Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/265/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa K. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom v Y., Ul. E.. L. č. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Máriou Povodovou, advokátkou so sídlom v Martine, Škultétyho ul.č. 4 proti odporkyni: H. Y.ť, nar. X.X.XXXX, bytom v Y., Ul. E.. L. č. XX/XX, právne zastúpenej Mgr. Patrikom Pálffym, advokátom so sídlom v Martine, Námestie SNP č. 5 v konaní o zaplatenie 18.719,21 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa zamieta v celom rozsahu.

Odporkyni sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 14.07.2010, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 18.719,21 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uvedená suma pozostáva z finančného vyrovnania prevodu práv k družstevnému bytu vo výške 4.996,84 €, sumy vo výške 9.739,09 € z titulu zmluvy zo dňa 27.6.2007, ktorú navrhovateľ uzatvoril s M., E..L.. o spotrebiteľskom úvere na sumu 200.000,- Sk (6.638,78 €), z ktorej sa financovala rekonštrukcia bytu, ktorý obývala odporkyňa na základe skutočnosti, že sa stala členkou bytového družstva a zo sumy 3.983,27 €, ktoré mu požičali jeho príbuzní. Následne odporkyňa tento byt získala do osobného vlastníctva, pričom prostriedky, vložené navrhovateľom, mu neboli nikdy vrátené. Preto žiada vrátenie svojich prostriedkov, ktoré tam investoval, a to vo výške 18.719,21 €.

Navrhovateľ počas konania uviedol, že s odporkyňou uvažovali vzhľadom na ich osobný vzťah, že v blízkej budúcnosti mienia uzatvoriť manželstvo a z toho dôvodu spoločne riešili aj bytovú otázku. Odporkyňa predala svoj byt, ktorý do tej doby mala za určitú finančnú čiastku, ktorá však nestačila na zakúpenie bytu na ulici E.. L., a preto časť finančných prostriedkov poskytol aj navrhovateľ. Navrhovateľ tiež uviedol, že sa s odporkyňou dohodli, že uvedený byt spoločne zrekonštruujú, pričom táto bola financovaná z jeho vlastných finančných prostriedkov. Dňa 25.6.2007 si zobral pôžičku, ale ani táto nepostačovala na zamýšľanú rekonštrukciu. Preto sa obrátil na svojich príbuzných a časť finančných prostriedkov získal aj od nich; spolu si takto požičal pre účely rekonštrukcie od otca a syna celkove sumu 120 000,- Sk. Po tom, čo bola vykonaná rekonštrukcia, sa v septembri 2007 navrhovateľ aj so svojimi deťmi do bytu nasťahoval, pričom vo februári 2008 ho následne odporkyňa požiadala, aby predmetný byt spolu s deťmi opustil. Došlo k určitým nezhodám medzi nimi, takže 8.3.2008 sa z bytu definitívne odsťahoval. V tom období mu odporkyňa tvrdila, že všetky náklady, ktoré vznikli v súvislosti so záležitosťami s rekonštrukciami, že všetky peniaze, ktoré on investoval do bytu, mu vráti. Odporkyňa byt aj chcela predať, no nakoľko by to navrhovateľovi nepokrylo všetky náklady, s takýmto odpredajom nesúhlasil.

Odporkyňa sa k prejednávanej veci prvýkrát vyjadrila v odpore zo dňa 2.11.2010, v ktorom uviedla, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal právny titul, na základe ktorého sa domáha uhradenia žalovanej sumy. Na súdnom pojednávaní odporkyňa uviedla, že pred tým, než sa rozhodli s navrhovateľom, že budú žiť v spoločnej domácnosti, vlastnila byt a aj bývala v C.. Po dohode o spoločnom bývaní, byt v C. predala za sumu necelý 1.000.000,- Sk a kúpila družstevný byt v A. na ul. E..L. č. XXXX/XX. Cena tohto bytu bola 1.250.000,- Sk. Túto cenu zaplatila z peňazí, ktoré získala z predaja bytu v C., ďalej časť finančných prostriedkov získala z podielových listov, ktoré mala v peňažnom ústave v Bratislave (išlo cca o sumu 150.000,- Sk) a rozdiel do kúpnej ceny 1.250.000,- Sk jej poskytol navrhovateľ. Bolo to okolo 150.000,- Sk. Byt bol napísaný na ňu. S navrhovateľom sa dohodli tak, že v tomto byte, ktorý kupovala navrhovateľka v Y., budú spoločne bývať a žiť s tým, že on mal svoj byt v Y. a bolo na ňom, či tento byt si nechá, predá, alebo ako s ním bude nakladať. Úmysel bol taký, že spoločne budú bývať na ul. E.. L.. Byt bolo potrebné zrekonštruovať do septembra, kedy odporkynina dcéra mala začať chodiť do školy. Spolu bývali len 7 mesiacov. Finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté na tento byt zo strany navrhovateľa, neboli medzi nimi nijakým spôsobom zazmluvnené, nikdy sa nedohodli na tom, že pôjde o pôžičku, nikdy nehovorili o tom, ako budú investície, alebo finančné prostriedky zúčtované v prípade ukončenia spolužitia. Jediný prípad, kedy sa dohadovali ohľadom takýchto vecí bolo, keď si spoločne kúpili fotoaparát a každý prispel polovicou ceny. Dohodli sa na tom, že v prípade ak ich vzťah nebude úspešný, tak jednoducho fotoaparát zostane tomu, kto vo vzťahu nesklamal. Čo sa týka účtu navrhovateľa, dohodli sa, že odporkyňa nebude otvárať ďalší účet, ale bude mať dispozičné právo s týmto účtom, s tým, že finančné prostriedky, ktoré dostával navrhovateľ a takisto finančné prostriedky, ktoré dostávala odporkyňa, na tento účet spoločne dávali a z tohto účtu sa používali na spoločnú domácnosť, rekonštrukciu, proste pre potreby ich spoločného bývania a spoločného žitia.

Súd vo veci vykonal niekoľko pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi - návrhom na začatie konania, výpismi z účtov navrhovateľa, oznámením OSBD Y., ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, založenými v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľ sa s odporkyňou počas roku 2007, vzhľadom na vytvorený citový vzťah, dohodli, že si vytvoria spoločnú domácnosť t.j. že spolu začnú bývať. Nakoľko odporkyňa bývala v C., kde vlastnila byt, po dohode s navrhovateľom tento predala a zabezpečila si prevod práv a povinností k bytu č. XX vo vlastníctve OSBD Y., pričom dňa 18.6.2007 sa stala členkou spomínaného bytového družstva v Y.. Finančné prostriedky na zabezpečenie takéhoto bývania mala z predaja svojho bytu v C., pričom časť jej poskytol aj navrhovateľ. Nakoľko byt bolo pre účely stáleho bývania potrebné zrekonštruovať, tak navrhovateľ ako aj odporkyňa použili na tento účel všetky svoje disponibilné príjmy, časť dal navrhovateľ a časť odporkyňa. Uvedené skutočnosti súd ustálil na základe zhodných tvrdení oboch účastníkov.

Následne však vo februári 2008 došlo k rozpadu ich vzťahu a navrhovateľ sa z bytu odsťahoval. Dňa 1.4.2009 došlo k podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu (č.l. 116), na základe ktorej predmetný byt prešiel do výlučného vlastníctva odporkyne.

Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi neexistovala žiadna dohoda o tom, ako vysporiadajú svoje finančné záležitosti v prípade, že ich vzťah bude ukončený, súd po právnej stránke ustálil, že finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ použil na to, aby došlo k prevodu členských práv k predmetnému bytu a aby tento byt bol zrekonštruovaný, neboli poskytnuté na základe ústne dojednanej zmluvy o pôžičke, nakoľko vrátenie týchto prostriedkov navrhovateľ požadoval až po ukončení partnerského vzťahu s odporkyňou, a nie pri ich poskytovaní odporkyni. Išlo o prostriedky, ktoré boli poskytnuté bez právneho titulu, a preto na strane odporkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť (pozri § 456).

Odporkyňa počas konania vzniesla námietku premlčania (č.l.108).

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, čo v prejednávanom prípade sa viaže na okamih poskytnutia finančných prostriedkov navrhovateľa odporkyni. Nakoľko finančné prostriedky boli poskytované odporkyni postupne, súd skúmal, či je treba aj premlčanie nárokov navrhovateľa posudzovať samostatne t.j. či na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne, alebo či nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok a premlčacie doby tak začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že premlčanie nárokov navrhovateľa treba posudzovať samostatne, nakoľko finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ poskytol odporkyni, boli poskytované vždy na iný účel.

Čo sa týka jeho vlastných finančných prostriedkov, ktoré poskytol na prevod členských práv odporkyne k bytu na ul. E.. L. vo výške 4.996,84 €, tento jeho nárok je premlčaný, nakoľko k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo dňa 18.6.2007 (č.l.8), kedy tieto prostriedky odporkyňa použila na zaplatenie svojich finančných záležitostí na základe zmluvy, založenej na č.l.21-22, pričom žaloba bola podaná dňa 14.7.2010 t.j. po uplynutí objektívnej 3-ročnej premlčacej doby.

Čo sa týka finančných prostriedkov, ktoré odporca získal na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere s M., E..L.. vo výške 200.000,- Sk t.j. 6.638,78 €, tieto boli podľa zhodného tvrdenia účastníkov použité na rekonštrukciu predmetného bytu, pričom k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo v okamihu ich použitia na rekonštrukciu bytu, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve OSBD Y., pričom zo zhodného tvrdenia účastníkov súd ustálil, že rekonštrukčné práce skončili v auguste 2007. Navrhovateľ si v čase poskytnutia finančných prostriedkov na zlepšenie bývania v nájomnom byte odporkyne musel byť vedomý, že prostriedky poskytuje na zhodnotenie bytu, ktorý mu vlastnícky nepatrí, čím v tomto okamihu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a preto premlčacia doba plynie od 31.8.2007, pričom táto uplynula v zmysle dňa 31.8.2009 a nakoľko žaloba bola podaná v roku 2010, tento nárok navrhovateľa súd považuje taktiež za premlčaný. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený t.j. v prejednávanom prípade navrhovateľ dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde, čoho si musel byť navrhovateľ vedomý ako to už súd uviedol, v čase keď tieto prostriedky použil na zhodnotenie cudzej veci. V ostatnej časti t.j. v časti prevyšujúcej sumu 6.638,78 € (t.j. v časti 3.100,31 €) k bezdôvodnému obohateniu odporkyne nedošlo, pretože tieto prostriedky jej nikdy neboli poskytnuté, pričom ide o náklady v súvislosti so spotrebiteľským úverom odporcu, ktorý nemôže zaťažovať odporkyňu, ktorá nebola účastníkom tohto zmluvného vzťahu.

Čo sa týka poslednej časti finančných prostriedkov, ktoré mal získať od svojich príbuzných, a to konkrétne sumu 100.000,- Sk od svojich rodičov dňa 8.8.2007 a sumu 20.000,- Sk od svojho syna dňa 5.9.2007, navrhovateľ nepreukázal, že tieto prostriedky použil na zhodnotenie bytu, ktorý v súčasnosti patrí odporkyni, a preto tento nárok navrhovateľa z titulu vydania bezdôvodného obohatenia považuje súd za nedôvodný.

Preto vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľa v celom rozsahu.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s 151 ods. 7 a priznal odporkyni ako plne úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).