Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-200-1998.pdf
PDF · 92.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-15C/200/1998
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v právnej veci navrhovateľa: G.. O. N., bytom G., H. č. XXX, proti odporcom 1. M.. G. D., bytom Y., X. XX a 2. M.. N. D., byt. P., D. 7, obaja zastúpení JUDr. Liborom Hetmerom, advokátom, Nové zámky, Štefánikova 4, o zaplatenie 15.000,- Sk (497,90 EUR) s prísl. takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 41,50 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 20,74 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh voči odporcom v l. a 2. rade z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 30.3.1999 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcov v l. a 2. rade na zaplatenie 15.000,- Sk s 18 %-ným úrokom z omeškania titulom náhrady nájomného za obdobie troch mesiacov - od 1.7.1995 do 30.9.1995, pričom nájomné požadoval vo výške 5.000,- Sk za každý mesiac, rovnako úrok z omeškania za každý mesiac. Dňa 27.9.1999 zmenil svoj návrh a požadoval sumu 44.000,- Sk s tým, že takúto sumu by ako svoj podiel na nehnuteľnosti dostal, ak by mu odporcovia platili úhradu 250,- Sk za m2 podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta J., zvýšenú o 100 %. Dôvodil tým, že účastníci sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, hotela H. v k.ú. J., túto nehnuteľnosť využívajú na podnikateľské účely výlučne odporcovia, ktorí mu odmietajú platiť poplatok za užívanie v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu.
Odporcovia s návrhom nesúhlasili, žiadali ho zamietnuť. Uviedli, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o užívaní nehnuteľnosti, ani k dohode o výške odplaty za jej užívanie, pričom odporcovi nikdy nebránili nehnuteľnosť užívať v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Na daný vzťah sa môžu uplatňovať len ustanovenia a bezdôvodnom obohatení a v tomto prípade namietali premlčanie nároku navrhovateľa, pretože si ho neuplatnil v dvojročnej premlčacej lehote.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listom vlastníctva č. XXXX, dohodou o vydaní veci zo dňa XX.X.XXXX, Všeobecne záväzným nariadením o cenovej regulácii nájomného z nebytových priestorov na území mesta J. písomnou korešpondenciou medzi účastníkmi, správami MÚ J., odd. podnikateľskej činnosti a ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovné:
Účastníci konania sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako zastavaná plocha o výmere XX mX parc. č. XX a XXX mX parc. č. XX/X v kat. území J., navrhovateľ v podiele 3/6, odporcovia 1.,2 v podiele 2/6 v rámci ich BSM a odporkyňa 2. v podiele X/X. V zmysle zák. č. 403/1990 Zb. bola na základe dohody o vydaní veci zo dňa 24.4.1991 vydaná Reštauráciami š.p. P. V. predmetná nehnuteľnosť „Hotel Slovan“ celkom o výmere zastavanej plochy XXX m2 spoluvlastníkom: l. G.. O. N. - X/X, 2. M.. G. Y. - X/X, 3. M.. N. D. - X/X a 4. M.. D. N. - X/X. M.. G. Y. a M.. D. N. previedli svoje podiely odporcom do BSM, dňom XX.X.XXXX sa stali v rámci BSM podielovými spoluvlastníkmi v podiele 2/6, odporkyňa 1. zostala aj výlučnou spoluvlastníčkou 1/6 vydaného podielu. V období, za ktoré navrhovateľ požaduje náhradu, boli spoluvlastníkmi navrhovateľ, a odporcovia v l. a 2. rade. Nehnuteľnosť na základe dohody spoluvlastníkov využívala od vydania výlučne odporkyňa 2. na podnikateľské účely za účelom prevádzkovania reštauračných služieb v Hoteli H..
Podľa § 136 ods. l občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 137 ods. l OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 139 ods. 2 OZ účinného od l.l.1992 o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Vo vzájomnom vzťahu medzi spoluvlastníkmi je teda všeobecne rozhodujúci pomer ich podielov. Občiansky zákonník upravuje hospodárenie so spoločnou vecou bez ohľadu na to, či medzi spoluvlastníkmi ide o bežné alebo iné veci. Tí spoluvlastníci, ktorí nemôžu predmet svojho spoluvlastníctva užívať, majú právo na peňažnú náhradu za toto užívanie. V prvom rade však spoluvlastníci nehnuteľností majú právo dohodnúť sa na užívaní spoločnej veci so všetkými náležitosťami. Ak to nie je možné, podielový spoluvlastník má právo domáhať sa ochrany na súde. Svoj nárok na náhradu za užívanie druhým spoluvlastníkom však môže oprieť o ustanovenie § 123, § 130, § 137 ods. l, § 139 OZ; v žiadnom prípade nie o ustanovenie § 451 a nasl. o bezdôvodnom obohatení.
Súd danú vec posúdil ako spor medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorého podstatou je nezhoda o právach a povinnostiach vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva účastníkov v otázke užívania nehnuteľnosti a s tým súvisiacej výšky primeranej náhrady. Účastníci predložili súdu vzájomnú rozsiahlu písomnú korešpondenciu, z ktorej je zrejmé, že po vydaní nehnuteľnosti sa spoluvlastníci dohodli, že od 1.7.1991 bude L. H. prevádzkovať výlučne odporkyňa 2. Z listu odporcu l. zo dňa XX.X.XXXX adresovaného navrhovateľovi z poverenia odporkyne 2. je nesporné, že odporcovia mali záujem odkúpiť spoluvlastnícky podiel navrhovateľa a boli ochotní dohodnúť sa na nájomnom za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu, nie však v ním požadovanej výške 10.000,- Sk, ale podľa platnej vyhlášky. Predložili mu aj návrh nájomnej zmluvy z XX.XX.XXXX, ktorá mala byť uzavretá podľa zák. č. 116/1990 Zb. a vyhl. č. 585/1990 Zb. K jej uzavretiu však nedošlo. Z uvedeného mal súd za preukázané, že spôsob hospodárenia s nehnuteľnosťou nebol sporný; medzi spoluvlastníkmi došlo k dohode o tom, že celú nehnuteľnosť bude na podnikateľské účely - prevádzku Hotela Slovan užívať výlučne odporkyňa 2. (od 14.5.1991 ju Obvodný úrad v Nitre registroval ako podnikateľku v odbore ubytovacie, stravovacie, reštauračné a pohostinské služby, dňa 19.11.1992 jej vydal koncesnú listinu na vykonávacie koncesovanej živnosti pohostinstvo a ubytovanie, verejné stravovanie - reštaurácie, vinárne, kaviarne, občerstvenie - , závodné a iné účelové stravovanie aj v prevádzke v J., M.R. J. X). Dohodli sa aj na tom, že navrhovateľovi budú platiť odplatu za užívanie jeho podielu, avšak nedohodli sa na výške tejto odplaty.
Súd preto riešil otázku výšky peňažnej náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu odporcami. Navrhovateľ požadoval za svoj podiel (1/2) náhradu vo výške 14.666,- Sk za čas júl až september 1995. Výpočet takejto úhrady neupravuje žiaden právny predpis, najbližšie má k nájomnému. V danom čase platilo na území mesta J. Všeobecne záväzné nariadenie o cenovej regulácii nájomné z nebytových priestorov, vydané Mestským zastupiteľstvom J. zo dňa 9.7.1993. Podľa čl. II ods. l cit. nar. sa základné nájomné z nebytových priestorov dojednáva v rámci maximálnej výšky vypočítanej z ročnej sadzby 250,- Sk za meter štvorcový podlahovej plochy nebytového priestoru. Nájomné za vydanú nehnuteľnosť 704 m2 by pri cene 250,- Sk predstavovalo ročne sumu 176.000,- Sk, mesačne sumu 14.666,- Sk. Pri
podiele navrhovateľa mu náleží náhrada vo výške jednej polovice, t.j. 7.333,- Sk mesačne, za žalované tri mesiace celkom vo výške 22.000,- Sk. Takúto náhradu ako primeranú súd navrhovateľovi priznal a rozsudkom vyhláseným dňa 17.2.2005 odporcov zaviazal zaplatiť ju spoločne a nerozdielne z dôvodu ich spoluvlastníckych podielov v rámci i mimo BSM, aj z dôvodu ich vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z BSM v širšom slova zmysle. Súd v danom prípade nepovažoval za dôvodné priznať navrhovateľovi úhradu zvýšenú o 100 %.
Voči rozsudku podali odporcovia l. a 2. odvolanie, Krajský súd v Bratislave v konaní 3Co 24/2010 dňa 26.2.2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a to po tom, čo Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí vo veci č. 4Cdo 298/2008 zo dňa 24.11.2009 vyslovil právny záver, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v občianskom zákonníku upravený. Ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia.
Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uložil prvostupňovému súdu vykonať dokazovanie na spôsob a rozsah užívania nehnuteľnosti v rozhodnom období - júl až september 1995, či bola medzi účastníkmi uzavretá nejaká dohoda o spôsobe a rozsahu užívania nehnuteľnosti, resp. z akého dôvodu navrhovateľ nehnuteľnosť neužíval.
Súd pri opätovnom prejednaní veci doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkýň M.. D. N. a M.. G. Y., listinami a to rozhodnutím Obvodného úradu J., referát obvodného lekára zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicou o miestnej ohliadke vykonanej Okresným súdom P. Zámky v konaní 6C 249/2004 dňa 17.1.2007 a ďalšími:
Navrhovateľ zotrval na svojom nároku, tak ako ho uplatnil v skoršom konaní s tým, že žiadal 22.000,- Sk za svoj podiel na nehnuteľnosti - vo výške 250,- Sk za m2, pričom už skôr (na pojednávaní 16.9.2004) sa nedomáhal 100 % zvýšenia tejto sadzby za lokalitu. Uvádzal, že bezprostredne po vydaní nehnuteľnosti ho oslovili odporcovia spolu s Ing. Y., že chcú celú nehnuteľnosť užívať na podnikateľské účely s tým, že jemu budú platiť určitú časť za toto užívanie. On v tom čase nemal záujem zúčasťovať sa na ich podnikaní, pretože bol zamestnaný. Tvrdil, že od začiatku bola celá nehnuteľnosť spôsobilá na podnikateľské využitie a že takto ju odporkyňa aj užívala, jej tvrdenie, že ju neužívala celú je len účelové.
Odporcovia zotrvali na svojom odmietavom stanovisku k návrhu. Odporkyňa v 2. rade tvrdila, že v rozhodnom období užívala len časť nehnuteľnosti a to výčap so soc. zariadením vo výmere 60 m2. Zvyšná časť nehnuteľnosti bola na základe rozhodnutia hygienika užívanianeschopná. Preto navrhovala, aby súd priznal navrhovateľovi náhradu v podiele 1 z výmery 60 m2 pri cene 250,- Sk za m2 a rok, t.j. 62,23 EUR. Odporca 1. žiadal návrh voči sebe zamietnuť z dôvodu, že sa nepodieľal na podnikateľských aktivitách svojej manželky - odporkyne 2. a túto nehnuteľnosť a teda podiel navrhovateľa neužíval.
Svedkyne M.. N. a M.. Y. vypovedali, že o vydanie nehnuteľnosti sa pričinili len ony spolu s odporkyňou 2. bez pričinenia navrhovateľa. Nehnuteľnosť im bola vydaná v apríli 1991, bola v dezolátnom stave, pred rekonštrukciou - bolo potrebné urobiť nejaké úpravy - vymaľovať, urobiť kúrenie a pod. S prevádzkou začali ešte v roku XXXX ony tri - založili konzorcium pod názvom N.. Navrhovateľ zobral túto skutočnosť na vedomie, on nemal záujem s nimi podnikať ani investovať do nehnuteľnosti, mal záujem len o nájomné. V prevádzke bola jedáleň, výčap, pivnica a iné, hotelová časť nebola prevádzkyschopná. Neskôr dňa XX.X.XXXX obidve odporkyne svoje podiely predali manželom D..
Z Rozhodnutia Obvodného úradu J. číslo XXXX-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že tento úrad zakázal odporkyni 2. v spornej nehnuteľnosti prevádzku ubytovacích služieb v zadnej ľavej časti hotela „S. v J., M.R. J. X (miestnosti v počte 8 izieb) a to ihneď po doručení rozhodnutia.
Okresný súd Nové Zámky vo svojom konaní 6C 249/2004 vykonal dňa 17.1.2002 miestnu obhliadku nehnuteľnosti so zistením, že predmetom užívania odporkyne 2. k tomu času bol reštauračný priestor
- výčap o výmere 8,60 m x 5,30 m, teda 45,58 m2 a sociálne zariadenie o výmere 3,8m x 3,8m, teda 14,44 m2, spolu o výmere 60,02 m2.
Spoluvlastnícky podiel odráža mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu, avšak nevyjadruje reálnu časť predmetu spoluvlastníctva. Pri podielovom spoluvlastníctve teda ide o ideálne podiely. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci. Z konania (aj z ďalších obdobných konaní na tunajšom súde) jednoznačne vyplýva, že odporkyňa v 2. rade po ústnej dohode s navrhovateľom od vydania nehnuteľnosti v r. 1991 túto užíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti, v prvom roku spolu so svojími sestrami - spoluvlastníčkami, od roku 1992 sama. Jednoznačne však bolo preukázané, že v rozhodnom období (7-9/1995) z celej výmery nehnuteľnosti užívala na podnikateľské účely len výčap s prísl. o výmere 60 m2. Jej tvrdenie podporuje rozhodnutie zo dňa 28.12.1992 zakazujúce prevádzkovanie ostatnej časti nehnuteľnosti a zameranie skutočne užívanej plochy vykonané OS v Nových Zámkoch.
Za takto zisteného stavu má navrhovateľ, ktorého podiel predstavuje 3/6-iny k celku nárok na náhradu za užívanie 30 m2. Nie je možné spravodlivo od odporkyne požadovať, aby užívala aj tú časť nehnuteľnosti, ktorá nie je užívaniaschopná, keď v rozsahu spoluvlastníckeho podielu za tento stav nesie zodpovednosť aj ďalší spoluvlastník, teda navrhovateľ. Výšku odplaty za skutočné užívanie podielu navrhovateľa súd stanovil podľa VZN mesta J. vo výške 250,- Sk/m2 a rok, čo pri 60m2 predstavuje ročne 15.000,- Sk. Obdobiu troch uplatnených mesiacov zodpovedá suma 3.750,- Sk a miere podielu navrhovateľa 3/6 (1) z 60 m2 zodpovedá suma 1.875,- Sk, v platnej mene 62,24 EUR. Túto sumu súd zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi tak, že odporkyňa 2. ktorá nehnuteľnosť užíva a má výlučný podiel na nehnuteľnosti v rozsahu 1/6 zaplatí tento podiel z celkovej náhrady, čo predstavuje sumu 20,74 EUR. Spoluvlastnícky podiel odporcu 1. a odporkyne 2. v rozsahu 2/6 patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva a do tohto patria aj výnosy odporkyne 2. z podnikania v nehnuteľnosti, preto je odporca 1. povinný spoločne a nerozdielne s odporkyňou 2. uhradiť navrhovateľovi za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu náhradu v rozsahu 2/6-in z celkovej náhrady.
Vo zvyšku uplatneného nároku čo do istiny súd návrh zamietol, rovnako aj požadovaný úrok z omeškania. Keďže účastníkmi nebola dohodnutá výška odplaty ani jej zročnosť, nemožno konštatovať, že odporcovia sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu a navrhovateľ má právo popri plnení požadovať úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ. Výška peňažnej náhrady náležiacej navrhovateľovi bola ustálená až rozhodnutím súdu v tomto konaní, rovnako aj jej zročnosť. Až v prípade, že v tejto lehote odporcovia svoju povinnosť nesplnia dostanú sa do omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd nemohol prihliadnuť na námietky odporcov, že navrhovateľovi nebránili užívať časť nehnuteľnosti v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu a na okolnosť, že sami investovali do rekonštrukcie značné prostriedky bez pričinenia navrhovateľa. Podstatné je, že celá vydaná nehnuteľnosť zo stavebného hľadiska je určená na ubytovacie a reštauračné účely, spoluvlastníci sa dohodli, že nehnuteľnosť bude aj naďalej využívaná na tieto účely a že prevádzkovať ju bude ako celok odporkyňa v 2. rade v rámci podnikateľských aktivít. Spoluvlastníci nikdy neprejavili vôľu využiť nehnuteľnosť na iné účely. Preto je irelevantná obrana odporcov uplatňovaná v konaní, že navrhovateľ mohol využívať časť priestorov, ktoré nevyužívali oni. Skutočnosť, že odporcovia investovali do nehnuteľnosti a zhodnotili ju aj v prospech podielu navrhovateľa je nesporná, táto okolnosť však nebola predmetom konania. Odporcovia sa spoluvlastníckych povinností voči navrhovateľovi domáhajú v osobitnom konaní.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 veta prvá O.s.p a odporcom 1. a 2. ako úspešnejším účastníkom sporu náhradu trov konania nepriznal. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval okolnosti celej veci aj správanie sa odporcov. Medzi rovnakými účastníkmi sa v podobnej veci vedie veľké množstvo súdnych konaní, odporcovia už poznali rozhodnutia súdov, právne stanoviská odvolacích súdov aj Najvyššieho súdu SR, mohli predpokladať aj toto rozhodnutie vo veci samej, navrhovateľovi po celý čas nezaplatili ani časť zo žalovanej istiny, sústavným ospravedlňovaním na pojednávaniach a žiadosťami o odročenie spôsobovali zbytočné prieťahy a znemožňovali vec prejednať a rozhodnúť, čo je zjavne na úkor práv navrhovateľa ako účastníka konania, pričom im je známy jeho vysoký vek a zlý zdravotný stav.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo.
V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 42 ods. 3 O.s.p. sa musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymi skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).