Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/9/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa W. K., bytom R., F. XXX, zastúpeného Q.. Q. M., advokátom, so sídlom v W., W. X proti odporcovi S., W., V. B. XX, IČO: XX XXX XXX, o priznanie choroby z povolania, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. novembra 2010, č.k. -197, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že pracoval u odporcu v čase od 01.08.1984 do 31.07.2003 za podmienok vzniku choroby z povolania

- choroba z vibrácií, ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobenej vibráciou - položka č. 28 prílohy 1 , choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín - položka č. 29, porucha sluchu z hluku - položka č. 38. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet okresného súdu preddavkované trovy štátu vo výške 340,04 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. , , prílohou č. 1, položkou č. 28, 29, 38 a . Z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ pracoval od 01.08.1984 do 31.07.2003 u odporcu v podzemí na úseku odvodňovania. Najskôr pracoval ako pomocný vŕtač a neskôr vŕtač na stredisku odvodňovania. Od roku 1991 pôsobil ako prvý predák kolektívu a pri výkone práce používal hydraulickú vŕtačku. Pracoviská, kde pôsobil navrhovateľ, nepatrili medzi vyhlásené rizikové pracoviská regionálnym úradom verejného zdravotníctva a ani práce, ktoré navrhovateľ vykonával, neboli zaradené do kategórie žiadneho rizika. Okresný súd poukázal na to, že výkon týchto činností je podrobne opísaný v pracovnej anamnéze z 09.06.2004, z 30.03.2005 a z 12.04.2005. Nemal za sporné, že navrhovateľ bol preradený dňom 01.08.2003 na povrch, ale nie pre zdravotné ťažkosti uvádzané v návrhu, ale následkom pracovného úrazu zo dňa 24.08.2001. Od úrazu, t. j. od 24.08.2001 do trvalého preradenia do 01.08.2003 bol z titulu pracovného úrazu 21 mesiacov práceneschopný. V dôsledku úrazu mu bol priznaný ČID. Navrhovateľ dňa 24.04.1992 ako každý zamestnanec odporcu pri nástupe do pracovného pomeru absolvoval prvú vstupnú zdravotnú prehliadku zdravotného stavu a od tohto času absolvoval preventívne prehliadky každý rok až do ukončenia činnosti v zbore banského záchranára do 15.11.2000, kedy absolvoval preventívnu zdravotnú prehliadku naposledy. Počas tohto obdobia (1992 - 2000) pri preventívnych prehliadkach u navrhovateľa neboli zistené podozrenia z chorôb uvedených v návrhu. V obdobiach roku 1995 až 2001 navrhovateľ odpracoval 113 hodín nadčasov a za toto neodpracoval 504,50 dní (zmien). Prvé príznaky možnej

choroby z povolania sa u neho prejavili v januári 2004, čo vyplýva z jeho zdravotnej dokumentácie. Na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie v V. bol prijatý záver, že navrhovateľ nespĺňal kritéria pre vznik choroby z povolania z vibrácií a ochorenie končatín z DNJZ. Tento záver je potvrdený v lekárskej správe zo dňa 28.04.2004 a 14.09.2004. Aj v prepúšťacej lekárskej správe Martinskej fakultnej nemocnice, Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v Martine zo dňa 12.12.2007 vyplýva, že navrhovateľovi nebola priznaná choroba z povolania, nakoľko posledných 10 rokov bol mimo expozície vibrácií DNJZ. V tom čase sa navrhovateľ nesťažoval, že má problémy s dýchaním. Závery z prepúšťacej správy konštatovala aj ošetrujúca lekárka V.. V. v dodatku k prepúšťacej správe. Okresný súd ďalej uviedol, že choroba z povolania u navrhovateľa nebola uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, ktoré rozhodnutie výlučne prislúcha klinike pracovného lekárstva a toxikológie, ktorá buď prizná alebo neprizná chorobu z povolania, ktorá je zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedenej v prílohe č. 1 , nakoľko navrhovateľ za posledných 10 rokov bol už mimo expozície vibrácií DNJZ (po roku 1990 nebola prolekazná expozícia). Hoci navrhovateľ mal klinické príznaky, tieto nestačia na priznanie choroby z povolania. Dôvodil, že dôležitý je hlavne hygienický prieskum, ktorým musí byť potvrdený výkon prác v podmienkach, v ktorých táto choroba vzniká a musí byť v odškodniteľnom štádiu. Do pracovného úrazu navrhovateľa do roku 2001 nebolo žiadne ochorenie navrhovateľa v odškodniteľnom štádiu pre priznanie choroby z povolania. Aj keď priznanie choroby z povolania nie je podmienené zaradením pracovnej profesie, resp. činnosti do kategórii rizikových prác vyhlásených regionálnym hygienikom RÚVZ, rozhodujúci je celkový spôsob vykonávania činnosti. Zdôraznil, že RÚVZ sa vyjadruje len k možnosti profesionálneho ochorenia na základe pracovnej činnosti a klinika pracovného lekárstva na základe klinických príznakov a záverov hygienika prizná, resp. neprizná chorobu z povolania. Pre priznanie choroby z povolania je najdôležitejší klinický nález. Okresný súd ďalej uviedol, že prvé príznaky choroby z povolania sa u navrhovateľa objavili v januári 2004. Podľa pracovnej anamnézy navrhovateľ vykonával práce v riziku vibrácií pri vrtných prácach od roku 1984 do roku 1990. Uvedený časový interval od roku 1990 - 2004 podľa znalkyne z odvetvia choroby z povolania prakticky vylučuje, aby u navrhovateľa bolo uvažované o chorobe z povolania spôsobenej prácou s vibračnými nástrojmi a zariadeniami, pretože v praxi sa pri takom veľkom časovom odstupe od expozície nepriznáva choroba z povolania. Čo sa týka práce vŕtača v možnom riziku JNDZ - HK do augusta 2001, časový odstup od tohto obdobia do prvých príznakov možnej choroby z povolania v januári 2004 pripúšťa z časového hľadiska možnosť priznania tejto druhej choroby z povolania. Hoci podľa záveru hygienického prešetrenia navrhovateľ nespĺňal podmienky pre priznanie choroby z povolania z dôvodu, že RÚVZ nebola potvrdená u neho expozícia rizikovým faktorom práce z DNJZ - HK, znalkyňa považovala hygienické prešetrenie za neúplné a navrhla ho doplniť aj o objektívne merania. Na základe tohto záveru okresný súd dal doplniť hygienické prešetrenie RÚVZ. Na otázku, prečo nebola choroba z povolania navrhovateľovi priznaná, potvrdila, že podľa hygienického prešetrenia RÚVZ navrhovateľ nepracoval na pracovisku s rizikom JNDZ - HK. RÚVZ W. na základe výsledkov meraní fyzickej záťaže u profesie vŕtač, ktoré meranie zabezpečil odporca (viď Protokol č. 6/10 zo dňa 01.06.2010), doplnil záver svojej správy z prešetrenia pracovnej anamnézy navrhovateľa a uviedol, že v máji 2010 bolo uskutočnené meranie lokálnej svalovej záťaže u zamestnancov profesie vŕtač pri práci s vrtnou súpravou UVS 150 a meraním nebol zistený nadlimitný počet pracovných úkonov s vynakladanou silou nad 60 % Fmax pri prevažne aj namáhavej práci a ani nadlimitné priemerné svalové sily malých svalových skupín predlaktia a ruky a za zmenu v oblasti 7 - 53 %. Fmax vo vzťahu k počtu pracovných pohybov meraním nebolo pri obsluhe vrtnej súpravy UVS 150 zistené naplnenie kritérií nadmernej a jednostrannej lokálnej záťaže vo vzťahu k diagnózam epicondylitis asy. canalis carpi. Na základe takto doplneného hygienického šetrenia znalkyňa v doplnku č. 1 k znaleckému posudku jednoznačne urobila záver, že navrhovateľ netrpí chorobou z povolania - chorobou horných končatín z JD a NZ. Vylúčila u navrhovateľa, aby bolo uvažované o chorobe z povolania spôsobenej prácou s vibračnými nástrojmi a zariadeniami vzhľadom na časový odstup od expozície a druhou chorobou z povolania z DNJZ navrhovateľ netrpí, čo vyplýva z doplnku č. 1 k znaleckému posudku. Okresný súd sa stotožnil so záverom znalkyne, ktorá vychádzala z vlastného vyšetrenia a lekárskych správ. Konštatoval, že u navrhovateľa nebola splnená prvá z podmienok, a to typický klinický obraz súvisiaci s pracovnou činnosťou, čo vyplýva z jednotlivých lekárskych správ a navrhovateľ nesplnil ani druhú podmienku, keď hygienickým prieskumom nebol zistený nadlimitný počet pracovných úkonov a nebolo zistené ani naplnenie kritérií nadmernej a jednostrannej lokálnej záťaže. Navrhovateľ sa od prvých príznakov na ochorenia uvedené v návrhu neliečil, nebol preradený na ľahšiu prácu a nebol mu z tohto titulu priznaný ČID. Čo sa týka možného ochorenia z vibrácií, rovnako aj u tejto choroby samotné klinické príznaky tohto ochorenia nestačia na priznanie choroby z povolania a hygienické prešetrenie nesvedčí

v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ nebol v dôsledku týchto ochorení liečený a ani práceneschopný. Čo sa týka tretej choroby - porucha sluchu, zo žiadneho lekárskeho vyšetrenia a ani lekárskej správy nevyplynulo a nezistila to ani objektívnym vyšetrením znalkyňa, že navrhovateľ trpí touto diagnózou. Naviac, navrhovateľ sa na toto ochorenie nesťažoval, čo napokon vyplynulo z prepúšťacej správy z 12.12.2007. Okresný súd sa zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril aj k námietkam, ktoré boli navrhovateľom v konaní vznesené. Uviedol, že meranie celkového energetického výdaja a lokálnej záťaže je významným dôkazom pri posudzovaní rizika profesionálneho poškodenia zdravia pri práci, ale nie jediným dôkazom, ktorý súd pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy. Akékoľvek ďalšie objektívne meranie podobného typu v súčasnosti nezachytí podrobný objektívny popis spôsobu vykonávanej práce navrhovateľom spätne. Naviac takéto merania odporca vykonáva od II. polroku 2008 u svojich zamestnancov, pretože na Slovensku nebol subjekt, ktorý by bol schopný vykonať exaktné meranie takéhoto zaťaženia. Keďže do II. polroku 2008 neexistoval takýto subjekt, odporca nemohol ani vykonať požadované merania. K námietke, že meranie je neobjektívne, lebo toto vykonala spoločnosť Y., Y., kde je vedúci brat V.. V. Q., V.. W. Q.. Okresný súd uviedol, že navrhovateľ neobjektívnosť meraní ničím nepreukázal, pričom na meraní sa zúčastnili viacerí zamestnanci spoločnosti. Mal za to, že skutočnosť, že regionálny hygienik V.. V. Q. je bratom V.. W. Q., ktorý je konateľom uvedenej spoločnosti, neznamená, že meranie je neobjektívne. Pokiaľ sa týka použitia merania spätne dozadu, konštatoval, že meranie je jedným z dôkazov, nie jediným pri posudzovaní rizika profesionálneho poškodenia zdravia pri práci, merania sa predtým nevykonávali, lebo neexistoval na Slovensku žiadny subjekt, ktorý by takéto meranie vykonal. Znalkyňa z odvetvia choroby z povolania ako klinický pracovný lekár pri posudzovaní choroby z povolania a pracovných podmienok vychádzala zo záverov hygienického prešetrenia odborníkov na hygienu práce - RÚVZ W., pričom nie je ako znalkyňa kompetentná posudzovať správnosť postupu tohto orgánu. Vykonať hygienické prešetrenie pracovných podmienok je náplňou tohto orgánu. Nie je ani kompetentná posudzovať potrebu prítomnosti alebo neprítomnosti zástupcu RÚVZ pri meraní a ani posudzovať výber subjektu na toto meranie. Nie je v jej kompetencii posúdiť, či meranie svalovej záťaže v roku 2010 je porovnateľné so svalovou záťažou v rokoch 1984 - 2003. Znalkyňa vychádzala z jednoznačného záveru odborného hygienického prešetrenia RÚVZ W., že meraním nebolo zistené naplnenie kritérií nadmernej a jednostrannej lokálnej záťaže. Podľa tohto záveru nie je splnené jedno z kritérií priznania choroby z povolania a navrhovateľ preto netrpí chorobou z povolania - chorobou horných končatín z JN a DZ. Pri posudzovaní príčinnej súvislosti vzniku chorôb z povolania sa zohľadňujú nielen „všeobecné“ kritériá definujúce príslušnú kategóriu práce na základe porovnávania s príslušnými limitami, ale aj kombinácia všetkých týchto faktorov, najmä ich podnecujúci vplyv na riziko lokálneho preťažovania horných končatín. Rovnako sa berú do úvahy „individuálne“ dispozície, vrátane zdravotného stavu jednotlivcov a vek. To znamená, že nie každý zamestnanec, ktorý vykonáva rizikovú prácu, dostane chorobu z povolania. Okresný súd považoval za podstatné uviesť, že nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z povolania, nakoľko na Ministerstve spravodlivosti SR nebol v zozname zapísaný znalec z odvetvia hygieny. V.. M. Y., E. z odvetvia hygieny a epidemiológie infekčných chorôb nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu a jeho špecializácia je v odbore epidemiológia infekčných chorôb (viď spis OS Prievidza, sp. zn. , kde z uvedených dôvodov nevypracoval znalecký posudok). V.. M. A. je od 18.01.2008 zo zoznamu znalcov vyčiarknutý. Znalci, zapísaní na Ministerstve spravodlivosti ČR, nedali súhlas k vypracovaniu znaleckého posudku s odôvodnením, že sú znalci ustanovení v odbore hygieny práce len na území ČR, pričom podanie znaleckého posudku znalcom - cudzincom, môže rozhodovanie súdu aj skomplikovať. Uvedené stanovisko prezentoval hlavný hygienik ČR a námestník Ministerstva zdravotníctva V.. V. M., W. V tejto súvislosti poukázal na spisy vedené pod sp. zn. a . Okresný súd zdôvodnil, prečo nevykonal dôkazy a nevypočul navrhovaných svedkov v zmysle návrhu navrhovateľa, keď uviedol, že navrhnutý dôkaz považoval za nadbytočný vzhľadom na záver znaleckého posudku a jeho doplnok č. 1, ako aj z dôvodu, že u navrhovateľa absentoval typický klinický nález. O trovách konania rozhodol podľa a o trovách konania štátu v zmysle ust.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Trval na tom, že v priebehu konania bola potvrdená oprávnenosť jeho návrhu. Obrat v tvrdeniach znalkyne, ktorý sa premietol do dodatkov k znaleckému dokazovaniu, považuje za neobjektívny s odôvodnením, že ďalšie názory znalkyne vychádzajú len z tvrdení odporcu, resp. subjektov na jeho strane - merania, ktoré neboli žiadnym spôsobom objektívne zhodnotené, a preto nemôžu byť podkladom pre

rozhodnutie. Považuje za nesporné, že okresný súd mal nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie hygiena a epidemiológia, a ak súd takéto dokazovanie nenariadil, rozhodol bez náležite zisteného skutkového stavu, ktorý nemôže byť podkladom pre objektívne rozhodnutie a spravodlivú ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. V tejto súvislosti poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č.k. -126 zo dňa 09.11.2010. Meranie lokálnej svalovej záťaže, vykonané na základe objednávky odporcu, považuje za neobjektívne s poukazom na skutočnosť, že riaditeľ Regionálneho úradu verejného zdravotníctva W. je bratom konateľa spoločnosti, ktorá meranie vykonávala. Opätovne poukazoval na skutočnosť, že merania boli vykonané v máji 2010, pričom u odporcu pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania odo dňa 01.08.1984 do 24.08.2001, pričom tvrdenia odporcu o tom, že sa za toto obdobie nemenili pracovné podmienky, pracovné postupy a použitá technika, sú podľa jeho názoru zjavne tendenčné a nepravdivé a súd by mal dospieť k tomuto záveru aj bez osobitných odborných znalostí. Za nesprávne považoval rozhodnutie aj vo výroku o trovách konania s poukazom na tú skutočnosť, že pôvodný znalecký posudok bol v jeho prospech a za jeho doplnenia, ktoré vznikli chybným rozhodnutím súdu, lebo žiadal vyjadrenie od znalkyne v oblasti, v ktorej nie je kompetentná takéto vyjadrenie dávať, je postup súdu nelogický a mal postupovať podľa a k zaplateniu žiadnych trov nemal navrhovateľa zaväzovať.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľove zdravotné obmedzenia horných končatín, ktorými trpí, nezískal pri práci ako profesionálne ochorenie. Faktory, ktoré mohli nepriaznivo pôsobiť na ochorenie v banskom prostredí, neboli príčinou navrhovateľových zdravotných obmedzení. Vykonaným hygienickým prieskumom na pracoviskách odporcu, na ktorých vykonával práce navrhovateľ, sa nepotvrdili riziká vzniku ochorenia z vibrácií a z DNJZ a tieto pracoviská ani nie sú zaradené ako rizikové s možnosťou vzniku choroby z povolania. Poukazoval na to, že navrhovateľ v návrhu, ako aj v konaní nesprávne a účelovo uviedol, že prácu v podzemní prestal vykonávať dňom 01.08.2003, kedy došlo k jeho formálnemu preradeniu na povrch, v skutočnosti prácu v bani navrhovateľ nevykonával už od augusta 2001, kedy utrpel úraz kolena. Následne bol dva roky PN a počas tohto obdobia nemohol získať ochorenie horných končatín z titulu DNJZ, resp. vibrácií. V tomto období navrhovateľ nemohol pracovať za podmienok vzniku chorôb z povolania, nakoľko reálne nevykonával žiadnu pracovnú aktivitu a bol PN z titulu úrazu kolena. Obmedzenia, ktorými navrhovateľ trpí, sa u neho začali navyše prejavovať až takmer 4 roky potom, kedy prestal pracovať v banskom prostredí. Poukazoval ďalej na skutočnosť, že v rokoch 1997 - 2001 navrhovateľ nepracoval v podzemí viac ako 30 % z celkového fondu pracovného času, z čoho vyplýva, že neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že nevykonával v daných rokoch práce nad rozsah stanoveného pracovného času. Do vzniku pracovného úrazu v roku 2001 nebolo žiadne ochorenie navrhovateľa v odškodniteľnom štádiu pre možné priznanie choroby z povolania a s poukazom na vykonaný hygienický prieskum, uskutočnené merania lokálnej svalovej záťaže a celkovej fyzickej záťaže nemohli pracovné podmienky v podzemí u navrhovateľa potenciovať vznik ani jednej choroby z povolania, o ktorú sa v tomto konaní účelovo dožaduje.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli navrhovateľom v podanom odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných skutočností, vychádzajúcich zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení. V súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Okresný súd sa námietkami navrhovateľa, ktoré tak, ako v priebehu konania, uplatnil aj v podanom odvolaní, vyporiadal. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že okresný súd rozhodol bez náležite zisteného skutkového stavu veci, odvolací súd zdôrazňuje, že súd má v zmysle ust. oprávnenie aktívne ovplyvňovať dôkaznú situáciu v súdnom konaní. Má právo obmedziť vykonanie dokazovania tak, že rozhodne, že niektoré z označených dôkazov sa nevykonajú. V takom prípade je potom povinnosťou súdu v dôvodoch svojho rozhodnutia uviesť, z akých dôvodov súd nepristúpil k vykonaniu navrhovaného dôkazu. Z napadnutého rozsudku

nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa sa osobitne vyporiadal s námietkou navrhovateľa, prečo nepristúpil k znaleckému dokazovaniu vo veci znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie hygiena a epidemiológia, a prečo pristúpil k znaleckému dokazovaniu znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z povolania. Ani odvolací súd nepovažuje za dôvodné nariadiť nové znalecké dokazovanie v zmysle návrhu navrhovateľa. Za situácie, ktorá je uvedená v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu, krajský súd konštatuje, že okresný súd náležite zistil skutkový stav veci a vykonal náležité dokazovanie potrebné v danej veci na ozrejmenie rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č.k. -126 zo dňa 09.11.2010, odvolací súd dáva do pozornosti, že k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového súdu došlo z dôvodu, že v predmetnej veci nebol vypracovaný znalecký posudok vôbec a z napadnutého prvostupňového rozsudku nebolo vôbec zrejmé, že by sa súd prvého stupňa osobitne vyporiadaval s tým, prečo nepovažoval za dôvodné pristúpiť k znaleckému dokazovaniu vo veci. Pokiaľ sa týka aj ostatných námietok navrhovateľa uplatnených v konaní pred súdom prvého stupňa a následne aj v podanom odvolaní, je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.

Pokiaľ navrhovateľ súdu prvého stupňa vytýkal, že nesprávne rozhodol o trovách konania, ktorý sa následne premietol v trovách konania štátu, keď nepostupoval podľa , odvolací súd zastáva názor, že ani v tomto smere uplatnená odvolacia námietka navrhovateľa nie je dôvodná a aplikácia ust. v danom prípade neprichádza do úvahy. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Avšak znamená určité moderačné zmierňujúce právo súdu v tom smere, že účastník, ktorý by inak mal znášať povinnosť náhrady trov konania, túto znášať nemusí, či už celkom alebo sčasti, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Navrhovateľ použitie citovaného zákonného ustanovenia odôvodňoval poukazom na znalecký posudok vypracovaný v konaní a jeho doplnenie znalkyňou v oblasti, v ktorej podľa jeho názoru nie je kompetentná. Tieto dôvody odvolací súd nepovažuje za relevantné, nakoľko súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd mali za to, že vypracovaný znalecký posudok a jeho doplnenie boli plne hodnotným dôkazom v konaní, v ktorom navrhovateľ nebol úspešný. Iné okolnosti osobitného zreteľa na svojej strane navrhovateľ neuvádzal a tieto neboli ani z obsahu spisu zistené..

Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje ( ). V podanom odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a , keď úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .