Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/170/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Vierou Guregovou v právnej veci žalobcu maloletej O. W., I.. XX. XX. XXXX, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., M. XX, za vedľajšej účasti matky V. W., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. B., B. K. XX, proti žalovanému S.T. N., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. B., V. XX, v konaní o určenie otcovstva a úhradu osobných potrieb, takto

rozhodol:

žalobu zamieta,

náhradu trov konania žalovanému nepriznáva,

náhradu trov konania štátu nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26. 08. 2010 mal. žalobkyňa v zastúpení opatrovníkom ÚPSVaR B. žiadala, aby súd určil, že žalovaný S. N. je otcom maloletej O. W., I.. XX. XX. XXXX E. W. V. W. s tým, aby súd zveril maloletú O. do výchovy a opatery jej matky a aby žalovanému bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 40 Eur mesačne počnúc dňom narodenia dieťaťa, t. j. dňom 25. 01. 2009. Uplatňovala si tiež sumu 100 Eur z titulu úhrady časti nákladov na zakúpenie detskej výbavičky.

Vedľajšia účastníčka - matka maloletej O. s návrhom súhlasila v celom rozsahu, nakoľko bola presvedčená, že otcom maloletej je ňou označený žalovaný.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže má za to, že otcom maloletej nie je, a preto žiadal vykonať znalecké dokazovanie analýzou DNA, za ktorým účelom aj zložil preddavok vo výške 200 Eur.

Zo znaleckého posudku č. 38/2011 B.. L.. V. Z., B.. vyplynul jednoznačný záver, že pri porovnaní vzoriek pravdepodobného otca S. N. a maloletého dieťaťa O. W. bola nájdená nezhoda v desiatich z pätnástich sledovaných genetických markerov, na základe čoho je otcovstvo S. N. k maloletej jednoznačne vylúčené.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku účastníci konania zhodne prehlásili, že sa vzdávajú práva na podanie odvolania voči rozsudku, čo potvrdili vlastnoručným podpisom.

Podľa , ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

V predmetnom konaní o určenie otcovstva a úhradu osobných potrieb súd rozhodol na základe týchto zákonných ustanovení.

Podľa , a , ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd toho, koho matka označuje za otca, či uznáva, že je otcom. Príslušným je súd podľa . Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku narodení, v ktorej je dieťa zapísané. Ak takto k určeniu otcovstva nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie otcovstva, ustanoví súd dieťaťu opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval.

Podľa , s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa v platnom znení (ďalej len Zákona o rodine), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

O trovách konania vo vzťahu medzi maloletou žalobkyňou a žalovaným súd rozhodol podľa podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní bol úspešný žalovaný v celom rozsahu, ktorý má právo na náhradu trov konania. V súvislosti s predmetnou právnou vecou žalovaný zložil zálohu dňa 24. 02. 2011 vo výške 200 Eur evidovanú pod č. Zk 25/2011, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal postupom podľa , podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Za dôvody osobitného zreteľa súd považoval mimoriadne nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu nielen maloletej žalobkyne, ale aj jej matky - vedľajšej účastníčky.

O trovách konania vo vzťahu medzi maloletou žalobkyňou a štátom súd rozhodol podľa ods. , podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Časť odmeny znalkyne bola tejto vyplatená preddavkovane zo štátnych prostriedkov, a to vo výške 214,80 Eur v zmysle uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 01. 12. 2011, č. k. -41. Vzhľadom na vyššie uvádzanú mimoriadne nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu maloletej žalobkyne, ako aj jej matky - vedľajšej účastníčky, súd štátu nepriznal náhradu trov konania pozostávajúcich z časti odmeny vyplatenej znalkyni vo výške 214,80 Eur majúc za to, že u týchto účastníčok sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Účastníci, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, osobou oprávnenou na podanie odvolania nie sú.