Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/310/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: C. Z., S., so sídlom O. XX/X, I. E. I., IČO XX XXX XXX proti odporcovi: A.., so sídlom J. XXXX, I. E. I., IČO XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 16. júna 2011, č. k. -84 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že z kúpnej zmluvy zo dňa 10.08.2006 (ďalej kúpna zmluva) uzatvorenej medzi navrhovateľom ako predávajúcim, ktorú navrhovateľ podpísal dňa 11.08.2006 a odporcom ako kupujúcim, ktorý túto zmluvu podpísal dňa 25.08.2006 a ktorej vklad bol povolený dňa 06.09.2006 Správou katastra Bánovce nad Bebravou pod č. V913/2006, vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. I. E. I., špecifikovaných v návrhu vo vlastníctve predávajúceho - navrhovateľa na odporcu za dohodnutú kúpnu cenu 3.600.000,- Sk. Z výzvy navrhovateľa na úhradu zvyšnej časti kúpnej ceny zo dňa 16.07.2008, odpovede odporcu na výzvu zo dňa 16.07.2008 a uznanie dlhu zo dňa 15.08.2008 a opätovnej výzvy navrhovateľa na úhradu zvyšnej časti kúpnej ceny zo dňa 15.12.2009 vyplýva, že odporca - kupujúci navrhovateľovi nezaplatil celú kúpnu cenu, pričom svoj záväzok voči navrhovateľovi uhradiť mu zvyšok kúpnej ceny z titulu kúpnej zmluvy čo do dôvodu a výšky uznal. Z listiny navrhovateľa - Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 02.02.2010, ktorú odporca prevzal dňa 02.02.2010, vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že odporca nezaplatil zvyšnú časť kúpnej ceny, navrhovateľ odstupuje od kúpnej zmluvy (uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 25.08.2006), ktorou navrhovateľ previedol do vlastníctva odporcu nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. XXXX. Z pripojených spisov Správy katastra Bánovce nad Bebravou č. Z 146/10, , , súd zistil, že dňa 20.01.2010 súdny exekútor JUDr. Jaroslav Kabáč v exekúcii č. Ex 790/2008 vedenej proti odporcovi vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu zapísané na LV č. XXXX, k.ú. I. E. I.. Ďalej súd zistil, že súdna exekútorka Mgr. Klaudia Boorová Dzuriková v exekúcii č. Ex 639/09 vedenej proti odporcovi dňa 16.12.2009 vydala Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností vo vlastníctve odporcu zapísané na LV č. XXXX, k.ú. I. E. I. a Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu zapísané na LV č. XXXX, k.ú. I. E. I.. Z LV č. XXXX, k. ú. I. E. I. vyplýva, že na nehnuteľnosti zapísané na tomto liste vlastníctva bol dňa 12.11.2009 exekútorom JUDr. Pavlom Štukovským vydaný exekučný príkaz na zriadenie exekučného

záložného práva a taktiež z tohto listu vlastníctva vyplýva, že na nehnuteľnosti zapísané na tomto liste vlastníctva, vo vlastníctve odporcu sa vedú ďalšie exekúcie zriadením exekučného záložného práva vedené súdnymi exekútormi. Súd tieto dôkazy hodnotil v súlade so znením ustanovenia a nasledujúcich a to tak, že ich hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a rozhodol, že návrh je nedôvodný. Predmetom konania bolo určenie, že vlastníkom nehnuteľností uvedených v návrhu je navrhovateľ, a to z dôvodu odstúpenia navrhovateľa ako predávajúceho od zmluvy o prevode nehnuteľností (kúpnej zmluvy), nakoľko odporca nezaplatil celú kúpnu cenu. Vzhľadom na ust. - 4 a ust. a prebiehajúce exekúcie predajom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, k. ú. I. E. I. proti odporcovi ako povinnému súd bol toho názoru, že odporca ako povinný nie je oprávnený (to ani na základe úkonov vykonávaných v prebiehajúcom súdnom konaní) nakladať so svojim majetkom, a teda uznať nárok navrhovateľa, na základe ktorého by navrhovateľ nadobudol do svojho vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. I. E. I., ktoré vzhľadom na vydané exekučné príkazy podliehajú exekúcii. Z tohto dôvodu by v tomto konaní - o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu nebolo možné schváliť zmier, z ktorého dôvodu nie je možné ani vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, tak ako navrhuje navrhovateľ. Z týchto dôvodov súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom rozhodol, vyniesol rozsudok. Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo, najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Mal za to, že predpokladom úspešnosti návrhu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je /určovacia žaloba/ sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami: - odporcom je popieraná existencia /neexistencia/ práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný / existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi/, - jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, - jestvuje potreba odstránenie tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. V tejto konkrétnej veci spor medzi účastníkmi konania nie je. Vzhľadom na vyjadrenie odporcu k návrhu, jeho výpoveď v konaní je zrejmé, že odporcom nie je popieraná existencia práva navrhovateľa, právny vzťah medzi účastníkmi konania nie je sporný. Neexistuje teda aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi konania. Zo strany odporcu nedochádza ani k ohrozeniu práva navrhovateľa, ani k navodzovaniu stavu právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, teda nejestvuje reálne potreba odstránenia nejakej neistoty. K podaniu žaloby zo strany navrhovateľa a teda k vyvolaniu súdneho sporu došlo bez toho, aby existoval spor medzi účastníkmi konania a stav právnej neistoty. Zástupca odporcu vo vyjadrení k návrhu uviedol, že nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z titulu odstúpenia od zmluvy v plnom rozsahu uznáva, i vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom navrhovateľa v celom rozsahu súhlasí. Navrhovateľ vzhľadom na samotný postoj odporcu nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe za existencie tohto vzťahu medzi účastníkmi konania. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu súd taktiež prihliadol aj na prebiehajúce exekučné konania voči odporcovi, a to predajom nehnuteľností a zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu ako povinnému a ku ktorým sa určenia vlastníckeho práva navrhovateľ domáha. Súd uvádza, že vzhľadom na prebiehajúce exekúcie voči odporcovi, s povinnosťami povinného, vyplývajúce mu z exekučného poriadku, sa navrhovateľ, ktorý ako predávajúci odstúpil od kúpnej zmluvy, ako tretia osoba môže domáhať osobitným typom žaloby, o vylúčenie veci z prebiehajúcich exekúcií v súlade s Exekučného poriadku, podľa ktorého právo na vec, ktorá nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca, ktorý bol v konaní úspešný, si trovy konania neuplatnil a preto mu ich súd nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil ust. a , keď súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neprihliadol na skutočnosti v danej právnej veci rozhodujúce, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo k následnému nesprávnemu právnemu posúdeniu danej veci. Vytýkal súdu, že o návrhu na vydanie rozsudku na základe uznania nároku ani len nerozhodol. Mal za to, že uznanie nároku navrhovateľa odporcom v predmetnom konaní však v žiadnom prípade nemožno považovať za nakladanie s nehnuteľnosťami, nakoľko na základe uznania nedochádza k prevodu, k zaťaženiu a ani k inému nakladaniu s majetkom odporcu ako povinného v exekučných konaniach. Poukázal na konštantnú judikatúru - rozsudok NS SR sp. zn. , podľa ktorého ak je žalovaný odporca zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti, má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti, vlastník nemôže stratiť vlastníctvo k veci na základe rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého účastníkom nebol. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , podľa ktorého skutočnosť, že povinný porušil zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného, ktorým tento zákaz porušil, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu povinného v zmysle a 42b . Mal za to, že odporca mohol písomne a priamo pred súdom uznať nárok navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a súd nemal žiadnu zákonnú prekážku rozhodnúť vo veci v zmysle návrhu navrhovateľa a uznania nároku odporcu. Z uvedeného tak vyplýva, že odporcom uskutočnené písomné uznanie nároku navrhovateľa za účelom rozhodnutia súdu rozsudkom pre uznanie môže byť podkladom pre rozhodnutie súdu rozsudkom na základe uznania nároku. K naliehavému právnemu záujmu ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu dohody podľa a nasl. , medzi účastníkmi zostáva naďalej navrhovateľom uplatňovaný nárok objektívne sporným a jedinou možnosťou, ako odstrániť spor, je autoritatívne rozhodnutie súdu. K tomuto poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , rozsudok NS ČR sp. zn. , rozsudok NS SR sp. zn. , rozsudok NS ČR sp. zn. , rozsudok NS ČR sp. zn. . Trval na tom, že naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa je v danej veci daný už existujúcim rozporom vo vlastníctve predmetných nehnuteľností podľa stavu vyplývajúceho zo zápisu z katastra nehnuteľností a navrhovateľom tvrdenými skutočnosťami o jeho vlastníctve z titulu odstúpenia od kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to, že vlastnícke právo je právom garantovaným SR, ktorá tomuto priznáva ochranu, považoval za nepochybné, že súčasťou tejto ochrany je aj potreba odstránenia neistoty, resp. ohrozenia vlastníckeho práva navrhovateľa. K tvrdeniu súdu o možnosti sa navrhovateľom domáhať žalobou vylúčenia veci z exekúcie podľa Exekučného poriadku uviedol, že nie je v možnostiach navrhovateľa sa prostredníctvom takejto žaloby domáhať vylúčenia nehnuteľnosti z exekúcie, nakoľko tento nie je v súčasnej dobe v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník a neexistuje spôsob, akým by mohol osvedčiť v tomto konaní tú skutočnosť, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko k zmene v katastri nehnuteľnosti môže dôjsť iba na základe záznamu na základe rozhodnutia súdu o určovacej žalobe. Preto uvedený názor súdu podľa neho nemá oporu v zákone. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa ako navrhovateľ domáha predávajúci z kúpnej zmluvy voči kupujúcemu ako odporcovi po platnom odstúpení od zmluvy, je tu daná vecná legitimácia na strane oboch účastníkov konania. Taktiež mal za to, že je tu splnená podmienka naliehavého právneho záujmu, a to už vzhľadom na predmet konania, ktorým je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako aj vzhľadom na právnu neistotu navrhovateľa. Túto, ako bolo preukázané, možno odstrániť iba na základe rozhodnutia súdu, ktoré následne bude záznamom v zmysle premietnuté do katastra nehnuteľností, čím dôjde k obnoveniu vlastníckeho práva navrhovateľa. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že určí, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností / presne označených/ zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. I. E.

I.. V prípade, že odvolací súd rozsudok okresného súdu nezmení, navrhol, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /, v spojení s / a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku / / a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom, že právny vzťah medzi účastníkmi nie je sporný, vzhľadom na vyjadrenie odporcu k návrhu a jeho výpoveď v konaní, keď odporcom nie je popieraná existencia práva navrhovateľa. Neexistuje teda aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi konania, keď zo strany odporcu nedochádza ani k ohrozeniu práva navrhovateľa, ani k navodzovaniu stavu právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, teda nejestvuje reálne potreba odstránenia nejakej neistoty. K podaniu žaloby zo strany navrhovateľa a teda k vyvolaniu súdneho sporu došlo bez toho, aby existoval spor medzi účastníkmi konania a stav právnej neistoty. Navrhovateľ vzhľadom na samotný postoj odporcu preto nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu súd prihliadol aj na prebiehajúce exekučné konania voči odporcovi, a to predajom nehnuteľností a zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu ako povinnému, ku ktorým sa určenia vlastníckeho práva navrhovateľ domáha. Súd uviedol, že vzhľadom na prebiehajúce exekúcie voči odporcovi, s povinnosťami povinného vyplývajúce mu z exekučného poriadku, sa navrhovateľ, ktorý ako predávajúci odstúpil od kúpnej zmluvy, ako tretia osoba môže domáhať osobitným typom žaloby o vylúčenie veci z prebiehajúcich exekúcií v súlade s § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého právo na vec, ktorá nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu. Rozhodnutie teda súd prvého stupňa založil na tom, že navrhovateľ nepreukázal v zmysle naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam. Vzhľadom na ust. - 4 a ust. a prebiehajúce exekúcie predajom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, k. ú. I. E. I. proti odporcovi ako povinnému súd vyslovil aj ten názor, že odporca ako povinný nie je oprávnený ani uznať nárok navrhovateľa, na základe ktorého by navrhovateľ nadobudol do svojho vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. I. E. I., ktoré vzhľadom na vydané exekučné príkazy podliehajú exekúcii.

V rámci odvolacích dôvodov navrhovateľ spochybňoval správnosť záverov súdu prvého stupňa v otázke vydania rozsudku na uznanie a v otázke, že nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam.

Podľa návhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.

Odvolací súd uvádza, že k otázke významu a opodstatnenosti určovacej žaloby sa vyjadroval vo svojich rozhodnutiach opakovane, a tak isto aj Najvyšší súd SR, a na niektoré aj navrhovateľ vo svojom odovolaní poukazoval. Možno teda konštatovať, že súdna prax už k otázke naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách zaujala viaceré stanoviská.

Navrhovateľ odôvodnil svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení tým, že v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy sa zmluva od počiatku zrušila, a keďže odporca neposkytol súčinnosť za účelom uzavretia dohody, na základe ktorej by bolo spätne zapísané vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa do katastra nehnuteľnosti, naďalej zostal odporca zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností. Odvolací súd za týchto okolností zdieľa právny názor navrhovateľa, že za situácie, keď nebolo sporné, že navrhovateľ od kúpnej zmluvy odstúpil, čím došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy od začiatku /, / a odporca neposkytol súčinnosť v súvislosti s obnovením vlastníckeho práva navrhovateľa na označených nehnuteľnostiach, má potom navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. K tejto otázke skutočne aj Najvyšší súd SR a

aj Najvyšší súd ČR vydali viacero rozhodnutí. Avšak odvolací súd sa zároveň stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci bolo nevyhnutné prihliadnuť aj k tomu, že proti odporcovi sa vedú exekučné konania /kde sú predmetom exekúcie aj označené nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k. ú. I. E. I./, ktoré pre posúdenie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva v danej veci majú zásadný význam.

Ustanovenie § 55 ods. 1 Exekučného poriadku právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrh na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.

Pri rozhodovaní o takejto excindačnej žalobe súd zohľadňuje skutočnosti, ku ktorým nebolo možné pri nariadení exekúcie prihliadnuť, nakoľko v tej dobe ešte neexistovali. Ak teda prejde za akéhokoľvek dôvodu po nariadení exekúcie a po vydaní exekučného príkazu na predaj nehnuteľnosti vlastnícke právo z povinnej osoby na inú osobu, nebráni táto skutočnosť sama o sebe vykonaniu exekúcie predajom nehnuteľnosti. Preto osoba, ktorá sa stala novým vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola postihnutá exekúciou, sa môže po vydaní exekučného príkazu brániť len postupom podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. žalobou proti oprávnenému na vylúčenie nehnuteľnosti z exekúcie. Len takéto právoplatné rozhodnutie súdu o vylúčení nehnuteľnosti z exekúcie je dôvodom na zastavenie exekúcie /ohľadne nehnuteľností, ktoré boli z exekúcie vylúčené/. Podobne sa postupuje i v prípade, ak odstúpi predávajúci / navrhovateľ/ od kúpnej zmluvy až potom, keď bol proti kupujúcemu /odporcovi/ vydaný exekučný príkaz na predaj nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. I v tomto prípade sa môže navrhovateľ ako predávajúci brániť len postupom podľa 55 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. žalobou proti oprávnenému o vylúčenie nehnuteľností z exekúcie. Okolnosť, že kupujúci /navrhovateľ/ nie je zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností v katastri nehnuteľností, mu nebráni v podaní žaloby, nakoľko predkladá ďalšie dôkazy svedčiace o jeho vlastníckom práve /kúpnu zmluvu, predchádzujúci list vlastníctva, odstúpenie od zmluvy/. V opačnom prípade súdny exekútor môže pokračovať v exekúcii. Preto ani vyhoveniu určovacej žaloby navrhovateľa v danej veci za daných okolností by nebolo takou právnou prekážkou, ktorá by bránila súdnemu exekútorovi pokračovať v exekúcii predajom označených nehnuteľností. Práve z tohto dôvodu nie je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam v zmysle .

Napokon odvolací súd nepovažoval ani námietku navrhovateľa, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil aj jeho návrh na vydanie rozsudku na základe uznania nároku, za dôvodnú. Ustanovenie § 153a ods. 1

- 4 uvádza predpoklady pre vydanie tzv. rozsudku na uznanie. Aj odvolací súd je tohto názoru, že vzhľadom na exekučné konania vedené proti odporcovi, v ktorých sú predmetom exekúcie aj označené nehnuteľnosti, neboli splnené predpoklady na vydanie rozsudku na uznanie, nakoľko s poukazom na ust. Exekučného poriadku bolo odporcovi ako povinnému zakázané nakladať so svojím majetkom. Za tejto situácie potom odporca ani nemohol vykonať účinné uznanie nároku navrhovateľa a z toho istého dôvodu ani skončiť spor zmierom. V tomto je právny názor súdu prvého stupňa správny.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

Úspešnému odporcovi vznikol nárok na náhradu trov odovolacieho konania podľa , . Odporca si však žiadne trovy neuplatnil a preto odvolací súd vyslovil, že odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.