Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/10/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, o zaplatenie 274,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 97 zo dňa 26. júna 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 97 zo dňa 26. júna 2023 p o t v r d z u j e .

Súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, a zároveň žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa 25.08.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 274,65 eura titulom náhrady škody z neoprávneného odberu elektriny, ako aj nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu elektriny.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 05.02.2021 žalobca vykonal kontrolu na mieste odberu elektriny na adrese C. XXX, číslo odberného miesta: 4412344502 a mal zistiť neoprávnený odber elektriny. K žalobe bol pripojený protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike číslo 015791 zo dňa 05.02.2021 (ďalej aj protokol o zistení neoprávneného odberu). Protokol obsahuje podľa ručného písma konštatovanie, že na odbernom mieste 4412344502 nebol nikto prítomný. Ďalej v protokole je uvedené, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je D. E.. Popis neoprávneného odberu obsahuje konštatovanie, že zapnuté OM bez platnej zmluvy, odpojenie na podpernom bode č. 15, namerané hodnoty boli L1 - 10,2 A, L2

- 0,18 A, L3 -1,26 A. Protokol o zistení neoprávneného odberu napokon obsahuje osobné čísla 7271 a 200696 s dvomi nečitateľnými podpismi.

Žalobca pripojil k žalobe výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vo výške 274,65 eura. Výpočet bol vypracovaný podľa zákona číslo v znení neskorších predpisov a

vyhlášky číslo , ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

Z LV č. XXX pre kat. úz. C. súd zistil, že vlastníkom nehnuteľností vedených na par. reg. C č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X spolu s rodinným domom súp. č. XXX na par. č. XXX/X je D. E.. V časti C predmetného LV je uvedená ťarcha, a to právo doživotného bývania a užívania v prospech A. B..

Zo Zmluvy o dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba č. 151302704 zo dňa 02.02.2011 súd zistil, že medzi ZSE Energia, a.s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o odbere elektriny do odberného miesta C. XXX.

Z listu ZSE Energia, a.s. z 01.02.2013 bolo zistené, že ZSE Energia, a.s. vyzvala žalovaného na záväzky voči ZSE Energia, a.s. za obdobie od 01.10.2012 do 23.01.2013 vo výške 593,46 eura a takisto bolo v liste uvedené, že so žalovaným bola ukončená zmluva. Následne ZSE Energia, a.s postúpila pohľadávku na EOS KSI Slovensko s.r.o., čo oznámila žalovanému listom z 25.11.2014.

Z listu ZSE Energia, a.s. z 18.12.2012 bolo zistené, že ZSE Energia, a.s. oznámila žalovanému, že odstupuje od zmluvy k 23.12.2012.

4. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí následne cit. ust. a o energetike, a vyhlášky č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

5. Súd vo svojich záveroch v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z predložených dokladov len zo strany žalobcu, pretože žalovaný sa k žalobe ani k jej prílohám nevyjadril, zistil, že medzi žalovaným a ZSE Energia, a.s. bola uzavretá zmluva o dodávke elektriny z 02.02.2011, ktorá bola následne ZSE Energia, a.s. vypovedaná, pretože žalovaný odoberal elektrinu, ale neuhradil ZSE Energia, a.s. náklady za dodané množstvo elektriny. Takisto bolo v konaní nesporne preukázané, že na odbernom mieste C. XXX nie je uzatvorená platná zmluva na odber elektriny. Z LV č. XXX pre kat. úz. C. bolo zistené, že vlastníkom domu na par. č. XXX/X súp. č. XXX je D. E.. Ďalej bolo nesporne preukázané, že na tomto odbernom mieste bol zistený neoprávnený odber elektriny. Žalobca však označil ako pasívne legitimovanú osobu neoprávneného odberu elektriny, ako aj osobu žalovaného A. B.. Z predmetných oboznámených dokladov vyplýva, že A. B. nie je vlastníkom nehnuteľností a odberného miesta, kde bol zistený neoprávnený odber.

Z hľadiska určenia osoby zodpovednej za neoprávnený odber elektriny je podstatné, ktorý subjekt bol podľa právnych predpisov oprávnený uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny na predmetnom odbernom mieste. Prvým predpokladom pre uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny je pripojenie odberného miesta do distribučnej siete. Žiadať o vybudovanie a pripojenie odberného miesta môže iba vlastník nehnuteľnosti alebo správca nehnuteľnosti, iný subjekt len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka ( ). Po pripojení sa uvedené subjekty stávajú oprávnenými odberateľmi a majú právo, aby s nimi bola uzatvorená zmluva o dodávke elektriny. Pri ukončení zmluvy o dodávke elektriny nastáva právna situácia, ktorú je potrebné považovať za zmenu odberateľa. Pôvodnému odberateľovi toto postavenie zaniká a postavenie nového odberateľa vzniká (opätovne) vlastníkovi. Z uvedeného vyplýva, že ukončením zmluvy o dodávke elektriny vznikla D. E. ako výlučnej vlastníčke povinnosť v lehote osem dní uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny. Keďže D. E. si túto povinnosť nesplnila, zodpovedá za odber, ktorý bol zistený podľa protokolu o zistení neoprávneného odpočtu elektriny, teda zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi tým, že na predmetnom odbernom mieste došlo k odberu elektriny bez uzatvorenej zmluvy.

6. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, že na odbernom mieste, ktoré je vo výlučnom vlastníctve D. E., dochádzalo k odberu elektriny bez uzavretej zmluvy. V takomto prípade je potom jednoznačné, že ak dochádza k neoprávnenému odberu elektriny, je vlastník nehnuteľnosti zodpovedný za to, že v jeho nehnuteľnosti dochádzalo k neoprávnenému odberu elektriny.

Ak vlastník umožní tretej osobe užívanie nehnuteľnosti bez toho, aby využil svoje oprávnenie a nekontroluje, či táto osoba užíva nehnuteľnosť riadne, bez toho, aby iným subjektom spôsobovala škodu, a tento užívateľ nehnuteľnosti spôsobí tretej osobe škodu, napr. odberom elektriny bez uzavretej zmluvy,

t. j. škodu v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti, je vlastník nehnuteľnosti povinný škodu uhradiť. V prípade neoprávneného odberu elektriny musí byť samotný vlastník podľa § 82 ZoE považovaný za odberateľa. Vo svojej podstate ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny, keď pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či zodpovedný subjekt (odberateľ elektriny), v tomto prípade vlastníčka nehnuteľnosti vznik škody zavinila alebo nie. Opačný výklad ustanovení o energetike t. j., že za odberateľa elektriny, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny, možno považovať len osobu, ktorá elektrinu skutočne odoberala, by viedlo až k znemožneniu uplatnenia si práva na náhradu škody poškodeného, pretože poškodený nemá možnosť dozvedieť sa kto a kedy nehnuteľnosť skutočne užíval. Aplikácia práva pri takomto výklade by znamenala porušenie práva žalobcu na majetok. Je potrebné tiež zdôrazniť, že žalobca nemá reálnu možnosť identifikovať subjekty, ktoré nehnuteľnosť užívali a nemá k dispozícii ani žiadny zákonný spôsob ako by sa o tejto skutočnosti dozvedel, preto nemôže byť povinnosťou žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete zisťovať, kto skutočne odoberal elektrinu a či nehnuteľnosť užíval sám vlastník alebo iná osoba. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná voči osobe, ktorá nemá pasívnu legitimáciu byť žalovaným v konaní.

Záverom súd dodáva, že v konaní mal žalobca preukázať splnenie všetkých troch zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny, a to protiprávny úkon odberateľa - odber elektriny žalovaným bez zmluvného základu, škodu - majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Bolo však potrebné aj zo strany žalobcu preukázať, prečo práve ako žalovaného označil A. B., pričom vlastníčkou nehnuteľností je D. E.. Je totiž zrejmé, že pokiaľ by D. E. protiprávne a bez zmluvného základu neodoberala elektrinu, tak by žalobcovi škoda nevznikla. S poukazom na tieto skutočnosti súd žalobu podanú proti neoprávnenému subjektu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa / tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože žalovanému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Odvolanie žalobca odôvodnil poukazom na ust. a , t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Žalobca v odvolaní súdu vyčíta, že tento nezobral do úvahy pri posudzovaní pasívnej legitimácie skutočnosť, že v prospech žalovaného je uvedená ťarcha – právo doživotného bývania – čo vyplýva z LV č. XXX.

10. Ďalej žalobca namieta, že súd v rozsudku vychádza u ust. , ktoré sa týka odberu plynu a nie elektriny, pričom kto je považovaný za odberateľa elektriny je definované v body 7. až 10. cit. zák.

Čo sa považuje za neoprávnený odber elektriny a kto je zaň zodpovedný je uvedené v § 46 cit. zák.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

12. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. a nasl. , cítiac sa byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a je potrebné napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny podľa potvrdiť.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, a preto nevzhliadol potrebu v nevyhnutnom rozsahu dokazovanie zopakovať.

13. Odvolací súd sa však nestotožňuje s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku.

V prvom rade sa odvolací súd nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v nárokoch uplatňovaných z titulu neoprávneného odberu elektriny môže byť pasívne legitimovaný jedine vlastník predmetnej nehnuteľnosti, pri ktorej je vybudované odberné miesto, vychádzajúc z ust. a Z .z., nakoľko cit. ustanovenia sú súčasťou štvrtej časti cit. zák. upravujúcej práva a povinnosti účastníkov trhu s plynom, a teda pre prejednávanú vec sú právne irelevantné, keďže prejednávaný vzťah je regulovaný v tretej časti cit. zák., ktoré upravuje práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou.

Uvedenú skutočnosť namieta aj žalobca vo svojom odvolaní, s ktorou časťou argumentácie sa odvolací súd stotožňuje.

Žalobca správne poukazuje na ust. § 35 a § 36 cit. zák., z ktorých nevyplýva, že koncovým odberateľom elektriny môže byť len vlastník odberného miesta.

Správnosť uvedeného tvrdenia potvrdzuje aj znenie ust. § 46 ods. 2 cit. zák., ktoré síce súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí spomenul, ale citoval len ods. 1 cit. ust.

14. Z obsahu ust. § 46 ods. 2 cit. zák. totiž vyplýva, že za neoprávnený odber elektriny je zodpovedný ten, kto aj elektrinu skutočne odoberal, čo nevyhnutne nevedie k záveru, že to musí byť vlastník odberného miesta.

15. Ust. § 46 ods. 2 hovorí o tom, ktorý subjekt je povinný uhradiť škodu vzniknutú neoprávneným odberom elektriny, pričom súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že tým subjektom môže byť len vlastník odberného miesta.

Týmto subjektom môže byť okrem vlastníka aj iný užívateľ nehnuteľnosti (nájom, vecné bremeno a pod.), pričom dôkazné bremeno určenia subjektu, ktorý elektrinu skutočne odoberal je na žalobcovi, ktorý musí skutkovo preukázať, že za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny je skutočne zodpovedný žalovaný subjekt.

16. Žalobca v podanej žalobe neuviedol vlastníka nehnuteľnosti, a teda aj odberného miesta za subjekt, ktorý elektrinu skutočne neoprávnene odoberal, ale označil žalovaného, pričom v podanej žalobe žiadnym spôsobom nevysvetlil a ani neuviedol také skutkové tvrdenia, ktoré by mali preukazovať, že týmto subjektom je práve žalovaný.

17. Možno sa len domnievať, že žalobca vychádzal z údajov nachádzajúcich sa na LV č. XXX k. ú. C., z ktorého vyplýva, že na predmetnú domovú nehnuteľnosť, na ktorej odbernom mieste bol neoprávnený odber elektriny zistený, je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania, a to na základe zmluvy zo dňa 19.05.2010 v prospech žalovaného.

18. To, či žalovaný v čase vykonanej kontroly aj predmetnú nehnuteľnosť skutočne užíval, a teda aj neoprávnene elektrinu odoberal, už žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal. Táto skutočnosť navyše nevyplýva ani z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny zo dňa 05.02.2021, v ktorom je ako odberateľ uvedená vlastníčka nehnuteľnosti D. E., pričom následne (nie v čase jeho spísania) bol do protokolu doplnený údaj, že užívateľom je žalovaný. Predmetný protokol však nepodpísal ani jeden z týchto subjektov.

19. Ani to, že žalovaný mal so spoloč. ZSE Energia, a.s. uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny v rokoch 2011 až 2013, žiadnym spôsobom nepreukazuje, že aj v roku 2021 žalovaný nehnuteľnosť skutočne užíval, a že to bol práve on, kto mal elektrinu neoprávnene odoberať.

20. Nakoľko teda nebolo tvrdené a ani preukázané, že to bol práve žalovaný, ktorý predmetnú nehnuteľnosť užíval a elektrinu neoprávnene odoberal, rozhodol súd prvej inštancie vo výroku vecne správne, keď žalobu žalobcu zamietol, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny potvrdil ( )-

21. Keďže žalovaný bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania ( ): Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému v súvislosti

s odvolacím konaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.