Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-10-2005.pdf
PDF · 101.83 KB
Case nature
Subarea
4T/10/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu JUDr. Jána Barnáta a JUDr. Ingrid Kišacovej Dr., v trestnej veci proti obžalovanému A. C. pre trestný čin poisťovacieho podvodu spolupáchateľstvom čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 250c odsek 1, odsek 5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 19. apríla 2012, takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1/ A. C. , narodený XX.XX.XXXX v Z., bytom Z. číslo XXXX
2/ Z. K. , narodený XX.XX.XXXX v N., bytom N. Z., E. ulica číslo XXX
s ú v i n n í , ž e :
po predchádzajúcej vzájomnej dohode, v úmysle získať pre seba nelegálne finančný prospech, obžalovaný A. C. nechal vyhotoviť falošnú faktúru číslo XXXXXX na neexistujúceho dodávateľa firmu D., A. XX, so sídlom F. a súvisiace doklady, a následne ako súkromný podnikateľ uzatvoril so spoločnosťou Union, poisťovacia a. s. Bratislava, pobočka Nitra dňa 30.07.2002 v Nitre na Štefánikovej ulici č. 30, poistnú zmluvu číslo XXXXXX o poistení zahraničnej prepravy zásielky na poistnú sumu vo výške 6 470 000,- Sk, ( 214.764,66 eur ) predmetom poistenia bol podľa priloženej falošnej faktúry číslo XX/XXXX 19.07.2002 tovar v hodnote 6 470 000,- Sk, ktorý mal byť prepravený zo Slovenskej republiky z obce Močenok do Českej republiky do mesta Holešov podľa uvedenej faktúry neexistujúcemu odberateľovi C. Z., V. X Z. číslo XXX, D., pričom tovar bol naložený v Močenku dňa 31.07.2002 a opätovne dňa 01.08.2002 na vozidlo Avia A 30L EČ: GA XXX AL, patriace obžalovanému Z. K., ktorý mal na základe objednávky vykonať uvedenú prepravu tovaru a ktorý na tento účel prehovori už právoplatne odsúdeného N. C., aby ako vodič túto prepravu vykonal s tým, aby po príchode na územie Českej republiky na označenom mieste na mape, ktorú dal právoplatne odsúdenému N. C. vozidlo zapálil; právoplatne odsúdený N. C. dňa 02.08.2002 asi o 02:35 h na ceste III/43835 v km 1,5 medzi obcami Tlumačov a Machová polial ložnú plochu vozidla benzínom, ktorý mu na tento účel dal obžalovaný Z. K. a horiacou zápalkou túto zapálil, čím došlo k požiaru a jeho následkom k zhoreniu vozidla aj s tovarom, po čom požiar oznámil ako nehodu, v dôsledku ktorej obžalovaný A. C. dňa 05.08.2002 písomne v Nitre v pobočke poisťovacej spoločnosti Union a. s. na Štefánikovej ulici č. 30 urobil oznámenie poistnej udalosti z poistenia prepravy zásielok a požadoval vyplatenie poistného plnenia na základe poistnej zmluvy vo výške 6 470 000,- Sk, ( 214.764,66 eur ) v dôsledku čoho mu doposiaľ bola poisťovacou spoločnosťou Union a. s. vyplatená suma vo výške 296 464,-Sk ( 9.840,80 eur ).
t e d a :
Obžalovaní: A. C., Z. K.
spoločným konaním sa dopustili konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustili v úmysle vylákať od iného poistné plnenie tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, a tak získať pre seba prospech veľkého rozsahu, pričom čiastočne došlo k dokonaniu trestného činu,
t ý m s p á ch a l i :
Obžalovaní: A. C., Z. K.
trestný čin poisťovacieho podvodu spolupáchateľstvom čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 8 odsek 1 a § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 250c odsek 1, odsek 5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 v znení zákona číslo 227/2005 Z.z. ( ďalej len „Trestný zákon“ ).
Z a t o s a o d s u d z u j ú :
Obžalovaní:
A. C. a Z. K. každý z nich :
Podľa § 250c odsek 5 Trestného zákona s použitím § 40 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody 2 ( dva ) roky.
Podľa § 58 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, § 59 odsek 1 Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 5 ( päť) rokov.
Podľa § 228 odsek 1 Trestného poriadku účinného do 01.01.2006 ( ďalej len „ Trestný poriadok“ ) s a obžalovaným A. C. a Z. K. u k l a d á povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej organizácii Union poisťovňa, a.s. Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 31322051 škodu vo výške 296.464,-Sk ( dvestodeväťdesiat-šesticíc štyristo šesťdesiatštyri slovenských korún ), čo po prepočítaní podľa § 438b trestného zákona účinného od 01.01.2006 ( v znení zákona číslo 498/2008 Z.z. ) predstavuje čiastku 9.840,80 eur ( deväťtisíc osemsto štyridsať eur a osemdesiat centov ).
odôvodnenie:
Krajský súd v Nitre po zrušení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky zo 16. marca 2011, sp.zn. 3To 10/2010 doplnil dokazovanie v prejednávanej veci, a to v smere naznačenom nadriadeným súdom a prakticky vykonal vo veci v priebehu hlavných pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením §-u 2 odsek 5 Trestného poriadku a tieto následne aj vyhodnotil tak jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach podľa ustanovenia §-u 2 odsek 6 Trestného poriadku.
Na základe uvedeného, potom dospel k skutkovým záverom uvedeným i vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný A. C. v rámci doplneného dokazovania na otázky predsedníčky senátu, ktoré boli formulované v zmysle zrušujúceho rozhodnutia nadriadeného súdu uviedol, že obžalovaného Z. K. a ani N. C. pre skutkom osobne nepoznal, takže nemal k týmto osobám žiadny bližší vzťah, v súčasnosti sa stretávajú len v rámci hlavných pojednávaní, mimo toho sa nekontaktujú.
Obdobne obžalovaný Z. K. v rámci doplneného dokazovania na otázky zo strany predsedníčky senátu uviedol, že obžalovaného A. C. pred skutkom osobne nepoznal. N. C. poznal už pred skutkom, pracoval u neho ako šofér, nešlo medzi nimi o bližší vzťah, iba o pracovný. V súčasnosti nemajú spolu už ani pracovný vzťah, a aj keď sú z jednej dediny, vôbec sa spolu nekontaktujú.
K osobe P. T., ktorého navrhol v rámci svojich odvolacích námietok vo veci vypočuť ako svedka uviedol, že menovaná osoba by mala potvrdiť skutočnosti, ktoré mala počuť od N. C. konkrétne tú skutočnosť, že tento sa mu má pomstiť za to, že mu v roku 2004 neposkytol ním požadovanú pôžičku. Túto okolnosť neuvádzal ani v prípravnom konaní a ani na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach pred súdom z dôvodu, že na túto skutočnosť zabudol, nebral to ani ako vyhrážku, nebral na to ohľad, že by mu mohol C. nejakým spôsobom ublížiť. Na toto si spomenul až po skončení konania pred krajským súdom.
Záverom pri dotaze predsedníčky senátu, či má v ďalšom návrhy na doplnenie dokazovania vrátane výsluchu osoby P. T., obžalovaný uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania a netrvá na výsluchu pôvodne ním navrhovaných svedkov : P. T., B. C. a P.. Z. ( čl. 1509 súdneho spisu ).
N. C. v ďalšom súdnom konaní, po zrušení napadnutého rozsusdku nadriadeným súdom len vo vzťahu k obžalovaným C. a K., na hlavnom pojednávaní už v procesnom postavení svedka, využil svojho zákonného práva v zmysle ustanovenia § 100 odsek 2 Trestného poriadku a odmietol vo veci vypovedať.
P.. N. Z. , v súčasnej dobe už nečinný ako znalec z odboru požiarna ochrana, teda nezapísaný v zozname znalcov MS SR , z uvedeného dôvodu na hlavnom pojednávaní zložil zákonom predpísaný sľub v zmysle § 5 odsek 7 zákona číslo 382/ 2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkov a prekladateľoch v platnom znení a zároveň bol poučený aj o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede a nepravdivo podaného znaleckého posudku.
Na hlavnom pojednávaní prezentoval svoje závery písomne vypracovaného znaleckého posudku z 15.07.2004, ktoré vypracoval na pokyn vyšetrovateľa v prípravnom konaní a uviedol, že tieto zostávajú nemenné a nie sú mu známe žiadne ďalšie nové skutočnosti, o ktoré by svoje pôvodné závery k hlavnému pojednávaniu doplnil.
Uviedol, že predmetom znaleckého skúmania bolo určiť, respektíve stanoviť miesto vzniku požiaru, a vychádzajúc z materiálu ktorý mal k dispozícii od policajných orgánov dospel k jednoznačnému záveru, že miesto vzniku požiaru je možné stanoviť na ložnej ploche - korbe požiarom zničeného motorového vozidla Avia. K iným skutočnostiam sa v zmysle položených otázok vyšetrovateľom nemal vyjadrovať, preto iné zistenia z jeho strany z jeho strany v posudku ani nie sú uvádzané.
Na otázky predsedníčky senátu uviedol, že pri spracovaní ním podaného posudku vychádzal len z tých materiálov, ktoré rozvádza v úvodnej časti posudku, pričom iné materiály, než sú tam rozvedené mu k dispozícii dané neboli. Pokiaľ ide o fotodokumentáciu z miesta činu vrátane vraku motorového vozidla, tieto dokumenty boli súčasťou záverov spracovaných Hasičským záchranným zborom Zlínskeho kraja ČR, a teda z týchto dokumentov, keďže mu boli predložené aj vychádzal. Na základe týchto dokumentov bolo možné jednoznačne ustáliť miesto vzniku požiaru, pričom bolo potrebné zodpovedať, či požiar vznikol v motorovej časti alebo na korbe vozidla. V posudku sa nevyjadroval k príčinám vzniku požiaru z dôvodu, že takáto otázka mu nebola položená na zodpovedanie.
Potvrdil však, že následne vo svojej výpovedi v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom sa k tejto skutočnosti vyjadroval a to v tom smere, že je možné a až vysoko pravdepodobné, že uvedený požiar na ložnej ploche nákladného motorového vozidla vznikol spôsobom, ktorý vo svojej výpovede popísal vodič Avie ( N. C. ). K danému zisteniu dospel po tom, že neboli zistené stopy po prechode horenia z motorového priestoru na korbu vozidla, teda neboli viditeľné stopy poškodenia pod korbou ( autobatéria, podvozok vozidla ), a v prepravovanom tovare neboli zistené materiály so sklonom k samovznieteniu.
Na otázky obhajcov obžalovaného K. uviedol, že jeho zistenia a závery boli ovplyvnené len dokumentmi, ktoré mu boli poskytnuté a predložené, teda aj zápisnicou o výsluchu vodiča Avie z 21.06.2004, avšak pokiaľ by predmetnú zápisnicu nemal k dispozícii, na jeho zisteniach a záveroch by to nič nemenilo, boli by totožné.
Miesto požiaru na základe predložených dokumentov vedel určiť jednoznačne.
Z oboznámeného písomného vyjadrenia svedka A. D. sa zistilo, že zo závažných zdravotných dôvodov a vzdialenosť od jeho trvalého bydliska sa nevie zúčastniť hlavného pojednávania, pričom k danej veci si ani nevie vybaviť žiadne podstatné veci , ktoré by mohli ovplyvniť pojednávanie na Krajskom súde v Nitre. Svojim svedectvom by mohol v zásade niekoho poškodiť.
Ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané boli správy o povesti na obžalovaných a aktuálne odpisy z registra trestov.
Krajský súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v súhrne v zmysle § 2 odsek 6 Trestného poriadku a dospel k nasledovným záverom.
Skutkový stav, krajský súd ustálil po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dňa 19.04.2012 pričom doplnil dokazovanie v prejednávanej veci v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 16.03.2011, pod. sp.zn. 3 To 10/2010.
Ani po doplnenom dokazovaní nariadenom odvolacím súdom, neboli spochybnené pôvodné skutkové zistenia, ba práve naopak zo súhrnu dôkazov je evidentné, že k spáchaniu skutku došlo tak, ako to bolo ustálené aj v skutkovej vete tohto rozsudku, a že jeho páchateľmi sú bez akýchkoľvek pochybností obaja obžalovaní už s právoplatne odsúdeným N. C..
Krajský súd k zisteniu, že predmetný skutok spáchali aj obaja obžalovaní dospel nielen na základe ich vzájomných tvrdení, keď títo nezávisle od seba, vypovedali skutočnosti o priebehu skutku v takom rozsahu a v detailoch, ktoré môžu byť známe len samotným páchateľom nehodového deja (nepochybná však bola snaha každého z nich minimalizovať svoj podiel na spáchanom čine, uvedomujúc si zjavne trestno-právne následky svojho konania), ale aj výpoveďou N. C. v procesnom postavení spoluobvineného, výpoveďami pracovníkov poškodenej Union poisťovňa, a to najmä svedeckými výpoveďami P.. K. L., ďalej výpoveďami svedkov B. R. a R. N., ktorí svedkovia okrem iného potvrdili nepriamo aj aktívnu účasť obžalovaného A. C. na celej tejto transakcii.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal potom za jednoznačne preukázané, že obžalovaní, ako trestne zodpovedné subjekty, v úmysle vylákať od poisťovacej spoločnosti Union, a. s. poistné plnenie, uviedli túto spoločnosť do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, a to vystavením falošných faktúr, ako aj objednávok od neexistujúceho dodávateľa pre neexistujúceho odberateľa, úmyselným zapálením vozidla, pri ktorom došlo k zhoreniu vozidla i tovaru a následným vymáhaním poistnej sumy chceli pre seba získať poistné plnenie vo výške 6.470.000,- Sk (214.764,66 eur), teda prospech veľkého rozsahu, pričom časť poistnej sumy vo výške 296.464,- Sk (9.840,80 eur) bola obžalovanému A. C. aj vyplatená.
Skutočnosť, že v posudzovanom prípade evidentne išlo o úmyselné zapálenie nákladného motorového vozidla i tovaru, mal súd za umocnené a potvrdené aj výpoveďou P.. N. Z. na ostatnom hlavnom pojednávaní, ktorý sa k miestu vzniku požiaru a k príčinám jeho vzniku vyjadril jednoznačne a napokon jeho závery v tomto smere sú totožné so závermi znalca P.. S. P. pribratého do konania v rámci konania pred súdom.
S poukazom na tieto skutočnosti, považoval krajský súd výpovede oboch obžalovaných za nevierohodné, tendenčné a ďalšími vyššie poukazovanými dôkazmi za vyvrátené.
Krajský súd preto i s prihliadnutím na ostatné, už pôvodne vykonané dôkazy, ktoré boli podrobne rozvedené v predchádzajúcom odsudzujúcom rozsudku zo dňa 31.marca 2010 dospel k zisteniu, že skutok sa stal, ako bol popísaný i v petite tohto rozsudku.
Súd konanie obžalovaných kvalifikoval ako trestný čin poisťovacieho podvodu spolupáchateľstvom, čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 8 odsek 1 Trestného zákona, § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 250c odsek 1, odsek 5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 v znení zákona č. 227/2005 Z. z., nakoľko svojim protiprávnym konaním naplnili skutkovú podstatu daného trestného činu po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.
Súd tiež dospel k záveru, že obžalovaní sa zažalovaného trestného činu dopustili spoločným konaním, teda ako spolupáchatelia v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 Trestného zákona.
Na naplnenie pojmu spolupáchateľstva nie je potrebné, aby sa všetci spolupáchatelia zúčastnili na trestnej činnosti rovnakou mierou. Stačí aj čiastočné prispenie hoci aj v podriadenej úlohe, len keď je prispenie vedené rovnakým úmyslom ako činnosť ostatných páchateľov, a je tak objektívne i subjektívne zložkou deja, ktorý tvorí vo svojom celku trestné konanie.
Spoločný úmysel neznamená, že páchatelia musia byť výslovne dohodnutí na spáchaní trestného činu. Stačí aj konkludentná dohoda pri vedomí každého spolupáchateľa aspoň o možnosti, že jeho konanie i ostatných spolupáchateľov smeruje k spáchaniu trestného činu spoločným konaním, s čím je pre tento prípad každý uzrozumený.
V prejednávanej veci evidentne išlo zo strany obžalovaných o spoločný úmysel s rovnakým cieľom , a to vylákať od poisťovne Union a.s. plnenie tým, že túto uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie. Obžalovaní jednoznačne a preukázateľne útočili proti rovnakému predmetu útoku so sledovaním totožného zámeru.
N tomto zistení a závere súd nemení nič ani skutočnosť, že obžalovaní sa pred spáchaním skutku osobne nepoznali.
Obžalovaní predmetný trestný čin spáchali s úmyslom priamym podľa § 4 písmeno a/ Trestného zákona, pretože chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.
Konanie obžalovaných bolo zjavne v priamej príčinnej súvislosti so spôsobeným následkom.
Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaných v zmysle § 3 odsek 4 Trestného zákona spočíva najmä v porušení zákonom chráneného záujmu spoločnosti na ochrane majetku a je zvýšený tým, že trestnou činnosťou chceli pre seba získať prospech veľkého rozsahu.
Z hľadiska osobných pomerov obžalovaných bolo zistené nasledovné:
Obžalovaný A. C. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený, doposiaľ priestupkovo postihovaný nebol a v registri trestov nemá záznam. Je bez pracovného pomeru. Doposiaľ nebol súdne trestaný.
Obžalovaný Z. K. doposiaľ nebol oznamovaný pre priestupok, a taktiež nebol súdne trestaný.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z kritérií uvedených v § 23 a § 31Trestného zákona, prihliadol na konkrétny stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, motív konania obžalovaných, spôsob spáchania skutku, dĺžku doby, ktorá uplynula od spáchania skutku (10 rokov), osoby obžalovaných ( neboli súdne trestaní ani pred spáchaním predmetného skutku a v RT nemali záznam ani v čase rozhodovania krajského súdu ) ako aj možnosti ich nápravy a prevýchovy a dospel k záveru, že účel trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie u obžalovaných vzhľadom na rovnakú mieru viny oboch z nich na spáchaní trestného činu bude splnený uložením trestu odňatia slobody v rovnakej výmere, a to i za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody podľa § 40 odsek 1 Trestného zákona na dolnej hranici zákonom stanovenej a mimoriadne zníženej trestnej sadzby vo výmere dvoch rokov, výkon ktorého im, ktorá skúšobná doba je dostatočne dlhá k tomu, aby obžalovaní mohli preukázať, že budú viesť riadny život a budú sa vyvarovať akejkoľvek protispoločenskej činnosti.
Takto uložené tresty obžalovaným považoval krajský súd za primerané stavu veci a zákonu.
Poškodená organizácia Union poisťovňa, a. s. so sídlom v Bratislave si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo vzťahu k obom obžalovaným.
Nakoľko súd mal všetky podklady k rozhodnutiu o nároku poškodeného a ohľadne výšky spôsobenej škody neboli žiadne pochybnosti, postupom podľa § 228 odsek 1 Trestného poriadku účinného do 01.01.2006 uložil obžalovaným A. C. a Z. K. povinnosť nahradiť tejto poškodenej organizácii spôsobenú škodu, v celkovej výške 296.464,- Sk, čo po prepočítaní podľa § 438b Trestného zákona účinného od 10.01.2006 (v znení zákona č. 498/2008 Z. z.) predstavuje čiastku 9.840,80 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré
je možné podať najneskôr do 8 odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Nitre
na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.