Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-84-2012.pdf
PDF · 86.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/84/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci navrhovateľky B. J., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, bytom B., F., F. XXXX/XX, proti odporcovi X. J., nar. XX. XX. XXXX, zamestnanému v BAMU, s.r.o. Detva, bytom B., F., F. XXXX/XX, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., F., F. XX, v zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky B. J., rod. O., nar. XX. XX. XXXX a odporcu X. J., nar. XX. XX. XXXX uzatvorené 13.09. 2003, zapísané matrikou Brezno, v knihe manželstiev vo zv. 12, ročník 2003, na str. 209, pod por. č. 54 sa r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode sa maloletý X. J., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
III. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého 200,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu, k rukám navrhovateľky.
IV. Súd styk odporcu s maloletým n e u p r a v u j e .
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 14. 02. 2012 sa navrhovateľka domáha rozvodu manželstva s odporcom s tým, aby ich spoločný syn X. na čas po rozvode bol zverený do osobnej starostlivosti jej a odporca ako jeho otec aby bol zaviazaný prispievať na neho výživným 300,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila manželstvo 13. 09. 2003. Z tohto manželstva pochádza iba maloletý X.. Okrem menších nedorozumení ich manželstvo bolo harmonické až do marca 2011. Odvtedy medzi nimi nastali nezhody, odporca ju ponižuje, ohovára, za všetko hádže vinu na ňu. Začali mať odlišný pohľad na život. Nezhody medzi nimi vytvárajú stresovú situáciu aj pre maloletého X..
Dňa 17. 04. 2012 odporca doručil k návrhu navrhovateľky podanie, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z pracovných dôvodov. Zároveň uviedol, že súhlasí s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti tak, že manželstvo rozvedie a maloletého X. zverí do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Dodal, že s navrhovateľkou sa dohodli na výživnom 100,- Eur mesačne.
Dňa 19. 04. 2012 súd v súlade s ustanovením § 101 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav :
Obidvaja účastníci sú občanmi Slovenskej republiky, národnosť majú slovenskú, vzdelanie obidvaja stredné bez maturity, u obidvoch ide o prvé manželstvo. Odporca má iba syna - maloletého X. z manželstva, navrhovateľka má z mimomanželského vzťahu aj syna T. O., nar. XX. XX. XXXX.
Účastníci uzatvorili manželstvo po 8 ročnej známosti dňa 13. 09. 2003 z lásky a tiež preto, že navrhovateľka bola tehotná. Z tohto manželstva sa im XX. XX. XXXX narodil syn - maloletý X.. Navrhovateľka už do vzťahu s odporcom prišla so synom T., ktorý bol v t. č. 8 - ročný. Počas manželstva medzi účastníkmi vznikali problémy najmä vzhľadom na tohto jej syna, ktorého odporca podľa tvrdenia navrhovateľky neznáša. Toto sa prenieslo aj do vzťahu účastníkov ako manželov. Ďalším problémom je to, že odporca pracuje ako zvárač často v cudzine, v dôsledku čoho sa účastníci odcudzili.
Účastníci bývajú naďalej v jednom byte, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Naďalej hospodária spolu, nakoľko odporca platí všetky výdavky súvisiace so spoločnou domácnosťou. Navrhovateľka nemá žiaden príjem. Účastníci sa naposledy intímne stýkali koncom novembra 2011. Na výchove maloletého X. sa viac podieľa navrhovateľka, nakoľko odporca je často mimo domu a aj keď je doma o maloletého neprejavuje patričný záujem.
Účastníci nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia, považujú svoje manželstvo za trvale a vážne rozvrátené.
Maloletý X. má 8 rokov. Trpí alergiou, jeho zdravotný stav mesačne vyžaduje zvýšené výdavky vo výške 7,- Eur. Navštevuje 1. ročník Základnej školy v Brezne na Mazorníku. S jeho školou sú bežné výdavky, do školy chodí peši, stravuje sa doma. Navrhovateľka má iba majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve s odporcom a to byt, v ktorom bývajú. Je nezamestnaná. Nemá žiaden príjem. Jej syn T. je t. č. v ústavnej starostlivosti. Je zdravá.
Odporca má majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve s navrhovateľkou. Je zamestnaný ako zvárač, t. č. v BAMU, s.r.o. Detva s priemerným čistým mesačným príjmom včítane cestovných náhrad 2.155,65 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Za byt, v ktorom býva spolu s navrhovateľkou a synom mesačne platí 183,- Eur. Úver na byt v celkovej výške 10.000,- Eur mesačne spláca po 100,- Eur, ešte treba splácať 6 rokov.
Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len Zákon o rodine), účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti, a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravy pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo neplní svoj účel a nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí v rozdielnosti pováh, názorov a záujmov účastníkov a tiež v tom, že v dôsledku práce odporcu v zahraničí sa vzájomne odcudzili. Z tohto dôvodu súd návrhu navrhovateľky vyhovel a jej manželstvo s odporcom rozviedol.
Na čas po rozvode súd so súhlasom odporcu, ako aj kolízneho opatrovníka maloletého X. zveril do osobnej starostlivosti matky.
Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého, ako aj na možnosti, schopnosti odporcu s prihliadnutím na možnosti, schopnosti navrhovateľky a osobnú starostlivosť o maloletého, súd zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého 200,- Eur mesačne. Pri určení tohto výživného súd vychádzal z toho, že odporca inú vyživovaciu povinnosť nemá, mesačne jeho príjem včítane diét predstavuje priemerne 2.155,65 Eur.
Vzhľadom k tomu, že ani jeden z účastníkov sa nedomáhal úpravy styku odporcu s maloletým X. a tiež vzhľadom k tomu, že v súčasnosti účastníci bývajú v spoločnom byte, súd styk odporcu s maloletým X. neupravoval.
V zmysle citovaného ustanovenia § 144 O.s.p. súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do 1 mesiaca od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriku, u ktorého je manželstvo zapísané, že príjíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.