Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-44-2012.pdf
PDF · 87.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7P/44/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa D. A., nar. XX. XX. XXXX, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, dieťa rodičov: matka S. A.Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., N. Č.. XXX, otec Z. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. Č.. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu H. I. č. k. 22 P 47/2010-41 zo dňa 06.09.2010 vo výroku o určenie výživného na maloletú D. A., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletej D. A., nar. XX. XX. XXXX zvýšené výživné zo sumy 113,- eur na sumu 130,- eur mesačne, od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.
Súd návrhy otca maloletého dieťaťa na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov a na zníženie výživného na maloleté dieťa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Košice I. č. k. 22 P/47/2010-41 zo dňa 06.10.2010 bol otec maloletého dieťaťa zaviazaný platením výživného v sume 113,- eur mesačne na maloleté dieťa.
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29. 11. 2011 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia takto stanoveného výživného s odôvodnením, že potreby maloletej dcéry sa výrazne zvýšili.
Otec maloletého dieťaťa s pôvodným návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil z dôvodu, že matka s ním nekonzultovala to, že dcéra išla študovať do H., pričom aj gymnázium v Revúcej má veľmi dobré študijné výsledky. Jeho finančná situácia je zlá a zvýšenie výživného by bolo pre neho likvidačné. Zároveň však otec uviedol, že do roka prispeje dcére okrem výživného formou vreckového cca. 400 eur. Taktiež uviedol, že jeho plat má byť v budúcnosti nižší ako je teraz a je možné, že bude aj v rámci hromadného prepúšťania so strany jeho zamestnávateľa prepustení z pracovného pomeru. Čo sa týka striedavej výchovy, túto si vie predstaviť, pretože ja v minulosti boli chvíle, keď sa o dcéru staral aj sám a má vytvorené aj potrebné podmienky na jej výchovu. Zvýšenie výživného by nič neriešilo, pretože dcéru by aj tak ukrátil o istú sumu, ktorú by jej matke krátili na dávke v hmotnej núdzi a zároveň o sumu, ktorú dáva dcére ako vreckové, pretože by jej už nemal z čoho dávať vreckové.
Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že zvýšenie výživného je na mieste, keďže maloleté dieťa študuje na gymnáziu v H. a roku 2010, kedy sa naposledy rozhodovalo o výške výživného, navštevovala maloletá gymnázium v Revúcej, takže neboli také vysoké výdavky matky na jej výživu, ako sú teraz. Vzhľadom na príjem otca navrhol zvýšiť výživné na sumu 140,- € a čo sa týka návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť a na zníženie výživného navrhol tieto zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, maloletej D., prečítaním návrhu, oboznámením sa s návrhom, vyčíslením výdavkov matky, rozsudkom Okresného súdu H. F., vyjadrením otca k návrhu matky zo dňa 29.03.2012 a dospel k nasledovným záverom.
Maloletá D. pri svojej výpovedi uviedla, že si nevie predstaviť jej striedavú výchovu a ani to nechce, aby bývala aj u otca. Keď bola menšia, tak otec nikdy nechcel, aby pri ňom bývala. V poslednej dobe sa s otcom stretáva veľmi málo, takmer vôbec. Volal jej pravidelne do marca tohto roka skoro každý deň, ale odkedy mali spolu konflikt ohľadne toho, že jej nepomohol finančne alebo inak, napr. jej neodniesol veci do Košíc, alebo že jej nedal peniaze na okuliare, tak odvtedy mu nedvíha telefón, aj keď on sa pokúša jej volať.
Nesúhlasí so striedavou výchovou.
Súd z rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 22P/47/2010-41 zo dňa 06. 10. 2010 zistil, že otec detí bol zaviazaný na platenie výživného na maloleté deti vo výške 113,- eur.
Z vyčíslenia výdavkov matky a otca súd zistil, že matkine výdavky na jej výživu ako aj výživu jej dcéry prevyšujú jej príjmy, pretože matka poberá iba dávku v hmotnej núdzi, prídavok na dieťa a výživné od otca dieťaťa. Otcov priemerný mesačný príjem je cca. 600,- eur a jeho výdavky sú cca. 550 eur.
Súd sa oboznámil aj s ďalším obsahom spisu na vec sa vzťahujúceho.
Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Zákon o rodine), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu, alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienku zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 24 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Úlohou súdu v tomto konaní bolo rozhodovať nielen o pôvodnom návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú dcéru, ale aj o návrhu otca na striedavú výchovu maloletej dcéry, resp. na zníženie výživného.
Súd vzhľadom na vek maloletej D., ktorá bude v novembri tohto roku už plnoletá, považoval za najdôležitejší dôkaz ohľadne jej striedavej výchovy, výsluch maloletej, ktorá jednoznačne neprejavila záujem o bývanie u otca, s ktorým si v poslednom čase nerozumie, sú v kontakte veľmi zriedkavo a aj to iba telefonicky. Pri striedavej výchove súd musí brať do úvahy hlavne skutočnosť, či striedavá výchova je na prospech maloletého dieťaťa a jeho vzťahov k rodičom a nie iba na prospech rodičov, prípadne jedného z nich. Otec dieťaťa jednak nedokázal súdu relevantne vysvetliť dôvod, prečo práve v tomto období života maloletej D. mala byť striedavá výchova pre ňu tým najlepším riešením. Súd dáva do pozornosti, že maloletá cez pracovný týždeň býva na internáte v H. a domov chodí len na víkendy, takže striedavá výchova ani z praktického hľadiska nemá v tomto prípade opodstatnenie, nehovoriac o veku, rozumových schopnostiach a vôli maloletej D..
Na základe zisteného skutkového stavu súd zvýšil výživné na maloletú D. zo sumy 113, eur na sumu 130,- eur mesačne, pretože takto zvýšené výživné je vzhľadom na zmenu pomerov na strane dieťaťa dôvodné. Maloletá začala navštevovať strednú školu v Košiciach, kde má väčšiu možnosť doučovať sa v oblasti predmetov, ktoré sú potrebné pri prijímacích pohovoroch na lekársku fakultu, kde má maloletá veľký záujem študovať. Skutočnosť, že matka nekonzultovala s otcom túto zmenu je zrejme do značnej miery spôsobená zlou komunikáciou rodičov, ako aj dieťaťa s otcom. Pri pohľade na prijmi a výdavky obidvoch rodičov je zrejmé, že obidvaja majú veľmi zložitú finančnú situáciu a súd dáva do istej miery za pravdu otcovi v tom, že zvýšenie výživného bude mať v určitej miere v budúcnosti vplyv na sumu, ktorú otec bude schopný dať dcére ako vreckové mimo výživného. Keďže však matka trvala na svojom návrhu na zvýšenie výživného napriek týmto argumentom otca, pričom na strane dcéry došlo k zmene pomerov, a to štúdium mimo miesta bydliska, rozhodol súd o zvýšení výživného tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na príjem otca je takto zvýšená suma výživného podľa názoru súdu maximálna, akú mohol súd otcovi vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti určiť. Vzhľadom na zhoršený príjem v poslednom období na strane otca, súd neurčil povinnosť otca platiť takto zvýšené výživné od podania návrhu matky.
Vzhľadom k tomu, že súd vidí dôvody na zvýšenie výživného, zároveň musel z tých istých dôvodov zamietnuť návrh otca na zníženie výživného na maloletú dcéru.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhrady trov konania, podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O. s. p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis ) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.