej časti trupu smerom dopredu a dole, čo spôsobilo vznik kompresívnej zlomeniny 1. stavca driekovej chrbtice. Ostatné poranenia tržnozmliaždené rany na horných končatinách a pomliaždenie hlavy mohli vzniknúť nárazmi do interiéru motorového vozidla nachádzajúceho sa hneď vedľa tela poškodeného, prípadné tržnozmliaždené rany mohlo spôsobiť aj rozbité sklo. Pomliaždenie brušnej steny vzniklo narazením tela prednou časťou brucha do bezpečnostného pásu. Čiže posudzované poranenia celkovo zodpovedajú mechanizmu a priebehu nehody aká je uvedená vo vyšetrovacom spise. Tie ľahké poranenia, okrem zošitia rán a naloženia fixačného goliera na krku, žiadnu vážnejšiu liečbu nevyžadovali. Do siedmych dní sa stav upravil. Zlomenina 1. driekového stavca chrbtice si vyžadovala operačnú liečbu, ktorá spočívala v napravení stavcov do vyhovujúceho postavenia a fixácii celého segmentu 3 stavcov kovovým materiálom. Ďalšie pokračovanie liečby spočívalo v tom, že poškodený musel nosiť korzet, ktorý fixoval celý trup, nemohol sedieť, resp. na minimálnu dobu. Mohol chodiť a mohol ležať. V tomto režime bol až do 4.8.2020, čiže dobu presahujúcu 42 dní. Po tejto kontrole mu umožnil ošetrujúci lekár začať so sedením a korzet nemusel už trvale nosiť. Liečba pokračovala v takomto režime do 8.9.2020, kedy po zhodnotení hojenia mohol začať postupne zvyšovať záťaž, ale nemohol dvíhať ťažšie bremená, ani nejak veľmi vykonávať vysokú fyzickú záťaž. Aj na kontrole v októbri 2020 udával, že pri dlhšom sedení ho bolí chrbtica. Okolo 20.10.2020, zvládal len ľahké bežné činnosti. Z tohto priebehu liečby, ktorý je možné označiť ako štandardný, obvyklý čo sa týka trvania liečby, je možné určiť aj potrebnú dĺžku PN a liečby na dobu 3 mesiacov, čo zodpovedá tomu, že začiatok PN je od 19.6.2020 a fyzicky do práce nastúpil dňa 16.9.2020. Poškodený mal vystavenú PN v trvaní od 19.6.2020 do 25.6.2020, čo je nereálne už aj z toho dôvodu, že 25.6.2020 bol ešte v Nemocnici v Poprade hospitalizovaný, tým pádom lekár vystavujúci PN ho nemohol vyšetriť, nemohol vedieť aké konkrétne poranenia má, v akom je stave a je absolútne neštandardné, aby bola PN ukončená počas doby hospitalizácie. Poškodený sám udával, že po prepustení do ambulantnej liečby vykonával svoju prácu formou home office, kde jeho práca spočíva v práci kancelárskeho typu, tak ju vykonával tak, že stál pri nejakom upravenom stole a mohol takto písať, avšak nie je možné, aby takúto prácu vzhľadom k závažnosti poranenia hneď od prepustenia dokázal vykonávať plnohodnotne, v plnej miere, pretože takú dlhú dobu nevydrží stáť. Pri osobnom vyšetrení uviedol, že mu trvalo asi 4 týždne, kým dokázal robiť túto činnosť vo väčšom objeme. Z hľadiska trvalých následkov, všetky tie poranenia, ktoré označil ako ľahké, okrem jaziev, ktoré nespôsobujú kozmetické a ani funkčné obmedzenie, iné následky nezanechali, zlomenina driekového stavca môže v určitej miere obmedzovať pri limitovaní predklonu, nakoľko sú tam 3 stavce pevne sfixované. Bolestné na tieto poranenia je 342,5 bodov, čo v prepočte na vtedajšiu hodnotu bolo 6.939,05 eur. Znalec na otázku samosudcu, či poškodený používal korzet uviedol, že ak nie, urobil by chybu. Korzet bol potrebný v tomto prípade, fixačný golier iba na 7 dní. Odchodom z nemocnice ho už nepotreboval do 4.8.2020 bol potrebný korzet. Potom ho už nemusel nosiť a postupne ho mohol zložiť. PN bola uzavretá predčasne. Ani som sa nestretol, že si niekto počas hospitalizácie dovolil ukončiť PN. Urobila to obvodná lekárka. Uvádzal, že do 4.8. bral lieky na tlmenie. Lekár 4.8. na kontrole uviedol občasnú bolesť krížov. Z dokumentácie, ktorá bola znalcovi predložená nevyplýva, že by došlo k porušeniu liečebného režimu. Obhajkyňa namietala podľa výpovede poškodeného, ktorý uviedol, že lieky nebral. Na otázky obhajkyne ohľadne sťaženia spoločenského uplatnenia, znalec uviedol, že 3 stavce sú pevne fixované, čo ovplyvní, že celá časť chrbtice nie je taká pružná, ako vidieť keď sa prehol, nie je to závažné. On nie je ošetrujúcim lekárom poškodeného, je to primerané. Nevedel povedať, či došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Podľa toho ako sa poškodený zohol, tak mu to nevadí v jeho profesijnom alebo osobnom živote, žiadne následky. Na otázku čo myslel dobou 42 dní, PN alebo obmedzenie v spôsobe života, dobu liečenia, znalec uviedol, že je to doba obmedzenia, v ktorej bol okrem hospitalizácie najvážnejšie obmedzený. Nemohol ležať, chodiť, nesmel sedieť, len v minimálnej miere, nebol sebestačný, pomáhal mu otec so sprchovaním a výdajom stravy.
K príčinám nehodovej udalosti a možnostiam jej možného zabránenia sa na hlavnom pojednávaní podrobne vyjadril znalec z odboru cestnej dopravy Ing. Róbert Rojko, že v daný deň malo v danom úseku
cesty podľa výpovede vodiča a spolujazdca výdatnejšie pršať, vodič v úseku cesty začal predchádzať pred ním idúce pomalšie vozidlo, neznámej značky a typu. Počas tohto manévru predchádzania sa s vozidlom, ktoré viedol presunul do ľavého jazdného pruhu, z dvoch jazdných pruhov určených pre jeho smer jazdy, kde následne pocítil, že vozidlo stráca smerovú stabilitu, začalo sa nekontrolovateľne pohybovať po povrchu cesty, vodič sa snažil uvedenú stratu smerovej stability získať naspäť, ale aj napriek jeho snahe sa mu to nepodarilo. Opustil asfaltový povrch cesty, dostal sa do priestoru mimo cesty, kde sa následne začal s vozidlom prevracať cez strechu a nakoniec skončil v konečnej polohe. On ako znalec v čase dokumentovania dopravnej nehody na mieste nehody nebol, takže sa nemohol vyjadriť k okamžitému stavu povrchu vozovky v čase nehody a ktorej podmienky sa mohli výrazne zmeniť aj kvôli času, keď sa na miesto nehody dostavil poverený príslušník zboru. Dodatočne sa bol s vozidlom daným úsekom cesty previesť a na povrchu cesty nezistil žiadne technické závady, napr. nerovnosti, výmole, znečistenie, ktoré by mohli byť na príčine straty smerového vedenia vozidla škoda v čase nehodového deja. Je technický prijateľné, že vodič mohol dostať tzv. Aquaplaning, ako uvádza vo svojej výpovedi. Spolujazdec vo vozidle škoda uvádzal, že najprv ich začalo ťahať k stredovým betónových bariéram a následne smerovali napravo z ich pohľadu do priestoru mimo cesty. V okamihu, keď začalo vozidlo ťahať smerom doľava by mohla nasvedčovať skutočnosť, že s vysokou pravdepodobnosťou len ľavá strana kolies vozidla sa dostala do lokality, kde mohlo byť väčšie množstvo vody, v dôsledku čoho bola len táto strana vozidla pribrzdená a pravá strana ju začala takpovediac predbiehať, nakoľko bola menej spomaľovaná. Úsek nehodového deja, ktorým vodič C. prechádzal tvorila najprv tiahla pravotočivá zákruta, ktorá predchádzala tiahlej ľavotočivej zákrute. K strate smerovej stability vozidla škoda mohlo dôjsť v úseku niekde medzi zmenami polomerov týchto zákrut. Z jeho praxe uviedol, že pri zmene polomeru zákrut v čase, keď je povrch vozovky mokrý, môže dôjsť k hromadeniu vody v danom mieste. Nakoľko jednotlivé zákruty, aj keď minimálne, ale sú čiastočne klopené, kde na rozhraní týchto zákrut voda neodteká ani doľava, ani doprava, ale sa v danom mieste hromadí. To mohlo byť tým prvkom, ktoré spôsobilo, že na danom mieste sa nachádzalo väčšie množstvo vody a mohlo spôsobiť aquaplaning Škody Octavia. Vodič sa úsekom nehodového deja mohol pohybovať rýchlosťou 116,6 km/hod. +/- 10 %. To je rýchlosťou od 104,9 km/hod do 128,3 km/hod. H. C. v úseku nehodového deja rýchlosť max. povolenú pre daný úsek neprekročil a rýchlosť primeranú danej situácii, aby sa s vozidlom nedostal do šmyku nedokážem presne vyhodnotiť, nakoľko neviem vyhodnoť aj konkrétne podmienky nehodového deja v čase dopravnej nehody. Určite by sa dalo nehode zabrániť nižšou rýchlosťou, akou, k tomu sa neviem vyjadriť. Polomer zákrut bol v danom úseku taký, že zakrivenie cesty nemohlo byť dôvodom dopravnej nehody. Podmienky poveternostné mohli vodiča prekvapiť, nestihol sa pripraviť, podľa môjho názoru. Podmienky v pravom jazdnom pruhu môžu byť iné ako v ľavom pruhu. V pravom je predpoklad, že jazdí viac vozidiel. Voda je viac odstrekovaná z cesty. Na otázku samosudcu, či znalec na uvedenom mieste v rámci dlhoročnej praxe – 15 ročnej sa s takým prípadom stretol, uviedol, že za 15 rokov sa s takýmto prípadom nestretol. Nehody pri aquaplanningu boli skôr pri pumpe Shell, v časti obce Štrba. Dažďom je každý vodič obmedzený a musí počítať, že dochádza k poklesu súčiniteľa trenia. Z môjho pohľadu by mal tomu prispôsobiť aj techniku svojej jazdy. Na otázku prokurátora aká je technická príčina nehody, znalec uviedol, že aquaplannig v súčinnosti s rýchlosťou. Primeranosť rýchlosti je otázka právna. On pýtal aj kamerový záznam, ale tento nebol.
Z prečítaných výpovedí zástupcov poškodených strán vyplývajú iba okolnosti súvisiace s nákladmi na liečenie poškodeného, resp. na odstránenie škody na majetku na úsekoch diaľnic.
Súd oboznámil aj listinné dôkazy v spise obsiahnuté. Záznam dopravnej nehody, Zápisnicu o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody spolu s náčrtkom a plánikom z miesta dopravnej nehody, ktoré boli využité v príslušnom znaleckom dokazovaní.
Súd potom vyhodnotil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výroku obžalobného návrhu a dopustil sa ho obžalovaný ako vodič motorového vozidla. Ku skutkovým zisteniam považuje súd sa bližšie vyjadriť, i keď je zrejmé, že výrok o vine možno považovať za právoplatný. Bolo preukázané, že obžalovaný A. B. C. viedol motorové vozidlo v rozpore s ust. § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, keď porušil svoju povinnosť rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Z technického hľadiska mohol vodič zabrániť nehode takou primeranou rýchlosťou, aby vozidlo Škoda nedostalo aquaplaning. Vodičovi
muselo byť známe, že v daždi je obmedzený nutnosťou prispôsobiť rýchlosť vozidla skutočnosti, že voda, ktorá sa môže na vozovke nachádzať môže náhle zmeniť vedenie vozidla. Mal teda v danom čase spomaliť a nemal predchádzať iné vozidlo a tým meniť smer jazdy, pričom si uvedomoval, že sa na mieste vyskytol výdatný dážď. Uvedená lokalita, kde došlo ku kolízii nie je známa výskytom aquaplaningu, odhliadnúc od skutočnosti, že v uvedenom čase a na uvedenom mieste sa nič podobného nestalo. Vis major tu pripustiť nemožno. Zrejme si to obžalovaný uvedomil, keď sa po vyhlásení rozsudku svojho práva podať odvolanie čo do viny, ale aj trestu účinne vzdal. Nespochybniteľná je aj právna kvalifikácia skutku, keď bolo ustálené, že obžalovaný sa dopustil svojim nedbanlivostným konaním aj ťažkej ujmy na zdraví. Podľa § 123 ods. 3 Trestného zákona sa ťažkou ujmou na zdraví na účely Trestného zákona rozumie len vážna porucha zdravia trvajúca dlhší čas. V konkrétnom prípade vážna porucha zdravia presahovala 42 dní. Až po tejto dobe bolo možné poškodenému povoliť sedieť, čo je určite významným obmedzením obvyklého spôsobu života poškodeného, i keď mohol chodiť a ležať. Potrebná dĺžka práceneschopnosti a liečby trvala 3 mesiace, ukončenie práceneschopnosti ešte v čase hospitalizácie bolo nereálne.
Konanie obžalovaného je potrebné právne kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, pretože svojim konaním spôsobil inému z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví. Toto konanie je protiprávne, týmto porušil záujem chránený Trestným zákonom na ochrane ľudského zdravia, teda normálne funkcie ľudského tela vrátane riadnej funkcie všetkých orgánov.
Čo sa týka formy zavinenia, ide jednoznačne o trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, súd má za to, že v danom prípade pôjde o nedbanlivosť nevedomú, nakoľko obžalovaný zrejme nevedel, že svojim konaním môže také porušenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Pokiaľ by podľa názoru súdu obžalovaný porušil dôležitú povinnosť vodiča, išlo by o nedbanlivosť vedomú. Takéto porušenie nebolo predmetom skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný mal možnosť a povinnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom. Nezachoval však potrebnú mieru opatrnosti. Táto možnosť a povinnosť predvídať boli v konkrétnom prípade naplnené súčasne, čo je podmienkou posúdenia, že ide o zavinenie z nevedomej nedbanlivosti.
Obžalovaný A. B. C. doposiaľ nebol súdne trestaný. Podľa správy o povesti z miesta bydliska je veľmi pozitívne hodnotený. Podobne treba nahliadať aj na jeho pracovný posudok. V minulosti spáchal menej závažné dopravné priestupky väčšinou pre rýchlosť jazdy, vybavené blokovou pokutou. Podobného konania sa dopustil aj vo februári 2023.
Po uznaní viny je úlohou súdu uložiť páchateľovi zákonný a spravodlivý trest. V tom prípade je však viazaný ust. § 34 Trestného zákona a musí prihliadať na zákonom stanovené požiadavky individuálnej a generálnej prevencie, vyjadriť zároveň morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadne najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, zavinenie a osobu páchateľa súd vyjadril na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku a zistil aj jeho zárobkové pomery. Po zvážení všetkých okolností súd dospel k záveru, že v danom prípade je najvhodnejším trestom uloženie primeraného peňažného trestu za splnenia zákonných kritérií podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona, ktorý najlepšie zabezpečí účel trestu. Tento druh trestu je vzhľadom na príjem obžalovaného zrejme vymožiteľný. V prípade, že by jeho výkon mohol byť úmyselne zmarený, súd uložil primeraný náhradný trest odňatia slobody. Súd sa nestotožnil s návrhom na uloženie trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel. I keď v minulosti obžalovaný viackrát bol postihnutý za dopravné priestupky, nikdy sa tak nestalo pre závažné porušenie dopravných predpisov. Ako je už uvedené, obžalovaný nikdy nebol súdne trestaný a je veľmi pozitívne hodnotený. Formu zavinenia súd ustálil na nevedomú. Trest zákazu činnosti nie je štandardne v obdobných prípadoch obligatórnou povinnosťou súdu ukladať, a to ani vzhľadom na následok konkrétneho trestného činu. Za takýchto okolností považuje súd uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá za neprimerane prísne. V tomto súd prihliadal aj na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa.
Poškodená strana Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., pobočka Trenčín bola so svojim nárokom na náhradu škody za poskytnutie zdravotnej starostlivosti pri poškodení zdravia odkázaná na civilný proces, nakoľko nárok, ktorý bol uplatnený včas nebol riadne špecifikovaný. Uvedená skutočnosť si vyžaduje vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania. inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.