Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cbi/9/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M., v právnej veci navrhovateľa: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom kancelárie Hurbanova 4, 010 01 Žilina, IČO: 31 643 868, správca úpadcu: PRESTAV Žilina, s.r.o., so sídlom Bánovská 8024/10, 010 01 Žilina, IČO: 31 643 868, proti odporcovi: Marián Ondrík, miesto podnikania: Oravická 509, 027 12 Liesek, IČO: 40 605 221, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným na súd dňa 22.07.2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že právny úkon, a to dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok, uzatvorená dňa 19.10.2009 medzi úpadcom a odporcom, je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. , neúčinný a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.227,46 Eur a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že konkurzné konanie voči úpadcovi sa začalo 13.01.2010 a právny úkon úpadcu, ktorého neúčinnosť má súd určiť, bol urobený dňa 19.10.2009. V čase odporovaného právneho úkonu už mali voči úpadcovi splatné pohľadávky viacerí veritelia - napr. Sociálna poisťovňa, Slovenská republika - Daňový úrad II, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ktorí si tieto pohľadávky uplatnili v konkurznom konaní. Odporovanou dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok došlo k započítaniu pohľadávky úpadcu vo výške 1.227,46 Eur z titulu neuhradenej faktúry č. 09000083 voči pohľadávke odporcu vo výške 1.227,46 Eur z titulu neuhradenej faktúry č. 044/2009. Predmetná dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok je podľa navrhovateľa zvýhodňujúci právny úkon a zároveň ukracujúci právny úkon.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že nárok uplatnený návrhom neuznáva, dôvodom je neuhradenie faktúry č. 90/2009, na základe ktorej odporca eviduje pohľadávku voči úpadcovi vo výške 1.154,79 Eur. Táto pohľadávka bola uplatňovaná osobne pri vyhlásení konkurzu u správcu úpadcu PRESTAV Žilina, s.r.o. a tiež úpadca na odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov nereagoval v stanovenej lehote a odporca mal za to, že úpadca týmto svojím konaním potvrdil pohľadávku voči odporcovi vo výške 1.154,79 Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom povereného pracovníka navrhovateľa, výsluchom odporcu a oboznámením listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -317 zo dňa 18.01.2010, uverejnenom v Obchodnom vestníku č. zo dňa 22.01.2010 bol na majetok úpadcu PRESTAV Žilina s.r.o., so sídlom Bánovská 8024/10, 010 01 Žilina, IČO: 31 643 868, vyhlásený konkurz. Konkurz sa teda považuje za vyhlásený ku dňu 23.01.2010. Lehota na uplatnenie odporovacieho práva je zachovaná.

Dňa 19.10.2009 bola uzatvorená Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok medzi odporcom a úpadcom.

Na daný prípad súd aplikoval znenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii, účinné do 31.12.2011.

Neúčinnosť právneho úkonu je samostatným právnym inštitútom, ktorého podstatou je, že v prípade, ak zákon považuje určitý právny úkon za neúčinný vo vzťahu k určitej osobe/určitým osobám, tento úkon sa vo vzťahu k tejto osobe/osobám javí ako keby nikdy nebol vykonaný (akoby nenastal). Neúčinnosť právneho úkonu však nemá vplyv na jeho platnosť, tzn. v tomto prípade jednoznačne platí, že len platný právny úkon môže byť neúčinným právnym úkonom (napr.: Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.októbra 1997, sp. zn.: ). O odporovateľnom právnom úkone teda hovoríme v prípade, ak zákon s určitým platným právnym úkonom a po splnení zákonom stanovených podmienok spája ako jeho následok jeho právnu neúčinnosť.

Právny inštitút odporovateľnosti je významným prostriedkom ochrany práv veriteľa voči právnym úkonom dlžníka (úpadcu), ktoré smerujú k ukráteniu jeho pohľadávky. Ide tu o úkony, ktoré smerujú k zmenšeniu majetku dlžníka (úpadcu), a to do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Odporovanie takýmto úkonom prostredníctvom odporovacej žaloby je teda prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu pohľadávky veriteľa, a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom "odišli" z dlžníkovho (úpadcovho) majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného úkonu.

Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 18.5.1999, sp. zn. , zmyslom odporovacej žaloby je - uvažované zo strany žalujúceho veriteľa (v konkurznom konaní správcu) - dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom (úpadcom) urobený právny úkon je voči nemu neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým by sa odporovacej žalobe vyhovelo, predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého k výkonu rozhodnutia (exekučného titulu) vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia výkonu rozhodnutia (exekúcie) postihnutím toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné (napr. preto, že osobe, v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon urobil, už takto nadobudnuté majetkové hodnoty nepatria), môže sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie.

Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní (treba chápať ako nútený výkon rozhodnutia, tzn. aj vykonávacie konanie podľa 6. časti ), a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, popr. vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu.

Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov, ktorá je v zákone o konkurze a reštrukturalizácii komplexne upravená pre oblasť konkurzného konania, má síce svoj základ v ustanoveniach , avšak ide o právnu úpravu v mnohých bodoch odlišnú. Základnými predpokladmi úspešného uplatnenia odporovacej žaloby sú podľa tejto úpravy: (1) splnenie aktívnej legitimácie - jej nositeľom je v zásade správca, resp. po splnení určitých podmienok aj veriteľ, (2) podanie odporovacej žaloby v lehote 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu, (3) podanie žaloby voči povinnej osobe a (4) žaloba musí smerovať voči právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Ako vyplýva z vyššie popísaných právnych predpokladov, len platný právny úkon môže byť neúčinný. Súd po preskúmaní predloženej dohody o započítaní vzájomných pohľadávok dospel k záveru, že táto dohoda predstavuje platný právny úkon, keďže spĺňa všetky predpoklady stanovené platnými právnymi predpismi a ani jeden z účastníkov neplatnosť tejto dohody ani nenamietal.

Zákon rozlišuje štyri druhy odporovateľných úkonov, a to (1) právny úkon bez primeraného protiplnenia, ktorý v posudzovanom prípade neprichádza do úvahy, keďže pri posudzovanom právnom úkone dlžník (úpadca) prijal protiplnenie v hodnote 100% svojho plnenia, (2) ukracujúci právny úkon, ktorý v posudzovanom prípade rovnako neprichádza do úvahy, pretože navrhovateľ nepreukázal počas konania jednu z esenciálnych náležitostí tohto druhu úkonov, a to, že posudzovaný úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy, (3) právny úkon urobený po zrušení konkurzu, ktorý rovnako neprichádza do úvahy v posudzovanom prípade, keďže dotknutý právny úkon nebol urobený po zrušení konkurzu a (4) zvýhodňujúci právny úkon, ktorý je upravený v ustanovení § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a podľa tohto ustanovenia je na úspešné odporovanie právneho úkonu potrebné splnenie, okrem vyššie popísaných všeobecných podmienok a za predpokladu, že úkon nebol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom (čo sa počas tohto konania nepreukázalo), aj

˘ vykonanie úkonu v lehote 1 roka pred začatím konkurzného konania, čo bolo v tomto konaní splnené a

˘ posudzovaný úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol vykonaný počas úpadku dlžníka, pričom navrhovateľ preukázal, že dlžník bol v čase vykonania úkonu v úpadku, minimálne vo forme platobnej neschopnosti a

˘ ide o právny úkon,

" ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov, čo sa v tomto konaní nepreukázalo, pretože dlžník sa nijakým spôsobom nevzdal svojho práva a ani sa nijakým spôsobom neznevýhodnil alebo

" ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu (pohľadávka odporcu v tomto konaní bola splatná ešte pred vyhlásením konkurzu, a to dokonca niekoľko mesiacov), zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol (zabezpečenie v posudzovanom prípade nebolo dohodnuté), dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech (predmetom posudzovanej dohody bol zápočet, teda žiadne nahradenie, úprava záväzku) alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojím veriteľom. Navrhovateľ sa odvoláva vo svojom návrhu a ďalších vyjadreniach na ust. § 59 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to na časť "alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom". Základným predpokladom naplnenia tejto časti ust. § 59 ods. 1 uvedeného zákona je, aby v prípade prípadného zvýhodnenia veriteľa išlo o zvýhodnenie neodôvodnené, teda o zvýhodnenie, ktoré nemá oporu/podporu v zákone, resp. v podnikateľskom prostredí, v ktorom sa dlžník a veriteľ pohybujú.

V danom prípade však bola uzavretá dohoda, ktorou došlo nielen k zániku pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ale aj k zániku záväzku dlžníka voči veriteľovi, a to spôsobom v podnikateľskom prostredí celkom bežným. Dokonca aj navrhovateľom citované rozhodnutie J.. Y.. T. Ď. L., že správca, teda navrhovateľ musí preukázať odporovateľnosť právneho úkonu, čo sa však v posudzovanom prípade nestalo.

V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že k zápočtu, ktorý bol vykonaný dohodou, ktorá je predmetom tohto konania, mohlo dôjsť aj jednostranným zápočtom zo strany veriteľa a v takom prípade by ani nemohlo dôjsť k tomuto konaniu, keďže by už nešlo o úkon dlžníka. Aj z tohto dôvodu nie je podľa názoru súdu splnená podmienka "neodôvodnenosti zvýhodnenia veriteľa".

Návrh bol v celom rozsahu zamietnutý, v nadväznosti na čo je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu odporca. Odporca neučinil v konaní návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa prvá veta , navrhovateľ bol v konaní neúspešný, vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vo vzťahu k trovám konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (z.č. v znení zmien a doplnkov).