Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-153-2011.pdf
PDF · 80.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/153/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa matky: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX, G., a otca: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom P. č. 3, G., t.č. v B. E. nad K., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloletý Z. V., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu a to vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám matky maloletého počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Matka maloletého Z. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.10.2011 žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 120 eur mesačne. Návrh bol odôvodnený tým, že sa s odporcom, ktorý sa tešil na narodenie syna, dohodli na tom, že začnú spolu žiť. Dňa 23.12.2010 bol však vzatý do väzby a odvtedy s ním nie je v kontakte. Vyživovaciu povinnosť si voči maloletému od jeho narodenia neplní. Matka je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 190,10 eur a prídavok na dieťa vo výške 22,01 eur.
Otec, ktorému bol návrh na začatie konania riadne doručený do Ústavu na výkon väzby, kam bol vzatý dňa 27.12.2010 sa k nemu nevyjadril. Rovnako nepožiadal o odročenie pojednávania za účelom jeho osobnej účasti, resp. vypočutia cestou dožiadaného súdu.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka odporučila návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností vyhovieť, avšak za zohľadnenia súčasných možností a schopností otca navrhla, aby mu súd určil rozsah jeho vyživovacej povinnosti v minimálnom zákonnom rozsahu.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci v neprítomnosti otca vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého, potvrdeniami o príjmoch rodičov, správou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody E. nad K. o začiatku a predpokladanom konci trestu otca, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Rodičia maloletého Z. spolu nikdy nežili v spoločnej domácnosti. O maloletého sa osobne celodenne stará jeho matka, ktorá sa s ním momentálne zdržuje v krízových centrách, keďže jej otec, s ktorým predtým žili v spoločnej domácnosti bol deložovaný. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 190,- eur a rodinné prídavky na jedno dieťa.
Otec bol ešte pred narodením mal. Z. vzatý do výkonu väzby (24.12.2010). Väzba bola ukončená 07.04.2011, pričom naďalej vykonáva trest odňatia slobody s predpokladaným koncom 24.12.2014. Vo výkone trestu bol pracovne zaradený od septembra do decembra 2011, pričom za september mu vznikol nárok na čistú mzdu vo výške 3,87 eur, október 9,- eur, november 20,63 eur a december 23,23 eur.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka maloletého je schopná napriek krízovým podmienkam zabezpečiť riadnu výchovu a starostlivosť o dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca súd musel prihliadať na jeho súčasné schopnosti a možnosti, keď je momentálne vo väzbe pre trestný čin, ktorý nesúvisí s neplatením jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému Z.. Hoci vo výkone väzby bol pracovne zaradený, súd musel vzhľadom na výšku dosahovanej odmeny vychádzať z toho, že súčasné reálne zárobkové schopnosti otcovi neumožňujú podieľať sa na výžive maloletého sumou vyššou než zákonom stanoveným minimálnym výživným.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia ako aj na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a otcovi s prihliadnutím na jeho súčasné osobné, majetkové a zárobkové pomery určil rozsah jeho vyživovaciu povinnosti voči maloletému Z. na minimálny nevyhnutný rozsah, t.j. na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (aktuálne 26 eur) a to od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.