Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-32-2012.pdf
PDF · 98.69 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/32/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na Vŕšku 12, proti odporcom: v 1. rade M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., B. XXX/XX, v 2. rade X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., B. XXX/XX, o zaplatenie 1.070 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 821,16 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 715 eur od 17.07.2010 do zaplatenia, s tým že súd povoľuje odporcom v 1. a 2. rade dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 70 eur, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd konanie zastavuje.
Navrhovateľovi sa cestou Daňového úradu Bratislava vracia súdny poplatok v sume 58,37 eura po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Alana Streláka v sume 49 eur, do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcom zaplatenia sumy 1.270 eur s úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou z titulu nesplatenia zmluvy o úvere.
Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz v zmysle § 172 ods. 9 O.s.p.
Vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktoré sa konalo v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Právny zástupca neúčasť písomne ospravedlnil a upravil petit.
Odporca v 1. rade ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že by to mal zaplatiť ten, kto peniaze dostal, ale zmluvu podpisoval.
Odporkyňa v 2. rade ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že na pôžičku ich nahovorila dcéra, spisovala sa u nich doma, ona ju podpísala, avšak jej žiadne peniaze odovzdané neboli, tieto zobrala dcéra, ktorá tvrdila, že bude pôžičku platiť. Oni ako odporcovia žiadnu časť pôžičky neplatili. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu však sú ochotní uhradiť dlh v upravenej výške. Vzhľadom na to, že sú dôchodcovia, majú dôchodok 200 resp. 300 eur, žiadajú splátky 50 eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými a to : zmluvou o úvere č. 120091564/2 zo dňa 27.07.2009, upomienkou zo dňa 22.04.2010, poštovými podacími hárkami, oznámením zo dňa 16.09.2010, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 18.04.2012 a zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľ s odporcami uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorého im poskytol sumu 1.000 eur. Odporcovia riadne dlh nesplácali, uhradili sumu 620 eur. Ďalšie splátky aj napriek výzve neuhradili z finančných dôvodov, keď úver si vlastne vzala ich dcéra, ktorá ho mala splácať. V zmysle zmluvy si navrhovateľ uplatňoval sumu 1.070 eur z titulu nesplateného úveru, paušálnu sumu nákladov 200 eur bez špecifikácie, úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.070 eur od 07.03.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 53,08 eura za každý začatý mesiac omeškania. Po výzve súdu poukazujúc na protiprávne uplatňované nároky navrhovateľ podaním zo dňa 18.04.2012 upravil petit tak, že si od odporcov spoločne a nerozdielne uplatňoval sumu 715 eur, 9 % úrok z omeškania od 17.07.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume 106,16 eura. Vo zvyšku si v mene navrhovateľa nesplatenú istinu, zmluvnú pokutu a paušálne náhrady neuplatňoval. Vzhľadom na dané späťvzatie odporcovia návrh akceptovali, keď žiadali dlžnú sumu splatiť v splátkach po 50 eur mesačne.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 488 O.z. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 544 ods. 1 O.z. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 545a O.z. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 559 ods. 1 O.z. splnením dlh zanikne.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 657 Občianskeho zákona zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom do 14.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.
Tým sa zároveň otvára priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nemali by byť pritom žiadne pochybnosti, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície, pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy. Na preskúmaní, či je zmluva účastníkov v súlade so zákonom nič nemení ani to, že odporkyňa ohľadne istiny uznala dlh. Domnienka existencie dlhu, založená uznaním dlhu je vyvrátiteľná. Ohľadne príslušenstva nemožno toto uznanie považovať za urobené v súlade so zákonom.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská).
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).
Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50).
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti o inom, ako hlavnom predmete zmluvy sa rovná absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu.
Ustanovenie § 53a citovaného zákona sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( § 53 ods. l, 4). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady „ právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv ( v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva). Ide o zmluvy, uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára,
ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti v zmysle cit. zák. ust. súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Dlžnú sumu pozostávajúcu z istiny 715 eur a zmluvnej pokuty 106,16 eura súd odporcom povolil splácať, vzhľadom na ich jediný príjem - dôchodok spolu v sume 500 eur mesačne, v mesačných splátkach po 70 eur v zmysle § 160 O.s.p. Vo vyhovujúcej časti súd rozhodol podľa listinných dôkazov a uznania odporcov. V danom prípade išlo o spotrebiteľské zmluvu. Čo sa týka samotného znenia zmluvy, išlo o nacyklostylované ustanovenie, ktoré nie je možné ovplyvniť. V rámci zákonných ustanovení by sa súd zaoberal výškou pôvodne požadovanej istiny, zmluvnej pokuty, či paušálnej náhrady, ako aj údajným dojednaním účastníkov o postupe podľa Obchodného zákonníka v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že zmluvné dojednania účastníkov, výška požadovanej istina, zmluvnej pokuty, či paušálna náhrada je v rozpore so zákonom. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie však dané ustanovenia, resp. celú zmluvy v tomto smere v rozpore so zákonom nevyhodnotil, keď skúmal primeranosť požadovanej istiny, zmluvnej pokuty z pohľadu poskytnutej a neuhradenej sumy. Navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie istiny v sume 355 eura (nad požadovanú istinu 715 eur) späť. Navrhovateľ v celom rozsahu netrval na paušálnej náhrade nákladov ako aj na zmluvnej pokute nad sumu 106,16 eura. Upravenú pokutu súd považoval za primeranú v zmysle zákona. Navrhovateľ upravil aj lehotu, od kedy požadoval úrok z omeškania. Vzhľadom na uvedené preto súd podľa § 96 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Súd zaviazal odporcov na 9 % úrok z omeškania zo sumy 715 eur od 17.07.2010 do zaplatenia v zmysle Nariadenia vlády 87/1995 Z.z..
Navrhovateľ uhradil súdny poplatok v sume 114 eur, preto mu súd pre späťvzatie pred začatím pojednávania zvyšok súdneho poplatku podľa § 11 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v sume 58,37 eura vrátil. Súd odrátal súdny poplatok z priznanej sumy (49 eur) a 6,63 eura v zmysle cit. zákona.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 a 3 O.s.p. tak, úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 49 eur za zaplatený súdny poplatok z priznanej istiny. Trovy právneho zastupovania súd navrhovateľovi nepriznal, keďže si ich jeho právny zástupca v zmysle § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyčíslil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.