Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/88/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO 00 492 736, zast. advokátom: JUDr. Marián Chovanec, so sídlom P.O.BOX 259, Bratislava, proti povinnému: V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, Z. M., vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Usačev, so sídlom Lehotského 4, Bratislava, pod č. k. EX 15790/2008, o vymoženie 23,24 eur s prísl. a trov exekúcie, v konaní o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -10 zo dňa 25. augusta 2010, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávnenej sa v časti zastavenia exekúcie o d m i e t a .

Uznesenie súdu prvého stupňa sa v časti náhrady trov exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Usačevom, pod sp. zn. EX 15790/2008 a o práve na náhradu trov exekúcie rozhodol tým spôsobom, že oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť ich náhradu vo výške 89,90 eur.

Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. z. č. (ďalej len Exekučný poriadok) vychádzajúc zo skutočnosti, že súdny exekútor požadoval v zmysle ust. Exekučného poriadku preddavok na náhradu jeho hotových výdavkov od oprávnenej, ktorá na výzvu preddavok v určenej lehote nezložila. Súd prvého stupňa ďalej s poukazom na ust. až 3, , Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z.z. (ďalej len Vyhláška) rozhodol o trovách exekúcie, a to tak, že priznal podľa ust. Vyhlášky odmenu za jednotlivé úkony určené paušálnou sumou 3, eur/úkon v spoj. s ust. Vyhlášky 33, eur s DPH 19% 6, eur a náhradu hotových výdavkov podľa ust. Vyhlášky vo výške 50, eur bez DPH, spolu trovy vo výške 89,90 eur. Exekútor si nesprávne účtoval paušálnu odmenu podľa ust. a Vyhlášky, keď si účtoval 14x po 3, eur za doručenie príkazu na začatie exekúcie. Nárok má iba na paušálnu odmenu 3, eur za doručenie príkazu na začatie exekúcie, keď podľa gramatického výkladu nie je možné započítať 3,32 eur za každé doručenie jednotlivého listinného vyhotovenia. Paušálna odmena exekútora podľa ust. a Vyhlášky je tak za 6 úkonov po 3, eur, čo je 19, eur, avšak s poukazom na ust. Vyhlášky súd priznal exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33, eur a príslušnú DPH 6, eur. Pokiaľ ide o hotové výdavky súd prvého stupňa nepovažoval za účelné trovy exekúcie hotový výdavok vyúčtovaný ako archivačné poplatky 20 rokov vo výške 6,64 eur, pretože s poukazom na ust. Exekučného poriadku archív vedie exekútor sám. Skutočnosť, že mu vznikli hotové výdavky v súvislosti s poplatkom za archiváciu ničím

nezdôvodnil, nepreukázal. Súdny exekútor si nesprávne vyúčtoval aj 19% DPH z náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času, keď v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku sa výslovne zvyšuje o príslušnú DPH len odmena súdneho exekútora.

Proti tomuto uzneseniu sa odvolala oprávnená prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorý navrhol uznesenie vo veci samej zmeniť a pokračovať v exekúcii z dôvodu, že nesúhlasí so zastavením exekúcie oprávnenej. Zastavením exekúcie by oprávnenej nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia a došlo by k upretiu práva garantovaného a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si náhradu trov môže uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, ale oprávnená sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou. Postup súdu považoval za nesprávny, pretože ust. Exekučného poriadku dáva súdu fakultatívnu možnosť exekúciu zastaviť na návrh súdneho exekútora z dôvodu nezaplatenia preddavku na trovy exekúcie oprávneným. Podľa názoru oprávnenej, zvolený súdny exekútor nevyužíva efektívne všetky dostupné možnosti exekúcie, ale v exekúcii vo viacerých prípadoch oprávnenej postupuje rutinne. Preddavok nezaplatila z dôvodu, že nechce vynakladať viac finančných prostriedkov na exekúcie, než v konečnom dôsledku v súčte všetkých príkazov získa. Oprávnená nesúhlasila ani s výškou priznaných trov, pretože podľa jej názoru mal súd postupovať podľa ust. , a nepriznať alebo znížiť trovy, ak sú v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke.

Posudzujúc odvolanie oprávnenej v súlade s ust. odvolací súd mal za to, že oprávnená odvolaním napadla uznesenie prvostupňového súdu jednak v časti zastavenia exekúcie, ako aj v časti, ktorou jej bola uložená povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

1/ Odvolanie oprávnenej proti výroku o zastavení exekúcie:

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), zaoberal sa predovšetkým otázkou prípustnosti odvolania a dospel k záveru, že odvolanie v predmetnej veci, proti výroku o zastavení exekúcie, nie je prípustné. Vychádzal pritom z nasledujúceho.

Podľa ust. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa ust. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Citované ustanovenie § 201 upravuje procesnú legitimáciu k podaniu odvolania a vymedzuje subjektívne podmienky prípustnosti odvolania. Na rozdiel od podmienok subjektívnych, objektívne podmienky prípustnosti odvolania sú vymedzené zákonom stanovenou lehotou, dodržaním všetkých náležitosti odvolania, napadnutím výroku a nie len dôvodov rozhodnutia a tým, že proti napadnutému rozhodnutiu nie je odvolanie vylúčené. Z ustanovenia § 202 ods. 2 vyplýva zásada, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je

výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Exekučný poriadok výslovne pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiam vydaným v tomto druhu

núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Rozhodovanie súdu o zastavení exekúcie na návrh súdneho exekútora v prípade, že oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej súdnym exekútorom upravuje ust. § 31 veta prvá Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V danom prípade exekúciu súd zastavil v súlade s ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože zastavenie exekúcie vyplýva z ustanovení tohto zákona, nakoľko dôvod zastavenia exekúcie, nezaplatenie preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora, nemožno subsumovať pod žiadnu skutkovú podstatu predpokladanú ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. V ust. § 31, ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku, sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcie z prezentovaného dôvodu. Ust. § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiam, ktorými súd zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), na riešený prípad nemožno aplikovať, pretože v posudzovanom prípade bola exekúcia zastavená podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že proti uzneseniu, ktorým súd zastavil exekúciu na návrh súdneho exekútora v dôsledku nezaplatenia preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora, nie je odvolanie objektívne prípustné.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Z citovaného ustanovenia vyplýva odmietnutie odvolania v prípade, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, ako je tomu v danej veci. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberal obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.

Odvolací súd po zistení, že proti výroku, ktorým bola exekúcia zastavená na návrh súdneho exekútora v dôsledku nezaplatenia preddavku na odmenu a na náhradu jeho hotových výdavkov oprávnenou, nie je odvolanie prípustné, postupujúc podľa , odvolanie oprávnenej proti predmetnému uzneseniu, výroku o zastavení exekúcie, odmietol pre neprípustnosť.

2) Odvolanie oprávnenej proti výroku o náhrade trov konania:

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania ( v spoj. s Exekučného poriadku a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný ( v spoj. s a Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), pričom prejednal odvolanie v časti trov exekúcie bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, že uznesenie v predmetnej veci, výroku o náhrade trov exekučného konania, je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Vychádzal pritom z nasledujúceho.

Podľa ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v časti priznania trov exekúcie, ako aj obsahu celého spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zohľadnil všetky skutkové zistenia, vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite podrobne odôvodnil, a preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje v tejto časti s napadnutým rozhodnutím a v podrobnostiach naň odkazuje.

K odvolaniu oprávnenej odvolací súd dodáva, že oprávnená v odôvodení odvolania poukazovala len na aplikáciu ust. , kedy súd môže nepriznať alebo znížiť trovy konania, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, pričom vecnými argumentami sa nenamietala žiadna z priznaných položiek trov exekúcie, a to ani čo do dôvodnosti, ani čo do výšky.

Podľa ust. , ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa ust. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia iba vtedy, ak osobitný predpis (teda Exekučný poriadok) neustanovuje inak.

Exekučný poriadok pritom trovy exekúcie komplexne upravuje v siedmej časti v a nasledujúcich. Vzhľadom na to je vylúčená aplikácia ust. a nasl. o náhrade trov konania pri rozhodovaní o trovách exekúcie. Z uvedeného dôvodu potom nie je možné na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikovať ust. , ktorého aplikácie sa odvolateľka domáhala, a to ani vtedy, ak by podmienky pre jeho aplikáciu boli splnené, čo je však v danom prípade pochybné (v exekučnom konaní už nejde o spor všeobecne, tým je len tzv. základné konanie, a teda nejde ani o drobný spor).

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po vyčerpaní odvolacích dôvodov účastníka (priznaná náhrada trov exekúcie čo do dôvodnosti a výšky priznaných položiek vecnými argumentami v odvolaní namietaná nebola, túto oprávnená žiadala nepriznať, prípadne znížiť, a to výlučne cez aplikáciu ust. ), odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, ako vecne správne s použitím ust. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.