Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-22-2012.pdf
PDF · 98.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/22/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Alena Ernestová, v právnej veci navrhovateľky A. A. A.. Č., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom T. XX/XX, E. D., t.č. E. H., G. X, proti odporcovi D. A. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XX/XX, E. D., za účasti maloletej A. A. nar. XX.X.XXXX, E. A. nar. XX.X.XXXX a A. A. nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Maloletú A., maloletú E. a maloletého A. súd na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 55 eur, maloletej E. výživným vo výške 55 eur, maloletého A. výživným vo výške 40 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred.
Na žiadosť rodičov súd neupravuje styk otca s maloletými deťmi.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd nezaväzuje odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom uzavreté XX.XX.XXXX rozviedol, maloleté deti A.F., E. K. A. na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať na ich výživu výživným spolu vo výške 200 eur mesačne. V priebehu konania upravila návrh na určenie výživného vo vzťahu k maloletým deťom tak, že žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 55 eur mesačne, E. 55 eur mesačne a na výživu maloletého A. výživným vo výške 40 eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť. Uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela v r. XXXX. Spolužitie účastníkov bolo od uzavretia manželstva pomerne harmonické i keď svoju úlohu v spolužití účastníkov konania zohrával alkohol. Účastníci zo začiatku bývali na slobodárni a neskôr sa presťahovali do rodičovského domu odporcu, ktorý získali darovaním od matky odporcu, pričom navrhovateľka za tento dar matke odporcu vyplatila 200.000,- Sk. Spoločne do rodinného domu po nadobudnutí vlastníctva investovali. V dome bývali spolu s matkou odporcu, s ktorou navrhovateľka vychádzala veľmi dobre a ktorú až do smrti zaopatrovala. Matka odporcu si bola vedomá skutočnosti, že odporca je alkoholik a navrhovateľku a deti podporovala. Za príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka označila požívanie alkoholu zo strany odporcu, pod vplyvom ktorého sa odporca správal agresívne. Svoje správanie pod vplyvom alkoholu ani neoľutoval, keď vytriezvel. V súčasnosti je situácia taká, že odporca pracuje v Českej republike, dochádza domov sporadicky a o deti sa zaujíma iba vtedy, keď má požité alkoholické nápoje. Nikdy sa nezaujímal o vzdelávacie aktivity maloletých detí, o ich prospech. Maloleté deti majú zdravotné problémy a navrhovateľka tvrdila, že rozvod bude aj v záujme týchto detí, pretože všetky deti prežívajú psychickú traumu práve pod vplyvom správania sa odporcu. Maloletý A. má psychické problémy, dcéra A. trpí epileptickými záchvatmi a dcéra E. sa napriek veku blízkemu veku dospelých ešte stále pomočuje. Navrhovateľka s deťmi navštevuje psychologickú poradňu a deti sú odkázané na pravidelné užívanie liekov. V priebehu konania sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, s odporcom spoločne nehospodári, nevedie spoločnú domácnosť a už nežije s odporcom ani intímnym životom.
Odporca sa na pojednávanie napriek riadne preukázanému doručeniu predvolania a žalobného návrhu nedostavil. Zaslal však súdu písomné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že s návrhom navrhovateľky súhlasí. Manželstvo účastníkov nemá zmysel ďalej riešiť, keďže sa takto navrhovateľka rozhodla. Nesúhlasil s výškou výživného 200 eur pre maloleté deti s tým, že platí pôžičku vo výške 108,45 eur, o ktorej navrhovateľka má vedomosť a preto bol zaskočený výškou výživného, ktoré žiada navrhovateľka pre maloleté deti. Vo vyjadrení k návrhu na rozvod sa odporca zaoberá tiež vyporiadaním BSM. Z vyjadrenia odporcu vyplýva, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, namieta výšku výživného pre maloleté deti a nevyjadruje sa k úprave styku otca s maloletými deťmi.
Súd mal preukázané doručenie predvolania na pojednávanie u odporcu, odporca zaslal súdu písomné vyjadrenie, pojednával a aj rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu.
Kolízny opatrovník maloletých detí uviedol, že ak súd manželstvo účastníkov konania rozvedie navrhuje maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na výživu maloletých detí výživným, ktoré bude zodpovedať zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul navrhovateľku, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX a toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. vo zv. XX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, ročník XXXX. Posledným spoločným bydliskom účastníkov bolo E. D., T. XX/XX. Z manželstva sa narodili štyri deti, jedno dieťa zomrelo v r. 1994 a v súčasnosti z manželstva pochádzajú tri deti a to maloletá A. nar. XX.X.XXXX, maloletá E. nar. XX.X.XXXX a maloletý A. nar. XX.X.XXXX.
Keďže odporca nemal námietky voči dôvodom rozvratu manželstva a vyjadroval sa iba k výške výživného, súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal z účastníckej výpovede navrhovateľky a správy ÚPSVR Poprad o prešetrení kvality výchovného prostredia maloletých detí. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:
Manželstvo účastníkov konania bolo po jeho uzavretí pomerne harmonické a usporiadané, pričom už od začiatku zohral v spolužití účastníkov svoju rolu požívanie alkoholu zo strany odporcu. Po uzavretí manželstva účastníci bývali na slobodárni, neskôr sa presťahovali do rodinného domu, ku ktorému získali aj vlastnícke právo darom od matky odporcu, ktorá s nimi aj žila v spoločnej domácnosti až do svojej smrti t.j. do augusta 2010. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že k narušeniu vzťahov medzi účastníkmi došlo z dôvodu, že odporca nemal dlhodobejší pracovný pomer, striedal zamestnania a z pracovného pomeru bol prepustený z dôvodu požívania alkoholických nápojov. Bol liečený aj na psychiatrii, liečenie však prerušil. Nemal záujem o rodinný život a výchovu detí a uprednostňoval kamarátov. V súčasnosti pracuje v Českej republike a keď prichádzal do miesta trvalého bydliska, opätovne navštevoval pohostinské zariadenia, požíval alkohol, venoval sa hrám na automatoch a požičiaval si finančné prostriedky, ktoré bola nútená vracať veriteľom navrhovateľka. Pod vplyvom alkoholu doma vyvolával hádky, správal sa hrubo, agresívne a arogantne, dokonca ničil zariadenie domu. O povahe odporcu mala vedomosť aj jeho matka, ktorá bola v dobrom vzťahu s navrhovateľkou a navrhovateľka ju dochovala až do smrti. Podľa výpovede navrhovateľky sa vlastná matka odporcu bála.
Maloleté deti majú k otcovi taktiež komplikovaný vzťah. Podľa tvrdenia navrhovateľky súčasný zdravotný stav maloletých detí je ovplyvňovaný aj správaním sa odporcu. Maloletá A. navštevuje X. ročník E. Š. B. D. Ž. E. Q. D. H. M.. Má zdravotné problémy, pravidelne navštevuje U. K. MUDr. T. a pravidelne užíva lieky. Maloletá E. navštevuje X. ročník E. E. O. Š. E. L., odbor kuchár. Má zdravotné problémy, pravidelne navštevuje U. K. U. H. E. U. H. a taktiež je odkázaná na pravidelné užívanie liekov. Maloletý A. je žiakom X. ročníka Q. Š. H. E. D., navštevuje školského psychológa a má individuálny študijný plán. Podľa správy kolízneho opatrovníka maloletých detí, riadnu výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá má vytvorené priaznivé podmienky pre zdravý vývin maloletých detí. Podľa tvrdenia matky, otec sa o deti nezaujíma a predmet jeho záujmu tvoria iba vtedy, keď má požité alkoholické nápoje.
Po podaní návrhu na rozvod manželstva sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti a v súčasnosti býva u svojej sestry. Účastníci nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária a nežijú ani intímnym životom.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na neprihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené a už v súčasnosti neplní svoj spoločenský účel. Rodina založená týmto manželstvom neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. V dôsledku správania odporcu absentuje funkcia ekonomická, biologická, výchovná i funkcia vzájomnej pomoci. O rodinu a domácnosť sa stará navrhovateľka sama, ktorá sa sama podieľa už v súčasnosti na výchove maloletých detí. Keďže podľa tvrdenia a zistenia kolízneho opatrovníka, ktorý nevylúčil príčinnú súvislosť medzi zdravotným stavom maloletých detí a správaním otca, rozvod tohto manželstva môže byť v prospech maloletých detí, pretože do budúcna nebudú vystavené stresom a konfliktným situáciám, ktoré ťažko znášajú. Súd po konštatovaní hlbokého a trvalého rozvratu a nemožnosti obnovenia manželského spolužitia dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je odôvodnený. Z tohto dôvodu návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Na čas po rozvode súd zveril maloletú A., E. K. A. do osobnej starostlivosti matky. Prešetrením kvality výchovného prostredia bolo zistené, že matka sa o deti vzorne stará, zabezpečuje ich výchovu, ale i zdravotnú starostlivosť, keďže všetky tri deti trpia chorobami a sú odkázané na odbornú zdravotnú pomoc, ktorú matka pravidelne sprostredkuje a dbá na pravidelné užívanie liekov maloletými deťmi.
Otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 55 eur na maloletú A., na maloletú E. 55 eur a na výživu maloletého A. výživným 40 eur. V čase rozhodnutia o výživnom bola matka maloletých detí nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVR Poprad ako uchádzačka o zamestnanie a jej príjem bol tvorený preddavkovo poskytovanou dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami vo výške 229,50 eur mesačne a prídavkom na deti 67,62 eur mesačne. Otec je zapojený do pracovného pomeru a pracuje vo firme G. E..A..O.. H. R.. Jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 270,50 eur. Súd má za to, že výška výživného zodpovedá zárobkovým pomerom otca, keďže pracuje mimo miesta trvalého bydliska a poberá aj diéty, ktoré nie sú súčasťou mzdy. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal aj z vyjadrenia matky, ktorá uviedla, že s otcom sa stretla cez Veľkonočné sviatky a vyjadril sa tak, že je ochotný prispievať na výživu maloletých detí nie výživným 200 eur mesačne, nakoľko spláca pôžičku, ale je ochotný prispievať na výživu maloletých detí spolu sumou 150 eur mesačne.
Navrhovateľka, ani odporca nežiadali, aby súd na čas po rozvode upravil styk otca s maloletými deťmi.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p. a ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Navrhovateľke bolo na žiadosť priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a súdny poplatok z návrhu v zmysle zákona č. 71/1992 Z.z. v platnom znení by bol povinný zaplatiť odporca. Odporca však spĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, preto súd rozhodol tak, že nezaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu poverenému vedením matriky, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.