Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_8C-172-2011.pdf
PDF · 80.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/172/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Vierou Guregovou v právnej veci žalobkyne P. U., A.. XX. XX. XXXX, S. W. O.- P., A. I. X, proti žalovanému: VITARELAX, s. r. o., Hlavná 124, Prešov, IČO: 36 515 221, o zaplatenie 550,88 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 550,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 221,86 Eur od 01.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 171.76 Eur od 01.08.2009 do zaplatenia a zo sumy 157,26 Eur od 01.09.2009 do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 33 Eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25. 07. 2011 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 550,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 221,86 Eur od 01. 07. 2009 do zaplatenia, zo sumy 171,76 Eur od 01. 08. 2009 do zaplatenia a zo sumy 157,26 Eur od 01. 09. 2009, ako aj nahradiť jej trovy konania, to všetko titulom nevyplatenej mzdy za mesiace máj, jún a júl 2009.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súdnu zásielku, ktorej obsahom bola žaloba spolu s prílohami, ako aj uznesenie z č.l. 8 si na adrese svojho sídla uvedeného v obchodnom registri neprevzal, ani ju nevyzdvihol v odbernej lehote, preto súd uvedené písomnosti považoval za doručené po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky, t. j. dňa 10. 09. 2011 postupom podľa § 48 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
Obdobne súd postupoval aj v súvislosti s doručením predvolania na pojednávanie žalovanému, nakoľko ani túto zásielku si žalovaný nevyzdvihol. Na pojednávanie dňa 19. 04. 2012 sa žalovaný nedostavil, preto súd prejednal vec v jeho neprítomnosti postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením žaloby, pracovnej zmluvy účastníkov, skončenia pracovného pomeru na dobu určitú zo dňa 10. 10. 2009, výpisov z obchodného registra žalovaného, potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti zo dňa 06. 11. 2009, obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 14 C 249/2010 a ostatného spisového materiálu a zistil, že:
žalobkyňa ako zamestnankyňa uzavrela so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 29. 10. 2006 pracovnú zmluvu na dobu určitú - 3 roky, na základe ktorej žalobkyňa vykonávala prácu - obsluha kúpeľných zariadení na mieste výkonu práce - S. X. XX, O. s dňom nástupu do práce dňa 30. 10. 2006. Účastníci si dohodli mzdu 50,- Sk/hod. Vychádzajúc z podania zo dňa 10. 10. 2009 (č.l. 5) pracovný pomer účastníkov, ktorý bol uzatvorený od dňa 30. 10. 2006 na dobu určitú - 3 roky podľa 71 Zákonníka práce sa skončil dňom 29. 10. 2009.
Za mesiace máj 2009, jún 2009 a júl 2009 však žalovaný žalobkyni doposiaľ nevyplatil mzdu, a to v celkovej výške 550,88 Eur.
Z výpovede žalobkyne vyplýva, že žalovaný jej mzdu za obdobie mesiacov máj, jún a júl 2009, ktoré žalobkyňa riadne odpracovala doposiaľ nezaplatil. Hoci v období mesiacov august, september a október 2009 jej pracovný pomer ešte trval, žalobkyňa za uvedené mesiace mzdu nepožaduje, nakoľko v tomto období bola prevádzka zatvorená. Výšku mzdy za mesiace máj, jún a júl 2009 žalobkyňa odvodzovala od potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti. Požadovala preto mzdu za mesiac máj 2009 v sume 221,86 Eur, za mesiac jún 2009 v sume 171,76 Eur a za mesiac júl 2009 v sume 157,26 Eur. Rovnako si uplatňovala aj 9 % úrok z omeškania z jednotlivých výplat, a to od prvého dňa po skončení nasledujúceho mesiaca, nakoľko splatnosť výplaty nemali konkrétne v zmluve dohodnutú, hoci obvykle to bolo 12. v mesiaci.
Vychádzajúc z potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti zo dňa 06. 11. 2009, vymeriavací základ žalobkyne ako zamestnanca na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti bol v máji 2009 vo výške 221,86 Eur, v júni 2009 vo výške 171,76 Eur a v júli 2009 vo výške 157,26 Eur.
Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 14 C 249/2010 vyplýva, že voči žalovanému obdobný nárok uplatňovala aj žalobkyňa Q. S., kolegyňa žalobkyne, pričom vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 20. 04. 2011, sp. zn. 14 C 249/2010-37, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 07. 2011.
Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v platnom znení (ďalej len ZP), odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
Podľa § 118 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 129 ods. 1 ZP, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaný žalobkyni mzdu za obdobie od mája do júla 2009 nevyplatil, a to napriek telefonickým výzvam žalobkyne. Z potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti zo dňa 06. 11. 2009 vyplýva, akú mzdu mala žalobkyňa za obdobie mesiacov máj až júl 2009. Z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala žalovanú spoločnosť krátiť žalobkyni mzdu. Nakoľko žalovaný žalobkyni mzdu za mesiace máj 2009 vo výške 221,86 Eur, jún 2009 vo výške 171,76 Eur a júl 2009 vo výške 157,26 Eur doposiaľ nevyplatil, súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobkyni v súlade s citovanými ustanoveniami Zákonníka práce nárok na vyplatenie mzdy za uvedené mesiace spolu vo výške 550,88 Eur.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko žalovaný je zo zaplatením mzdy v omeškaní, súd priznal žalobkyni aj uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 9 % z jednotlivých výplat, a to od prvého dňa po skončení nasledujúceho mesiaca v zmysle § 129 ods. 1 ZP.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 33 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.