Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17P-18-2012.pdf
PDF · 104.39 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/18/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľky K. D., rod. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. I. Č.. XXX, zast. JUDr. Zoltánom Ružičom, advokátom so sídlom 924 01 Galanta, Mierové nám. č. 4, proti odporcovi O. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom H. I. Č.. XXX, zast. JUDr. Rudolfom Blazsekom, advokátom so sídlom 924 01 Galanta, Mierové nám. č. 4, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. deťom D. a to E., nar. X.X.XXXX a A., nar. X.X.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky K. D., rod. F., nar. X.X.XXXX a odporcu O. D., nar. X.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX v Horných Salibách, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Horné Saliby, vo zväzku III., ročník 1992, na strane 96, pod poradovým číslom 6, rozvádza.
II. Súd zveruje maloleté deti D. a to E., nar. X.X.XXXX a A., nar. X.X.XXXX, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
III. Otec detí je povinný prispievať na ich výživu mesačne sumami na maloletú E. vo výške 180,- EUR a na maloletého A. vo výške 160,- EUR, kde výživné je zročné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.
IV. Súd ponecháva styk otca s maloletými deťmi neobmedzený.
V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím návrhom zo dňa 19.1.2012 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzavreté s odporcom, ktoré je trvalo a hlboko rozvrátené a plní iba formálnu funkciu, nakoľko fakticky od roku 2005 si manželstvo neplní žiaden účel a funkciu podľa Zákona o rodine. V návrhu uviedla, že z manželstva pochádza jedno plnoleté dieťa a dve maloleté deti, ktoré žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti.
Svoj návrh odôvodnila tým, že v roku 2003 zistila, že odporca mal mimomanželský vzťah, následne sa priznal k viacerým neverám. Po vzájomnej dohode sa manželia rozhodli manželstvo udržať kvôli deťom a odporca odišiel pracovať do zahraničia v roku 2005, kde pracuje až do teraz. Za celé obdobie však bol doma asi len 5 krát. Peniaze na rodinu posiela pravidelne a to vo výške 1.000,- eur mesačne. Peniaze prestal posielať až vtedy, keď zistil, že navrhovateľka podala tento návrh. Plnoletý syn O. je žiakom X.
ročníka denného štúdia Združenej strednej školy obchodu a služieb v Galante, dcéra E. je žiačkou X. ročníka denného štúdia Obchodnej akadémie v Seredi a syn A. je žiakom X. ročníka základnej školy. Dávid trpí obezitou, v dôsledku čoho matka s ním musí navštevovať lekárske kontroly v Bratislave a musí mu zabezpečovať diétnu stravu. Odporca neprejavuje záujem o rodinu a to ani vtedy, keď dcéra E. a syn A. majú zdravotné problémy.
Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že súhlasil s rozvodom manželstva. Zároveň súhlasil so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľke. Obaja rodičia žiadali, aby vzhľadom na vek detí a prácu otca v zahraničí ponechal súd styk otca s deťmi neobmedzený.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom, vypočul účastníkov konania a kolízneho opatrovníka a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
Dňa XX.X.XXXX uzatvorili účastníci konania v Horných Salibách manželstvo, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Horné Saliby, vo zväzku III., ročník 1992, na strane 96, pod poradovým číslom 6. v manželstve sa narodili 3 deti D. a to t.č. plnoletý O., a mal. E., nar. X.X.XXXX a mal. A., nar. X.X.XXXX.
Matka sa o deti od roku 2005 stará sama, nakoľko o d tohto času sa odporca zdržiava v zahraničí, konkrétne v A.R. a od roku 2008 nechodí za rodinou vôbec. Od roku 2005 manželstvo neplní svoj účel a funkciu, preto ho súd rozviedol a v dôsledku toho otec súhlasil so zverením mal. detí do starostlivosti matke. Styk žiadali obaja rodičia ponechať neobmedzený. Zastupovať deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, keďže nie je priestor na obmedzenie rodičovských práv jedného z rodičov. Preto súd výrokmi I., II., IV. manželstvo rozviedol, deti zveril matke a styk otca s deťmi ponechal neobmedzený, voči ktorým výrokom sa rodičia vzdali odvolania a preto ich súd ďalej neodôvodňuje podľa § 157 ods. 3 O.s.p. (ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol).
Súd v ďalšom odôvodňuje len rozhodnutie o určení výšky výživného (výrok III).
Matka mal. detí pracuje v súkromnej bezpečnostnej službe BONUL, s.r.o., kde dosahuje mesačný čistý priemerný príjem vo výške 450,- eur, popri tom podniká od septembra 2011, kde dosiahla príjem 250,- eur mesačne, poberá prídavky na deti, na každé 22,54 eur mesačne; otec dieťaťa pracuje brigádnicky v A. s príjmom cca. 1.400,- eur mesačne v čistom. O svojom príjme nedoložil žiadne potvrdenie, pred súdom však uviedol, že zarába 1.000,- eur, nikde nie je registrovaný a vedený, túto sumu však každý mesiac zasielal svojej rodine a preto musí zarobiť min. ďalších 300,- eur, ktoré údajne platí za nájom garáže (ani túto skutočnosť nepreukázal), v ktorej býva a 100,- eur, ktoré potrebuje na zakúpenie potravín. Ďalej si zakupuje lieky na epilepsiu vo výške 26,- eur mesačne (výdavok nepreukázal). Skutočný príjem odporcu sa súdu nepodarí zisť, nakoľko si neplní svoje daňové a odvodové povinnosti. Je však možné objektívne vychádzať z jeho príjmu vo výške 1.400,- eur. Keďže nikde nie je evidovaný, neuhrádza ani daň z príjmu a povinné odvody, preto jeho príjem mu zostáva celý k dispozícii.
Matka býva s deťmi v rodinnom dome. Sama zabezpečuje všetky potreby detí , hoci odporca jej z A. každý mesiac zasielal 1.000,- eur (v januári 2012 to bolo už len 500,- eur a od februára 2012 neposiela nič), osobná starostlivosť o deti však bola len na nej.
Súd považuje za účelové konanie a tvrdenie odporcu ohľadne finančného zabezpečenia rodiny, keď od februára 2012 neposiela rodine žiadne peniaze, nakoľko sám pred súdom uviedol, že rodine posielal aj 100.000,- Sk, aj 2.000,- eur a práve od podania návrhu navrhovateľky sa mu v práci prestalo dariť, z ktorého dôvodu prestal rodinu finančne zabezpečovať. Pokiaľ by v skutočnosti nemal v A. prácu, nezotrvával by tam až doposiaľ, nezamestnaný môže byť aj doma na Slovensku (v danom prípade aspoň zdravotné a dôchodkové poistenie by zaňho platil štát), aspoň by navrhovateľke pomáhal s osobnou starostlivosťou o deti, preto jeho správanie nasvedčuje tomu, že sa snaží vyhýbať rodičovským
povinnostiam. Aj keď uviedol, že do A. sa vráti vybaviť si len isté záležitosti a vráti sa na Slovensko, súd neuveril jeho tvrdeniam. Naopak, je toho názoru, že už po rozvode manželstva nemá dôvod viac tu zotrvať.
Otec dieťaťa sa od roku 2005 zdržiava v A.. Býva sám v garáži. Mesačne na nájom garáže a stravu uhrádza sumu 400,- eur. Iné výdavky na seba nemá.
Aj keď z manželstva pochádzajú už len 2 maloleté deti, manželia majú vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletému synovi O., ktorý stále študuje strednú školu.
Celá osobná starostlivosť o deti je od roku 2005 výlučne na matke detí. Syn A. má zdravotné problémy, nakoľko trpí obezitou. Z uvedeného dôvodu sa musí diétne stravovať, čím má matka zvýšené výdavky na stravu, ktorá si vyžaduje kvalitné mäso, veľa mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny. Nakoľko matka popri práci nemá čas zvlášť variť pre syna a zvlášť pre zvyšok rodiny, celá rodina prešla na diétne stravovanie.
Čo sa týka výdavkov na bývanie, do januára 21012 tieto vo výraznej miere pomáhal uhrádzať aj odporca tým, že matke detí pravidelne zasielal sumu mesačne min. 1.000,- eur.
Mesačné náklady matky na bývanie v rodinnom dome predstavujú v priemere 175,64 eur (voda, plyn, elektrina, koncesionárske poplatky).
Matka vyčíslila mesačné náklady na dcéru E. vo výške 265,- eur a na syna A. 215,- eur. tieto náklady pozostávajú najmä z potrieb do školy a dochádzky do školy, výlety, exkurzie, návštevy lekára a lieky, vreckové.
Podľa čl. 1 základných zásad zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa čl. 4 základných zásad ZR všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 ZR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 ZR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods.1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods.1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.
Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol o výške výživného rozhodnúť sumou 180,- eur mesačne na mal. E. a 160,- eur na mal. A. a to vzhľadom na ich vek a zdravotný stav A..
Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že matka sa o deti stará, zabezpečuje ich potreby a výlučne ona sama sa stará o nepriaznivý zdravotný stav A.. Otec jej okrem peňazí, ktoré posielal z A., nijako inak nepomáhal. Otec detí má preukázateľne vyššiu životnú úroveň ako ich matka.
Súd najmä z poukazom na zdravotný stav A. a vek E. a príjmy oboch rodičov rozhodol o výživnom vo výške 180,- eur mesačne na E. a 160,- eur na A., nakoľko to odôvodňujú príjmy otca a dlhodobá osobná starostlivosť matky o všetky deti.
Na základe citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku, pričom na základe výpovedí účastníkov konania mal súd za preukázané, že príčina rozvratu manželstva spočíva v odporcovej nevere.
Súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti odporcu vychádzal z toho, že odporca dosahuje čistý priemerný mesačný príjem vo výške min. 1.400,- eur, matka vo výške 700,- eur.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti výrokom I., II., IV. a V. tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie (§ 207 ods. 1 O.s.p.).
Proti výroku III. rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.