Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/125/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: E.. K. H., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, Bratislava, proti odporcovi: Bratislavská vodárenská spoločnosť, IČO: 358 50370, Prešovská 48, Bratislava, o zaplatenie 4.060,04 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 243,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 11.11.2010 domáhal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie 4.040,04 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane odporcu tým, že neopravil na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na F. N.. Č.. 2 v Bratislave poruchu vodovodného potrubia, hoci toto patrí do správy a majetku odporcu.

Odporca s návrhom nesúhlasil. V písomne podanom odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol vo veci dňa 15.11.2010 vydaný pod č.k. uviedol, že podľa tvrdenia navrhovateľa žalovaná suma predstavuje náklady na opravu "verejnej časti vodovodnej prípojky", ktorá zásobuje pitnou vodou nehnuteľnosť v jeho vlastníctve. Podľa jeho názoru je vlastníkom predmetnej časti vodovodnej prípojky odporca - Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. poukazujúc na vyhlášku č. , pred účinnosťou o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Zb . zakotvovala, že investorom novovybudovanej vodovodnej alebo kanalizačnej prípojky je vlastník nehnuteľnosti, ktorá sa na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu pripája. Ustanovenie odseku 2 pojednáva len o úhrade nákladov spojených s opravou vodovodnej prípojky - náklady, ktoré vzniknú pri oprave alebo rekonštrukcii

vodovodnej alebo kanalizačnej prípojky uhradia podľa skutočne vzniknutých nákladov na verejnú a domovú časť prípojky správa a vlastník. Citovaná vyhláška umožňovala previesť vlastníctvo k verejnej časti vodovodnej alebo "kanalizačnej prípojky na správcu, t.zn. na právneho predchodcu BVS a to bezodplatne na základe zmluvy (darovacej), čo sa však v prípade vodovodnej prípojky navrhovateľa nestalo (predmetná vodovodná prípojka nie je evidovaná v majetkovej evidencii BVS). Z uvedeného vyplýva, že vodovodná prípojka zostala vo vlastníctve navrhovateľa a BVS pri svojom vzniku túto nemohla prevziať do svojho majetku.

V zmysle je súkromnou obchodnou spoločnosťou obchodno-záväzkový vzťah voči svojmu zmluvnému partnerovi - odberateľovi pitnej vody splnený jej vtokom do vodovodnej prípojky.

Vzhľadom na to, že predmetná vodovodná prípojka (jej verejná časť) nie je evidovaná v majetkovej evidencii odporcu, t.j. nie je v jeho vlastníctve a táto slúži výlučne pre potreby navrhovateľa, je navrhovateľ povinný v súlade s ustanovením o verejných vodovod a verejných kanalizáciách zabezpečovať opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom faktúry č. 1/2010, dokladu z peňažného ústavu o vykonaní platby, výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 05.10.2010, písomného vyjadrenia odporcu ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že začiatkom februára 2010 navrhovateľ telefonicky odporcovi oznámil, že došlo k poruche na vodovodnej prípojke k rodinnému domu na F. N.. Č.. X v Bratislave. Išlo o poruchu vodovodného pripojenia od hlavného potrubia po vodovodnú šachtu. Vlastníčkami nehnuteľnosti na F. N.. Č. X v Bratislave je manželka navrhovateľa a jej teta. Porucha sa prejavila tak, že na ceste oproti rodinnému domu začala presakovať voda. Na poruchovej linke bolo navrhovateľovi povedané, že vodovodné prípojky nie sú vo vlastníctve odporcu, preto si ich navrhovateľ musí opraviť na vlastné náklady.

Z obsahu faktúry č. 1/2010 vystavenej dňa 12.02.2010 súd zistil, že obchodná spoločnosť Vodomont ID s.r.o. fakturovala navrhovateľovi sumu 4.062,04 € za realizáciu rekonštrukcie vodovodnej prípojky v časti od hlavného potrubia po vodovodnú šachtu pre rodinný dom na F. N.. Č.. X.

Podľa , o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení , verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom záujme najmä na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. Voda vo verejnom vodovode musí spĺňať požiadavky na kvalitu pitnej vody, ak orgán verejného zdravotníctva nerozhodne inak.

Vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu iba právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.

Podľa o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení za verejný vodovod ani jeho súčasť sa nepovažujú vodovodné prípojky.

Podľa o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení cit. zák. vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navŕtavacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovou. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovou do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu.

Podľa . o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení odberateľom vody je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.

Podľa o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení , vlastník vodovodnej prípojky je povinný

a) Odstrániť na vlastné náklady pripojenie vodovodnej prípojky na verejný vodovod spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovou,

b) Zabezpečiť, aby vodovodná prípojka bola vybudovaná tak, aby nemohlo dôjsť k znečisteniu pitnej vody vo verejnom vodovode a aby nemohlo dôjsť k zmiešaniu vody z iného zdroja s vodou vo verejnom vodovode,

c) Zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady.

Podľa o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení , vlastník vodovodnej prípojky môže previesť vlastníctvo vodovodnej prípojky na vlastníka verejného vodovodu a vlastník kanalizačnej prípojky môže previesť vlastníctvo na vlastníka verejnej kanalizácie.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovania dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný jednak pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa, ako aj z dôvodu, že vodovodná prípojka nie je súčasťou verejného vodovodu a jeho údržbu je povinný vykonávať jej vlastník. Skutočnosť, že porucha vznikla na vodovodnej prípojke a nie na verejnom vodovode mal súd preukázané jednak z návrhu na začatie konania, z výpovede navrhovateľa ako aj z obsahu faktúry č. 1/2010. Navrhovateľ na pojednávaní prehlásil, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti na F. N.. Č.. X v Bratislave ku ktorému objektu vedie vodovodná prípojka. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by bol vlastníkom vodovodnej prípojky podľa veta prvá o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení , teda že by zriadil prípojku na svoje náklady spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovou. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že vlastníčkami vodovodnej prípojky sú vlastníčky nehnuteľnosti na F. N.. Č.. X v Bratislave, t.j. manželka navrhovateľa (ktorej spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nepatrí do BSM) a jej teta podľa veta druhá o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení Z dôvodu, že porucha vznikla na vodovodnej prípojke, ktorej vlastníkom nie je navrhovateľ, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa podľa ktorého účastník, ktorý mal vo veci plný úspech má právo na náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. Úspešnému odporcovi súd priznal trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku zaplateného za podaný odpor vo výške 243,50 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave (/ ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (/ ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (/ ).